Profesorovi Zasępovi udelilo mesto Ružomberok čestné občianstvo

RUŽOMBEROK (vb, foto vitaz.rimkat.sk) - Vysokoškolský profesor, zakladateľ Univerzitnej knižnice a bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku je od 30. marca čestným občanom mesta Ružomberok. Ocenenie pre Dr. h. c. prof. Tadeusza Zasępu, PhD. odhlasovalo mestské zastupiteľstvo, za boli všetci zúčastnení poslanci. Slávnosť pri príležitosti odovzdania čestného občianstva sa uskutočnila 30. marca o 15.00 h v Kine Kultúra Kultúrneho domu A. Hlinku v Ružomberku. V týchto dňoch vychádza aj kniha rozhovorov s bývalým rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku, univerzitným profesorom Tadeuszom Zasępom, ktorej autorom je dnes už nežijúca novinárska osobnosť Karel Ilja Dvořák.
V literárnom interview približuje najmä svoj osobný život, ale ponúka i filozofické a teologické náhľady na tému slobody, svedomia či pokánia. Názov Sám, aby iní neboli sami odráža Zasępovu kňazské poslanie – obetovanie samého seba v prospech služby druhým. „Tento rozmer Zasępovho života je badateľný dokonca i po tom, ako už nie je rektorom Katolíckej univerzity. Stále hovorí: Funkcia skončí, ale služba ostáva. Napriek tomu, že profesor Zasępa aj kvôli zhoršenému zdravotnému stavu nezastáva žiadnu funkciu, ostal v službe – a ľuďom slúži aj naďalej, či už svojimi modlitbami, myšlienkami, názormi, príhovormi, stretnutiami,“ hovorí Matúš Demko, ktorý knihu editoval. Vznikla z pôvodného rozhovoru medzi profesorom Zasępom a novinárom Karelom Iljom Dvořákom, ktorý sa už vydania, žiaľ, nedožil. Pred piatimi rokmi podľahol ťažkej chorobe.
Tadeusz Zasępa počas svojho života získal niekoľko ocenení. K tým, ktoré pribudli len nedávno, je aj čerstvé čestné občianstvo Ružomberka. „Život má svoju cenu, keď človek pomohol druhým rôznymi spôsobmi. Život je služba. Ak človek čaká na odmenu, už ju zobral. Treba slúžiť a to prináša radosť. Tešiť sa, že môžem pomôcť človeku – morálne aj materiálne. Pomôcť rodine, pomôcť chorému. Odmenou je vtedy radosť,“ vyznáva sa v publikácii Sám, aby iní neboli sami.

V apríli 2016 sa bývalý rektor ružomberskej Katolíckej univerzity dožíva okrúhlych sedemdesiatych narodenín. V tomto roku malo prirodzene skončiť jeho druhé funkčné obdobie v pozícii rektora, nútene však pred dvomi rokmi rezignoval, pretože podľa vlastných slov nemohol akceptovať, „aby dekani fakúlt nerešpektovali rektora univerzity a neskrývane organizovali jeho šikanovanie cez zástupcov fakúlt v senáte univerzity namiesto plnenia si svojich povinností.“ Nedokázal akceptovať ani „aplikovaný cynizmus, prekrytý politickou korektnosťou a sprevádzaný negatívnymi politickými praktikami tam, kde by sa mala hľadať pravda bez výhrad.“
Napriek bolestnej kauze – ktorej sa vydaná publikácia venuje len okrajovo – ale významná akademická osobnosť, „kňaz Tadeáš“, ako ho mnohí volajú, hovorí: „Máme cestu, ktorú nám ukazuje Pán Ježiš: 77-krát odpustiť. Je to naozaj ťažké, ale iná cesta neexistuje. Lebo potom narastá zlo na zlo, zlo na zlo. A nikdy nezačne dobro. Možno treba čas. Odstraňovaním zla sa však musí začať.“
(tejto téme sa redakcia bude rozsiahlo venovať v Ružomberskom hlase, ktorý vyjde o týždeň 8.4.)