Po osadských úbočiach

LIPTOVSKÁ OSADA (Jozef Borčin, foto Ľ. Turčina) - V minulom čísle sme naše putovanie prerušili v sedielku pod Vŕškom. Budeme pokračovať v našej túlačke po lúčnom úbočiach horského celku vrchu Vahanka. Obdivujeme malebnú krajinku južne pod sedielkom. Vŕšok vyzerá ozaj ako vŕšok. Vrchov s týmto názvom je na Slovensku neúrekom. Najbližší Vŕšok je pri Likavke. Nitriansky Vŕšok je spojený s veľkomoravským obdobím. S inou historickou epopejou je spojený Jankov vŕšok. Naša najmladšia sopka sa volá Putikov vŕšok. Banská Bystrica má Jesenský vŕšok. Na mapách nájdeme Dlhý, Strmý, Kozí, Biely, Dubový Vŕšok, ale aj viaceré Vŕšky. Zo sedla pod Vrškom sa prejdeme ponad dedinu. Mierne klesajúce lúčne úbočia sú posiate líniami krovín a osamelými stromami. Kedysi tu bývali oráčiny. Úbočia majú ľudové názvy Pod Vŕškom, Bicykel, Do doliny, Široká, Pod Chytré, Nižný a Vyšný Rybár. Oddelené sú plytkými depresiami a dolinami Repiská, Vlčkovie, Koterec.
Zalesnené doliny skrývajú viaceré skalné steny. Názov Rybár je spomienkou na to, že mnísi z benediktínskej pustovne – emeritóriu tu v 13. storočí založili rybník. V tých časoch v chotári dediny stála osada Gothal (Božie domčeky). V zalesnenom hrebeni sú vrchy Končitý, Kýčer, Vahanka. Medzi nimi sú horské lúky s ľudovými názvami Marošová a Švandová. Masív je na juhozápade zakončený majestátnou bralnatou Sokolovou skalou s mohutnými stenami, prevismi a jaskyňami.
V jaskyniach sa našli kosti jaskynného medveďa. Určite ste toto bralo obdivovali počas jazdy od odbočky do Korytnice smerom na Ružomberok. Od sedielka pod Vŕškom do zalesnených úbočí vedú viaceré zablatené zvážnice. Vychádzku zo sedielka pod Vŕškom si predĺžime po zvážnici, ktorá smeruje na juh. Vedie popod les, pod nami je plytká dolinka s potôčikom. Môžeme ju využiť na prijemný zostup do dediny. Zvážnica neskôr vedie do lesa, my pokračujeme horným okrajom lúk.
Kedykoľvek môžeme zísť k dedine a ukončiť vychádzku. Ak zídeme až za hospodárskymi budovami poľnohospodárskeho družstva, nezabudnime si pozrieť zaujímavý geologický útvar, ktorý sa nachádza priamo nad cestou. Je to odkryv zachovalého druhohorného korálového útesu. Odkryv obsahuje bohatú navetranú morskú faunu na korytnických vápencoch - lastúrniky, ramenonožce a iné. Vek rífov je 227 miliónov rokov. V rokoch 1974 - 2004 lokalita mala štatút chráneného prírodného útvaru s názvom Strž.
Lúčne úbočia pokračujú na juh k najvyššiemu vrchu Vahanka. Do centra dediny sa môžeme vrátiť poľným chodníkom, ktorý vedie ponad východný okraj dediny. Budú nás sprevádzať pekné pohľady na úbočia mohutného Pána (Smrekovica) a na Vŕšok s úbočiami masívu Vahanky. Zo západnej strany sa nad dedinou týčia malebné úbočia vrchu Čepelka. Tá bude najbližším cieľom našich túlačiek ponad Liptovskú Osadu.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.10/2016 v rámci rubriky Príroda okolia Ružomberka)