KOMENTÁR: VERÍM

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Martin Buzna) - Neexistujú slová, ktorými by sa dal naozaj hodnoverne a presne opísať Tadeusz Zasępa. Nech by som použil akékoľvek spojenia, výrazy, vety, stále by tomu čosi chýbalo. Bolo pre mňa zážitkom byť v jeho prítomnosti. Vyžarovalo z neho niečo magické, dobro, láska, pozitívna energia. A hlavne charizma, akú som doteraz u nikoho iného nezažil. Milý, ústretový, vzdelaný, empatický, zhovievavý, trpezlivý, vľúdny, prívetivý, žičlivý. Aj takého si ho pamätám. Snáď ani nie je možné, aby jeden človek mal toľko dobrých vlastností. On mal.
Teraz cítim, že jeho odchodom je svet okolo o čosi chudobnejší. Lásku, ktorú s nekonečnou radosťou až pôžitkom rozdával ostatným, už môžem vnímať len v tom, čo po sebe zanechal. A nie je toho málo.
Určite budem častejšie chodiť do Univerzitnej knižnice, ktorú postavil. Do jezuitského kostola, kde býval rád. Chýba tu. Bol súčasťou Ružomberka pre všetkých, ktorí o to stáli. Ja rozhodne.
Je pre mňa neopísateľnou cťou, že som ho mohol osobne spoznať, poznať, viackrát sa s ním rozprávať. Boli to pre mňa zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem.
Verím, že sa na nás zhora pozerá a utešuje ma jedine pomyslenie na to, že už – konečne – odpočíva v pokoji...
(príspevok vyšiel ako Úvodník v Ružomberskom hlase č.18/2016)