Za všetkým sú ľudia...

RUŽOMBEROK (mim, foto rkhlas) - Súčasťou osláv 70. výročia vzniku Folklórneho súboru Liptov je aj výstava v ružomberskej synagóge. Výstava mala vernisáž v nedeľu 16. októbra a dokumentuje históriu súboru. V rámci nedeľňajšej vernisáže bola predstavená aj publikácia, ktorá mapuje Liptov v uplynulom desaťročí a nadväzuje na knihu Vojto Littva a jeho Liptov (2006). „Materiál, ktorý sa vám dostáva do rúk teraz, sa snaží o nadviazanie na uvedenú publikáciu. Forma, štýl zaznamenania udalostí súboru ostávajú preto podobné, venuje sa však obdobiu ostatného desaťročia, a teda od roku 2006 po koniec roku 2015,“ uviedol Igor Littva, vedúci FS Liptov. Spoločne s ním publikáciu valaškou pokrstil riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa. Zároveň bol predstavený hudobný nosič venovaný Liptovským Sliačom a diváci si na vernisáži okrem hudobného vstúpenia pozreli aj film, ktorý dokumentuje činnosť súboru.
Jeden z najstarších
Výstava pod názvom 70 podôb jari v obraze, piesni a kroji je zameraná najmä na fotodokumentačnú históriu folklórneho súboru, ale aj na dokumentáciu jeho aktivít pri záchrane materiálnej ľudovej kultúry – zber a vykupovanie ľudového odevu a jeho rekonštruovanie. V synagóge si tak môžete pozrieť dobové fotografie, fotografie z vystúpení súboru či ukážky krojov alebo masiek.
Folklórny súbor Liptov možno podľa I. Littvu smelo označiť ako jedno z najstarších, ak nie vôbec najstaršie zoskupenie svojho druhu a zamerania na Slovensku: „Staršie sú len niektoré folklórne skupiny, či detské folklórne súbory. História jeho umeleckého smerovania preto veľa hovorí o formovaní celého folklórneho hnutia na Slovensku. Môžeme sa na jednotlivé obdobia pozerať rôzne, na niektoré už aj s určitým úsmevom. Na každé jedno sa však treba pozerať s veľkou úctou. Každé jedno obdobie prinieslo veľa, vytvorilo podmienky na nástup nového - zaujímavejšieho. Za každým obdobím stojí umelecká aktivita konkrétnych ľudí, bez ktorej by súbor nemohol napredovať.“
Folklórne bohaté Sliače
Liptov prešiel počas svojej histórie rôznymi obdobiami aj v rámci umeleckého smerovania. „Postupne sa však vyprofiloval ako súbor regionálne usadený, napriek tomu, že mal vo svojom repertoári aj tance iných regiónov. Takéto usadenie spôsobilo predovšetkým to, že sa venoval najmä Liptovským Sliačom. Možno povedať, že prirodzene, vysvetľuje I. Littva. Liptovské Sliače boli totiž v dávnej minulosti vnímané ako folklórne bohaté. Ďalším dôvodom bolo aj to, že súbor zakladali Sliačania.
(celý príspevok nájdete v Ružomberskom hlase č.20/2016)