KOMENTÁR: Nie je dôvod na fanfáry, ale ani na sklamanie

RUŽOMBEROK (Ján Svrček, foto Tomáš Mlynárik) - Tretí pokus v rade o postup do extraligového finále našim basketbalistkám nevyšiel. Aj keď v semifinálovej konfrontácii s Piešťanmi družstvo vytiahlo tri azda najkompaktnejšie, po taktickej stránke bezpochyby, výkony uplynulej sezóny. Žiaľ, vo finiši vždy smotanu zlízli Čajky. Po doplnení kádra dvomi hráčkami zo zámoria – Smithovou a Myersovou, sa v klube nahlas začalo hovoriť o finálovom ataku. Ten nevyšiel a opäť Ružomberok hral „len“ o bronzové metále. Navyše tretí stupienok proti Šamorínu neobhájil hladko, ale so stratou jednej kvetinky. Ružomberský fanúšik si samozrejme želal viac, o zmiešaných pocitoch hovorili tréneri aj niektoré hráčky.
Je za nami sezóna, v ktorej sme chceli a aj mali dosiahnuť viac. Na mysli máme tiež neúspešné vystúpenie družstva v Stredoeurópskej ženskej lige. Na druhej strane by ale bolo zaujímavé porovnať balík peňazí, ktoré len na hráčky mal k dispozícii Ružomberok a koľko koľko zhltli kádre Good Angels Košice a Piešťan. Objem financií totiž vrchovatou mierou aj vykolíkuje súpisku družstva.
Keď Ruža v súťažnom ročníku 2013/2014, pri ouvertúre trénera Juraja Suju, naposledy hrala o titul v jej kádri sa vystriedalo sedem cudziniek – Američanky Stefanie Murphyová, Nadia Parkerová a Alyssa Fenynová, dve Švédky Martina Stalvantová a Josefina Vesterbergová a dve Srbky Katarína Rističová a Marina Mandičová. V ďalších dvoch sezónach ekonomika nedovolila angažovať ani jedno meno zo zahraničia. Až teraz sme vlani v lete kúpili kanadskú pivotku Taijah Campbellovú a pred play-off už spomínané dve Američanky. Aj z tohto zorného uhla boli na tom lepšie prvé dva tímy v slovenskej extralige.
Ružomberský basketbal prežil sezóny absolútneho rozmachu, ale aj obdobia, keď bojoval (naposledy v roku 2014) o holú existenciu. Zatiaľ ale všetky turbulencie zvládol. Ako jediný slovenský klub (aj medzi mužmi) sa môže pýšiť medailovým leskom v každej sezóne. V jeho vitrína sa blyští dvadsiatimi piatimi slovenskými „kovmi“. Tým predchádzali štyri federálne, najprv bronzový a potom zlatý hetrik. Úctyhodná cesta klubu z jedného tridsaťtisícového mesta.
(príspevok sme uverejnili v RH 9/2017)