Odviate časom: Prvý ružomberský papier

RUŽOMBEROK (František Dian, foto Archív Lipt. múzea) - V súčasnosti je s Ružomberkom neodmysliteľne spojená výroba papiera. Celulózo-papierenský kombinát Mondi SCP sa stal významným zamestnávateľom a jedným z mestotvorných prvkov. Kedy sa v meste začala písať história výroby papiera? Prvý raz sa spomína papierenský mlyn v Bielom Potoku na Jaziercach v roku 1721. Je takmer isté, že výrobu papiera riadil niekto z papierenských majstrov zo Sv. Michala, kde sa papier vyrábal skôr. V papierenskom mlyne sa vyrábal dobrý, načieraný papier písací i baliaci zo starých handier. Handry, vtedy z prírodného materiálu, skupovali handrári a tie predávali výrobcovi papiera. Handry v mlyne roztriedili podľa farby, kvality, vyprali a potom ich vložili do kadí z dubových kmeňov so železným dnom. Tam na ne napustili vodu a drvili na jemnú kašu stupami, poháňanými vodným kolesom.
Papierové mlieko načierali do štvorcových sít, rovnomerne roztriasali a odvodňovali papierové vlákna. Tak vznikali papierové listy, ktoré medzi plstencami lisovali a vo vzdušných sušiarňach sušili. Písací papier aj glejili a od 18. storočia aj leštili hladiacim kameňom, neskoršie valcami. Suché hárky roztriedili, skladali a balili. Ružomberský papierenský mlyn opatril hárky papiera vodovými znakmi, z ktorých spomenieme: ruža z erbu mesta, postilión na koni, ľalia, alebo nápismi „Pro patria“, „Rosnbers“, MK ROSENBERG, MW RECEST ...
Predpokladáme, že prvý ružomberský papierenský mlyn veľa rokov nevydržal. Pretože podľa záznamov v r. 1749 Tomáš Ruber na rovnakom mieste nákladom 326 zlatých postavil z dreva papiereň. Mesto sa podieľalo nákladom 254 zlatých a Ruber platil mestu ročný nájom 30 zl. a 3 rysy papiera pre mestskú kanceláriu. Mlyn mal 12 stúp na rozbíjanie papieroviny z handier a 1 holander s 30 nožmi na valci z ocele (pozn.: holander – stroj na mletie drevoviny vynájdený v Holandsku v r. 1670). Ďalej mal kovaný lis na odvodňovanie hárkov, kotol na varenie gleja zo zvieracích zvyškov, 2 drevené kade na rozomletú látku, na povale sušiareň s povrazmi na sušenie hárkov.
V menšej budove papierne sa varil glej a vo väčšej boli stupy, holander, lis. Majster papiernik mal 2 izby, kuchyňu a komoru, stajňu a v užívaní mal lúky pod a nad papierňou. Uvareným glejom bol glejený papier a bol dobre písateľný a boli na ňom zaznamenávané aj mestské protokoly. Hrúbka papiera bola rozdielna, rozmer 39 x 49 cm. Podľa kvality bol predávaný za rozdielne ceny. Ruber zomrel v r. 1754 a papiereň prevzala jeho manželka Mária. Ako majster viedol výrobu Krištof Bobet, za ktorého sa vdova Mária Ruberová v r. 1759 vydala.
Ružomberská papiereň bola v papierenskom svete známa a na vandrovkách sa tu zastavovali i tovariši z cudzích krajín (Hans Peigl z Pruska...). Vodoznakom bola ruža z erbu a CB (Christian Bobet). Jeho papier mal nižšiu kvalitu, asi z horších druhov handier. A nevenoval pozornosť ani údržbe zariadenia. Bobet zomrel v r. 1765. Za 16 rokov prenájmu mesto získalo 212 zl. a 46 rysov papiera. Tým skončilo prvé obdobie papierne.
Novými nájomníkmi papierne sa stal od 10. 2. 1766 Ondrej Sztampor zo Sv. Michala a zložil kauciu 200 zl. Jeho manželkou bola dcéra T. Rubera, Žofia. Mesto uzatvorilo s nájomcom zmluvu o prenájme na tri roky a potom ju predlžovalo. Po smrti Ondreja nájom preberá jeho brat Tomáš (1776). Od r. 1778 mesto prenajalo papiereň ružomberskému rodákovi Martinovi Vozníkovi, ktorý sa v tejto papierni vyučil. Ako tovariš bol z vandrovky pozvaný späť do Ružomberka. Stal sa váženým občanom, mešťanom. Drevenú papiereň prerobil na murovanú. Zo všetkých majstrov mal papiereň v prenájme najdlhší čas, až do r. 1808. Za ročné nájomné platil mestu 60 zl. a 3 rysy papiera.
V r. 1790 mu mesto do zmluvy doplnilo povinnosť každoročne na svätodušný pondelok pohostiť magistrát mesta na svoje trovy. Pre magistrát to bol dobre vymyslený zvyk, lebo sa dobre najedli a o pitie tiež nebola núdza. Takto museli hostiť magistrát aj nájomcovia pivovaru, mlynov, píly...
Ale rodinný život majstra Vozníka bol nepokojný. Mal svárlivú ženu, Ružomberčanku Františku Schwarczovú a rodinné spory musel často riešiť aj magistrát. Dokonca raz manželku majstra museli priviesť do väzenia v putách a na reťaz prikovať. Papier od Vozníka bol vcelku kvalitný a písali naň aj mestské protokoly. Ako prvý ružomberský majster vyrábal tmavomodrý papier.
Vyrábal papier podľa predpisov Márie Terézie vo formáte 43 x 52,5 cm. Po ukončení jeho pôsobenia mesto prenajíma papiereň licitáciou. Ale nájomníkmi sa stávajú neodborníci, ktorí si prenajímajú papierenských majstrov. Takými boli Engelbert Marschner (1808 – 1814), Ján Hlaučo z Likavky ä1814 – 1823).
Od roku 1824 bol novým nájomníkom Juraj Lukáč, papierenský majster z Liskovej. Ale celé toto obdobie, kedy vo svete ručnú výrobu papiera nahrádza strojová výroba z dreva a papier bol kvalitnejší, lacnejší, biely, hladký, znamená postupný úpadok manufaktúrnej výroby. Juraj Lukáč vytrval v papierni do r. 1847. Po jeho odchode mesto už nenašlo nového nájomcu a papiereň zaniká.
Za 127 rokov existencie sa v ružomberskej papierni vymenilo deväť papierenských majstrov. Ale o pár desaťročí neskoršie výroba papiera a lepenky v Ružomberku ožíva a nadobúda nebývalý rozmach, trvajúci do dnes. Ale to už je nová história.
(príspevok sme uverejnili v rámci rubriky Odviate časom)