Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (František Dian, foto archív Liptovského múzea) - Obsah našich príspevkov čerpáme zo starých kroník, publikácií, novín, protokolov v podaní vtedy žijúcich Ružomberčanov. Je dobré prečítať si mienku o Ružomberku a jeho regióne očami nezávislého pozorovateľa. Táto možnosť sa nám naskytá z pera očovského rodáka Mateja Bela (1684–1749). Takmer pred tristo rokmi (1735) vyšli tlačou jeho latinsky písané „Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku“. V roku 2014 bol vydaný slovenský preklad časti diela o Liptovskej stolici. Pred tristo rokmi mal Ružomberok asi 1600 obyvateľov a fungovalo viacero mlynov s pílami, čulé bolo pltníctvo a obchod s drevom. Vzmáhalo sa baníctvo a hľadanie strieborných a železných rúd... A takto nás posudzovali vtedajší vzdelanci.
„Medzi mestečkami severného slúžnovského okresu prichádza na rad Ružomberok s množstvom obyvateľov a kupcov. Samotné slovo svedčí o tom, že jeho meno sa odvodzuje od slova rosa – ruža, čo sa značí aj v jeho slovenskom pomenovaní. Vybudovali ho naozaj na pôvabnom mieste na južnom brehu Váhu. Na východnej strane sa nachádza v ľúbeznom prostredí ľahko opevnený kaštieľ, zasvätený sv. Žofii. Jedna jeho časť je však celkom opustená, kým druhú obýva kráľovský správca likavského panstva. Je umiestnený veľmi vhodne pre príjem soli, ktorá sa sem zváža po Váhu. Mal oddávna tých istých pánov ako Likavský hrad, keďže pod jeho správu spadá aj dnes. Brána kaštieľa ležiaceho v ruinách doposiaľ ukazuje vznešené meno Jána Krušiča a jeho manželky Kataríny Pálffyovej v roku spásy 1577. Medzi oboma tabuľami vidno Krušičov erb, ako na štíte, tak i na prilbe je orol s rozopätými krídlami sediaci na štvornohej šelme, s ktorou zápasí. Pamiatku na Štefana Ilešházyho, ktorý nastúpil na Krušičovo miesto v manželstve i v držbe vlastníckych práv, uchováva iná brána, ktorá vedie na nádvorie kaštieľa, postavená v roku 1586...“
„Na námestí mestečka sa konajú týždenné trhy každý štvrtok. Ročné naproti tomu na sviatky Troch kráľov, nanebovzatie Krista, na sv. Michala a sv. Ondreja... Veľmi výnosné živobytie predstavuje pre obyvateľstvo drevárstvo a poľnohospodárstvo... Poteší na tomto mieste pripomenúť chválu ružomberského kaštieľa, že 1. apríla 1622 prijal ako hosťa Uhorskú korunu aj s jej strážcom Petrom Révaiom, keď sa z Eczedu vracala do Trenčína. Pamiatku tejto udalosti poctil Daniel Hrabecius básňou... Nemožno zamlčať ani to, že v auguste roku 1602 tu Štefan Ilešházy nanajvýš okázalo prijal transylvánske knieža Žigmunda Bátoryho, ktorý tadiaľto prechádzal cestou do Prahy na návštevu cisára Rudolfa. Ružomberok bol skutočne akoby hostincom transylvánskych kniežat. Pretože v januári 1622 tu prenocoval Gabriel Betlen a druhý raz v tom istom mesiaci roku 1624... Spravila tak aj Katarína Brandeburská, Gabrielova snúbenica. Záznam udáva: „Katarína, nevesta najvznešenejšieho kniežaťa Betlena, keď bola sprevádzaná slávnostným kráľovským sprievodom do Košíc, strávila noc v Ružomberku. O ostatnom, čo možno povedať , pomlčíme...“
Časti Ružomberka „ulice“ popisoval M. Bel takto. „Fejer–Patak, po slovenský Biely Potok leží za Ružomberkom pri rieke Revúca, ktorou sa ide do Zvolenskej stolice... Patrí do likavského panstva, farnosť aj vlastnícke práva sú ružomberské... Verí sa, že Vlkolinec dostal svoje meno podľa polohy, pretože bol postavený v hlbokej a nehostinnej doline uprostred hôr. Na hore týčiacej sa nad dedinou vidno ruiny hradu... Černová leží na brehu Váhu medzi Gombášom a Ružomberkom. Farnosť a úradná správa je ružomberská...“
„Pri Ružomberku v blízkosti cesty na južnej strane je prameň (pozn. bol asi v oblasti Jelence), podľa ktorého sa predpovedá bohatá, alebo chudobná úroda obilia. Keď má byť úroda bohatá, vyviera s hojnosťou a neprerušovane, keď chudobná, prameniť prestáva a celkom vysychá... Ovocným stromom tento región praje menej, pretože ho zdrsňujú mrazy. Z Liptákov si robia jemné žarty, že zakladajú pod stromami oheň, aby zabezpečili dozrievanie plodov... Lesných plodov je hojnosť. Ak by sa orechov liesky urodilo veľa a aj by úplne dozreli, sú pre vidiečanov predpoveďou, že deti budú trpieť kiahňami a dospelí úplavicou...“
Iný čas, iný pohľad. Za tých tristo rokov sa vymenilo snáď pätnásť generácií. Veľa vody pretieklo dolu Váhom a veľa sa zmenilo. Alebo nie?
(príspevok sme v rámci rubriky Odviate časom uverejnili v Ružomberskom hlase č.1/2017)

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: