KOMENTÁR: Rozumiem sklamaniu divákov pod Čebraťom

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Rudolf Maškurica) - Mnohí futbaloví priaznivci odchádzali po zápase Ružomberka so Zlatými Moravcami (2:1) uplynulú sobotu domov sklamaní. Áno, naši chlapci dôležitý duel zvládli. Vyhrali, do tabuľky si pripísali (povinné) tri body, poskočili na tretie miesto a sú už len krôčik od pohárovej Európy. Ale... Pomôžem si názorom môjho dobrého priateľa Mareka Šavrnocha. Ten po nedávnom polčasovom víťazstve Ružomberka doma proti Prešovu (5:0, po polčase 2:0) povedal, že je sklamaný. Hráči Ruže totiž mohli už do prestávky vyhrávať aj 5:0, no odfláknutím viacerých situácií strelili len dva góly a nehrali to, čo dokážu, ale len to, čo potrebovali.
Marek tiež povedal, že kým hráči nevydajú zo seba absolútne maximum, kým nebudú celých 90 minút (a aj nadstavený čas) hrať na sto percent, nemôžu sa čudovať piskotu z tribún.
S týmto názorom do bodky súhlasím.
Zrejme si Ružomberčania mysleli, že Zlaté Moravce sa minulú sobotu porazia samé. Ich nedôrazný prístup k zápasu napokon spôsobil, že posledné sekundy stretnutia sa nielen oni, ale aj diváci na tribúnach, museli po góle súpera na 2:1 strachovať o výsledok. Išlo o obrovský hazard s menom klubu, ale aj priazňou divákov.
Bez urážky a straty rešpektu k súperovi sme duel proti Zlatým Moravciam, za ktoré nenastúpili viacerí hráči základnej zostavy, a naopak, museli teda hrať aj s dorastencami, mali vyhrať minimálne päťgólovým rozdielom.
Žiaľ, azda jediným hráčom, ktorý skuočne makal celý čas na ihrisku, bol Peter Gal-Andrezly. Ostatní mali dobré, ale aj slabšie chvíľky. Väčšinou však slabšie. Aj kapitán Ďubek, aj líder našich strelcov Mareš. A len vďaka šťastene či futbalovému osudu ich to napokon nemuselo mrzieť...
Nechcem príliš zachádzať do detailov, ale Faško, ktorý sa v niektorých momentoch cítil zrejme ako majster sveta, alebo Menich, ktorý evidentne nepochopil svoju úlohu predstopéra či nevýrazný Kupec, alebo gólom uspokojený Peter Maslo mohli svojím nezodpovedným počínaním na ihrisku pochovať celý tím.
Výkonom mňa osobne, a súdiac podľa reakcií mnohých divákov tiež, Ružomberčania v tomto zápase veľmi sklamali. Príliš sa spoliehali na slabé stránky a mizernú produktivitu súpera, neukázali naplno, čo dokážu, zahrávali sa s osudom, aj s trpezlivosťou a priazňou domácich priaznivcov.
Podobný prístup k dôležitým zápasom v Podbrezovej a doma s Dunajskou Stredou sa im môže kruto vypomstiť.
Áno, Ružomberok je na prahu veľkej futbalovej eufórie. Chýba už len krôčik k tomu, aby sme po viac ako 10 rokoch zažili pod Čebraťom pohárovú Európu. Len dúfam a pevne verím, že sčasti skutočne odfláknutý zápas proti Moravciam bude pre (niektorých aj vymenovaných) futbalistov dostatočným mementom, aby svoj postoj k výkonu na ihrisku diametrálne zmenili.
Rozumiem sklamaniu divákov, ktorí odchádzali minulú sobotu z nášho štadióna nespokojní. Určite čakali od Ružomberčanov viac. Bojovnosti, odhodlania, zodpovednosti, chcenia, futbalového kumštu.
Stretnutie sme však vyhrali, a tak majú čas vstúpiť si do svedomia najmä tí, ktorí asi nepochopili, že na ihrisku majú za Ružomberok odovzdať maximum, pretože hrajú za klub, ktorý je v širokom regióne najúspešnejším.
Lúčim sa s tradičným pozdravom – Ruža, do toho!