Ženy v centre pozornosti

BANSKÁ BYSTRICA (mim, km, foto archív) - Ružomberský rodák Miroslav Bartoš v týchto dňoch vystavuje svoju maliarsku tvorbu vo Zvolene. Výstavu v piatok 3. marca v súkromnej Galérii na Tehelnej otvorila riaditeľka Univerzitnej knižnice KU Katarína Matušková. "Výstava Ticho rúk/Akt, je exkurzom do maliarskej tvorby autora. Jej názov vychádza z ostatných dvoch zbierok Ticho rúk/Haiku a Ružový akt. Tak ako je na prvý pohľad zrejmé, v centre jeho pozornosti stojí žena. Jej všadeprítomné zobrazenie a prenesené symboly prepájajú výtvarnú tvorbu Mira Bartoša s jeho poéziou,“ uvidela K. Matušková.
Pri ostatnej prezentácii autora v Mestskej knižnici v Ružomberku sa dostala do popredia nová téma tanečníc. „Žena je v jeho podaní nielen symbolom zmyselnosti, ale najmä symbolom krásy, života a múdrosti. Tanečnice vo víre pohybu, ležiaci akt, antické torzá, to všetko sú zobrazenia ženy, s ktorou sa môže stotožniť ktorákoľvek z nás. Nemajú svoju tvár, zahaľujú sa, a tým poukazujú na tajomstvo, ktoré sa pre pozorovateľa stáva príťažlivé. Nie sú prvoplánové, vyžadujú si hlbšie bádanie a pochopenie,“ objasňuje K. Matušková.
Krajina Liptova a Turca
Podľa nej je téma ženy v tvorbe M. Bartoša prepojená aj krajinou a prírodnými motívmi: „Na počiatku vychádza zo skíc, avšak zobrazené krajiny sú definované na základe pocitu z daného prostredia, v ktorom sa nachádza, prostredníctvom línií, štruktúr a pastóznych farebných hmôt.“ Sú to zväčša krajiny z okolia Turca a Liptova, ktoré reflektujú prúdenie vody, zrkadlenie hladiny a pohyb v prírode. „Na druhej strane je to zobrazenie štylizovanej krajiny vychádzajúcej z vnútorného sveta autora. Symboly z antickej mytológie, znaky orientu, portréty a autoportréty vsadené do surreálych kompozícií. To všetko stavia do protikladu s jasnou obsahovou náplňou krajinárskej tvorby. Tak ako v literárnej tvorbe, tak aj v tvorbe výtvarnej, zaznamenáva udalosti, javy a situácie, ktoré sa ho istým spôsobom dotkli. Zobrazuje ich pod čisto subjektívnym pohľadom. Z maliarskych techník a materiálov si vždy vyberá tie, ktoré dokážu najlepšie vystihnúť predpokladaný zámer,“ o tvorbe M. Bartoša ďalej hovorí K. Matušková.
Ľudské a umelecké myslenie
Súčasťou tvorby Miroslava Bartoša je aj spontánna, švihová kresba. Výtvarné bez textového a textové bez výtvarného nemôžu u autora bez seba existovať: „V jeho výtvarných dielach čítate a v jeho básňach vidíte farbu a stopu.“
Miroslav Bartoš sa narodil v Ružomberku, vyštudoval výtvarnú výchovu a slovenský jazyk na FF UPJŠ v Prešove. Pracoval ako redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, tiež ako odborný pracovník v Literárno-múzejnom oddelení MS v Martine. Tri desaťročia pôsobil ako pedagóg v PaSA Turčianske Teplice. V súčasnosti je kurátorom Galérie Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Výtvarná a literárna tvorba sú stále prítomné v jeho ľudskom i umeleckom myslení a konaní. V každom z jeho doterajších povolaní sa navzájom prelínali výtvarné umenie a umenie slova.
Výstavu v Galérii na Tehelnej môžete navštíviť do konca marca.