BOLA TO TRAGÉDIA. NA STAVBE RADNICE ZOMRELO 5 ĽUDÍ

Pokračujeme v cykle "Naše pamiatky". Tentoraz o budove ružomberskej radnice. Seriál Ružomberského hlasu pripravujeme v spolupráci s Františkom Dianom... Prechádzka po Námestí A. Hlinku nás privedie k jednej z dominánt mesta – k radnici. Obdivujeme krásu tejto vyše storočnej novorenesančnej, účelovo postavenej budovy. Zrakom sa zastavíme i na jej nárožnej veži a dumáme ako mohol byť jej balkón v minulosti využívaný. Znepokojuje nás, že táto stavba má aj chybu krásy – balkón veže je ošarpaný a hrozí, že časť jeho omietky môže spadnúť a spôsobiť aj nešťastie. Snáď nie až také, aké sa stalo pri jej stavbe.
Ružomberok bol na prelome 19. a 20. stor. mestom s viac ako 8 000 obyvateľmi a mal predpoklady byť bohatým mestom. Mal 7 500 hektárov lesov, polí a lúk, 10 krčiem, 5 mlynov, 2 vodné píly. Len zbojnícke hospodárenie a doslova rozkrádanie obecného majetku tomu zabraňovalo. Napríklad na opravu kostola zaplatilo o 160 000 korún viac, na opravu mestského hotela Mýto o 50 000 viac a na stavbu radnice o 360 000 korún viac...
Od konca 18. stor. sídlil mestský úrad v Šustríkovskej kúrii na námestí. Keď už svojou kapacitou priestor nevyhovoval, mesto sa rozhodlo z príležitosti milénia uhorského kráľovstva na tomto mieste postaviť novú radnicu. Zastupiteľstvo 20.júla 1895 schválilo projekt novostavby , ktorý vyhotovil staviteľ Štefan Michalík z Liptovského Mikuláša.
Veľkosť a pompéznosť stavby zďaleka nezodpovedala významu Ružomberka v tom čase. Navrhnutú dvojpodlažnú budovu s nárožnou vežou a trojosovým rizalitom spočívajúcim na arkádach, smerom ku kostolu namiesto nárožnej veže s dvojokennou rizalitovou časťou, s plynulým prechodom k dominantnej veži kostola, ako zákazku dostal postaviť ružomberský podnikateľ Augustín Ráth.
Práce začali posledného augusta 1895. Stavebný dozor vykonávali stavitelia Eduard Vorel a Ján Beňo. Počas kopania základov stavby objavili rozsiahle pohrebisko, odkiaľ odviezli 12 vozov ľudských kostí. Pred dokončením stavby 7. 8. 1897 okolo 13. hodiny sa zrútila veža novostavby a pod troskami zahynulo 5 robotníkov z Dovalova a Liptovskej Porúbky. Nešťastie ich zastihlo počas prestávky, keď sa utiahli do tieňa pod vežu, aby zjedli obed.
Vyšetrovanie katastrofy zistilo šetrenie materiálom a nedodržiavanie noriem pri miešaní malty a betónu. Súdny proces odhalil rozkrádanie stavebného materiálu a zlé hospodárenie. Staviteľ Vorel nezniesol ťarchu obvinení a 25. augusta 1897 sa v Ľubochni zastrelil. Podnikateľovi Ráthovi na základe rozsudku skonfiškovali majetok na úhradu odškodnenia pozostalých po obetiach nešťastia. Súdny znalec Scholz odporučil veľkolepú stavbu rozváľať, alebo radikálne opraviť.
Po tragédii postavili Ing. Móric Štark a staviteľ Ján Króner novú vežu. Ministerstvo však nepovolilo stavbu skolaudovať a nariadilo statické posudky. Kolaudácia sa uskutočnila až 7. 4. 1899 a mestský úrad sa do budovy presťahoval 12. 1. 1900, keď ju vysvätil farár Anton Kurimský. V južnej časti budovy bola umiestnená fara.
František Dian
foto: archív Liptovského múzea v Ružomberku