Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Ján Svrček, foto sme.sk) - Uplynulý štvrtok (9. júna) oslávil 46 rokov. Vyšiel z nitrianskej futbalovej liahne. V najvyššej súťaži najviac šesť rokov obliekal dres bratislavského Slovana, no tiež Nitry, Banskej Bystrice a Žiliny. Po skončení profesionálnej hráčskej kariéry v roku 2004 ešte jednu sezónu pôsobil v amatérskom rakúskom klube UFC Pamhagen. Hneď potom sa zahryzol do trénerského chlebíka. Na prvoligovej scéne šéfoval realizačným tímom pod Urpínom a naposledy v Spartaku Myjava. Od 6. júna je Norbert Hrnčár novým koučom MFK Ružomberok.
Keď ste s Myjavou doplávali do pohárovej Európy, pripúšťali ste si možnosť zmeny futbalovej adresy? „Poviem pravdu, vôbec nie. Žiadna reálna ponuka v tom čase ani nebola na stole. S myšlienkou zmeny som začal koketovať, až po oslovení Ružomberkom.“
Keď sa ozvali jeho predstavitelia, čo vám vtedy preblesklo hlavou?
„Prvá vec, ktorú som si uvedomil, bolo, že ešte na rok mám platný kontrakt so Spartakom, a tak nemôžem začať rokovať s novým záujemcom bez súhlasu vedenia myjavského klubu. To som tlmočil aj ružomberským funkcionárom.“
Prekvapila vás iniciatíva z Liptova?
„Jednoznačne, ale príjemne.“
Určite ste pri zvažovaní kládli na pomyslené misky váh plusy a mínusy pokračovania v začatej práci pri doterajšom tíme a na druhej strane novej ponuky. Čo napokon zavážilo?
„Samozrejme. Pri rozhodovaní som prešiel všetky veci. Pre Myjavu hovorila Európska liga, stabilizovaný hráčsky káder, dobre nastavená kabína. V prospech Ružomberka zase jeho ambície, maximalistické ciele i perspektíva. Je to klub, ktorý časom môže mať veľmi zaujímavé plány.“
Minulosť potvrdila, že v MFK Ružomberok sa pracuje aj pod nemalým tlakom. Mysleli ste aj na to?
„Tréneri sú pod tlakom všade. Tohto faktu som si vedomý a som s ním vyrovnaný. Myslím si však, že je tu mužstvo, ktoré sa dá posunúť.“
Máte na Ružomberok nejaké spomienky v súvislosti s vašou bohatou hráčskou minulosťou?
„Vždy sa nám tu ťažko hrávalo, išlo o náročné stretnutia. Ružomberské domáce prostredie je pre súperov nepríjemné. Hlavne v drese Slovana si pamätám na vybičované zápasy, plné emócií pred pekne zaplnenými tribúnami. Zostáva mi iba veriť, že na ružomberskom štadióne to budú mať súperi mimoriadne náročné aj v najbližšom ligovom ročníku.“
Ide o vás chýr, že ste ambiciózny a náročný tréner. Čo vy na to?
„Ja som v živote ani ako hráč, ani ako tréner nikdy nič nedostal zadarmo. Všetko som musel oddrieť, odmakať. Možno z toho i z mojej povahy, že som človek, ktorý sa chce neustále posúvať a byť úspešný, vyplýva aj ambicióznosť, náročnosť a cieľavedomosť.“
Na čo pri svojej práci kladiete najväčší dôraz?
„Na už spomínanú náročnosť a disciplínu. Futbal to je robota na 24 hodín denne. To nie je len o jednom-dvoch tréningoch za deň, no aj o fungovaní mimo štadióna, v súkromí. Hráčska sebadisciplína i v osobnom živote je nevyhnutná.“
Môžete prezradiť, v čom tkvelo tajomstvo vášho myjavského úspechu?
„Bola tam symbióza medzi trénerskou a hráčskou kabínou. Dokázali sme sa nastaviť tak, že sme spolu cítili šancu dosiahnuť pre klub niečo zaujímavé, veľké. Chalani boli ochotní akceptovať, čo sa od nich požadovalo a nehľadali cesty, ako si niečo zľahčiť. Svoje urobila aj vidina úspechu, ktorý sa začal približovať. Mužstvo bolo súdržné a malo aj futbalovú kvalitu.“
Keby bola taká možnosť, ktorého hráča z Myjavy by ste si pribalili do Ružomberka?
„Pri odpovedi na túto otázku nebudem konkrétny. Zaujímavých futbalistov v Myjave, ktorých by som si vedel predstaviť v ružomberskom klube, je viac. No človek nikdy nevie, čo sa stane...“
Štefan Pekár, ktorý svojho času bol nechcený a nepotrebný v Ružomberku, v Myjave hviezdi. Čo na to poviete?
„Každý potrebuje určitú dávku dôvery. Dôležité je takisto nastavenie hráča, nájsť mu vhodnú pozíciu na ihrisku i v kabíne. Človek sa tiež vyvíja a dozrieva. Neznamená, že ak futbalista sa neuplatní v jednom klube, tak v druhom to bude rovnako.“
Stiahli by ste Pekára späť do Ružomberka?
„Už som povedal, v myjavskom kádri je viacero zaujímavých hráčov.“
Aké sú základné kamene vašej trénerskej hernej filozofie?
„Veľa vecí som už spomenul. Zvlášť dôležité je, aby mužstvo vedelo, čo má robiť, ako má fungovať, keď má loptu a takisto, keď je lopta na súperových kopačkách. Každému hráčovi na jeho poste to musí byť jasné. Len z toho môže vzniknúť jeden komplex s vyústením do dobrých výsledkov.“
Odkedy sa datuje vaša spolupráca s asistentom Richardom Högerom a z čoho pozostáva?
„S Rišom sa poznáme ešte z hráčskych čias v Slovane. Sadli sme si ľudsky i odborne, spolupracujeme od nášho pôsobenia v Dukle Banská Bystrica. Ja Richarda Högera neberiem ako asistenta, ale ako rovnocenného kolegu. Dovolím si tvrdiť, že vzájomne sa posúvame a tento tandem je pre oboch inšpiratívny a zaujímavý. Rišo je človek, ktorý má moju plnú dôveru.“
Z predchádzajúceho trénerského súkolia pokračuje akurát tréner brankárov Marek Rodák. Poznali ste sa predtým?
„Z hráčskej kariéry. Viem, že chytával, stretávali sme sa pri vzájomných zápasoch. Vedeli sme, kto je kto. Myslím si, že Marek je absolútne bezproblémový chlapík.“
Športový riaditeľ Dušan Tittel ohlásil veľkú prestavbu mužstva. Ide o výrazný zásah do kádra, nemáte z neho trošku obavy?
„Bolo nám známe, do čoho ideme, že niekoľko starších a skúsenejších hráčov je na odchode. Áno, dochádza k avizovanej prestavbe kádra, ktorá si bude vyžadovať aj určitú dávku trpezlivosti. Som však presvedčený, že v spolupráci s kabínou a klubovým manažmentom mužstvo nastavíme, aby dobre fungovalo a postupne bol na ňom vidieť progres.“
Na všetko však máte pomerne krátku letnú prípravu...
„Súhlasím. Časový horizont nie je extrémne dlhý. Veľa hráčov odišlo, no pracuje sa na tom, aby sa novými mužstvo spevnilo a malo svoju kvalitu. Chceme, aby aj mladí hráči mali možnosť ukázať čo vedia a dobre reprezentovali klub.“
Ste zástancom naháňania kondície počas letnej či zimnej prípravy aj po kopcoch?
„Nie, tak to v súčasnom futbale nebeží. Všetky veci pilujeme na ihrisku. Samozrejme aj s prvkami kondičnej a silovej prípravy. Značný priestor je venovaný organizácii hry, jednotlivým činnostiam, úlohám konkrétnych hráčov podľa ich postov.“
Aké ste nastolili pravidlá denného režimu mužstva?
„Všetko podriaďujeme tomu, aby bol celý deň plnohodnotne využitý. Začína spoločnými raňajkami, po nich sa presúvame na štadión. Do dopoludňajšej tréningovej jednotky majú hráči priestor na to, aby spolu s kondičným trénerom trošku popracovali na sile. Poobede chcem mať viac mítingov i s video ukážkami, aby sme si povedali, čo chceme a ako chceme hrať. Samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou sú individuálne pohovory s hráčmi s cieľom lepšieho spoznania sa navzájom a stotožnenia sa s tým, čo chceme dosiahnuť. Každý časový úsek na štadióne musí byť produktívne využitý, aby sa hráči deň, čo deň posúvali ďalej.“

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: