LIPTOV SI NOSIL V SRDCI...

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, foto ruzomberok.sk) - Nedávno sme si pripomenuli 115. výročie narodenia maliara, grafika, ilustrátora, scénografa a výtvarného pedagóga – Ľudovíta Fullu. Narodil sa 27. februára 1902 v Ružomberku. Fullovo výtvarné nadanie sa prejavilo už v detstve. Všimla si ho a podporila ho najmä jeho matka. Počas umeleckých štúdií vydal v roku 1921 súbor kresieb – pohľadníc, v roku 1924 uverejnil reprodukciu v prvom čísle DAV-u. Prispieval ilustráciami do Slovenských hlasov a súčasne tvoril prvé obrazy a grafiky. Neskôr učil v Senici a v Malackách. Svoje predstavy o modernej orientácii slovenského výtvarného umenia mal príležitosť od roku 1929 uplatňovať v novozaloženej Škole umeleckých remesiel v Bratislave.
Pedagogický zbor tejto školy tvorili aj ďalšie osobnosti vtedajšej českej a slovenskej umeleckej avantgardy – Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba, Karel Plicka a viacerí ďalší. Fullovi bol názorovo najbližší Mikuláš Galanda, s ktorým sa poznali už od štúdií a od roku 1930 mali spoločný ateliér. Svoje predstavy o modernizme vo výtvarnom umení a celospoločenskej úlohe slovenského umeleckého školstva manifestovali v dobovo pozoruhodnej teoretickej reflexii Súkromné listy Fullu a Galandu.
Maliar aj ilustrátor
Po dlhšom pôsobení v Bratislave sa Fulla v roku 1943 presťahoval do Martina, kde sa venoval najmä knižnej ilustrácii. Neskôr sa stal na štyri roky vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na VŠVU v Bratislave. Ako popredný predstaviteľ európskeho avantgardizmu musel čeliť obvineniam z formalizmu, a tak začal pôsobiť v slobodnom povolaní v Bratislave a v Žiline, kde si v roku 1958 zriadil súkromnú galériu. Okrem maľovania sa sústredil na ilustrátorskú tvorbu.
„Tisíce lístkov na košatej lipe formuje tvar stromu. Tisíce tvárí života v národe predstavuje osobitosť národného celku so všetkými formami pospolitého života. Povrchové snímanie a vnútorné dolovanie, čiže syntéza všetkých tvárí je inšpiračným zdrojom mojej tvorby. Uvedomujúc si korene a nadväzovanie na korene, ktoré rastú z pôdy, na ktorej žijem, bezpečne tvorím pre povznesenie a oslavu môjho ľudu. Moje obrazy sú radostné, sú veselé, tvorím ich pre život, pre radosť súčasníkov i budúcich pokolení...“ (Ľ. Fulla – Okamihy a vyznania)
Hrobka ako galéria
Do rodného Ružomberka sa umelec vrátil v roku 1962. Štátu postupne daroval rozsiahlu zbierku svojich diel, pre ktoré bola vybudovaná Galéria Ľudovíta Fullu. Pod jej netradičné riešenie sa podpísali dvaja architekti – na základe návrhu prof. Martina Kusého vypracoval projekt Štefan Hatala. Stavba má podobu dvoch priečne na seba položených hranolov, horná časť s expozíciou presahuje voľne do priestoru 15 metrov. Na priečelí je monumentálna replika Fullovej dekoratívnej kompozície, ktorú navrhol pre svetovú výstavu EXPO 67 v Montreali. Pôvodné dielo sa nachádza v súkromnej zbierke rodiny Rockefellerovcov.
Súčasťou darovacej listiny bola aj rodinná hrobka Ľudovíta Fullu a jeho manželky na ružomberskom cintoríne. Hrobku postavili v roku 1964 podľa návrhu prof. Martina Kusého. Stavba v tvare lichobežníka je vo vnútri riešená ako galéria s mozaikami, dekoratívnymi doplnkami a písmom, ktoré navrhol a realizoval v štýle art-deco sám Ľudovít Fulla. Mozaiku na podlahe navrhol Ernest Zmeták. Obe stavby sú v správe Slovenskej národnej galérie.
Skvelý pozorovateľ
Najvýznamnejšiu časť diela Ľudovíta Fullu predstavuje maliarska tvorba. Tá je dokonalým obrazom celoživotnej pripútanosti umelca k Slovensku a k domácej ľudovej tradícii. Jeho umeleckému štýlu je tiež pripisovaná inšpirácia detskou kresbou a ľudovou ikonopisnou tradíciou, kubizmom a ruskou revolučnou avantgardou, osobitne inšpirácia konštruktivizmom. Fulla bol dobrý pozorovateľ. Tento svoj dar rozvinul rokmi trpezlivých cvičení v kresbe. Najvýznamnejšou črtou jeho talentu však bola spontánne cítená farebnosť a svojský kolorit. Jeho maliarske kompozície sú založené na dôsledne konštruovanej kresbe a na farebnej, živej, dekoratívnej výtvarnosti.
„Inšpirácia mojich obrazov často prichádzala podvedome z hĺbok detských a mladistvých rokov presýtených životom malých capartov na zelených lúkach. Narodil som sa na Liptove. V treťom pokolení predo mnou voda vzala brata môjho starého otca, keď pltníčil na Váhu. ... Môj otec bol Lipták a matka Oravka. Kdekoľvek ma viedla cesta cudzím svetom, Liptov a Oravu vždy som si niesol v srdci.“ (Z vyznaní Ľudovíta Fullu)
(zdroj: Ružomberok II, Rody a osobnosti)
Ľudovít Fulla (27. 2. 1902 Ružomberok – 21. 4. 1980 Bratislava, pochovaný je v Ružomberku)
1918 – 1921 – štúdium na Vyššej obchodnej škole, D. Kubín
1921 – 1922 – súkromná maliarska škola Gustáva Mallého, Bratislava
1922 – 1927 – štúdium na Umeleckopriemyselnej škole, Praha
1927 – 1929 – učiteľ kreslenia v Senici a Malackách
1929 – 1938 – pedagóg v Škole umeleckých remesiel, Bratislava
1942 – Fulla získava hodnosť docenta
1943 – 1952 – umelec pôsobí v Martine
1952 – 1962 – slobodné povolanie v Bratislave a v Žiline
1962 – návrat do Ružomberka
„Život je mihotavý, neistý ako let motýľa,
tackavé preskakovanie ponad priepasť,
do ktorej sa raz nevyhnutne zrúti a zanikne
v našom vedomí. Mimo nás je nekonečný,
ale v nás je menší ako kvapka v mori,
kratší ako bodka v kilometri.“
(Ľudovít Fulla – Okamihy a vyznania)