KOMU PATRÍ TAJOMNÁ TVÁR VYRYTÁ DO SKALY?

LUDROVÁ/RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Hučanie vody v jarnom potoku, divé bralá s jaskyňami, dierami a puklinami, klzké skaly pod nohami. Prežívame pocity odľahlosti od civilizácie, stávame sa súčasťou tej najdivokejšej prírody. Také sú Hučiaky v hornej časti Ludrovskej doliny. Človek si ich musí zaslúžiť osemkilometrovým pochodom nivami a tiesňavami Ludrovskej doliny. Záverečná časť trasy od odbočky pri odpočívadle dáva tušiť, že nás čaká niečo neobyčajné. Postupne sa ocitáme v čoraz divokejšom prostredí, slnečného svetla je menej.
Bralá akoby nás chceli objať, sú čoraz tmavšie. Kombinácia skál a machov dodáva týmto miestam pochmúrnu náladu. Dolina sa postupne mení na bralnatú tiesňavu s viacerými jaskyňami ako Ludrovská, Medvedia, Jazierková, Gotická a iné. Nevieme, či obdivovať vysoké skalné steny s tajomnými dierami, alebo dávať pozor na klzké skaly pod nohami.
Naše oči sliedia dookola, čo ak medveď... Vstupujeme do najužšej časti tiesňavy, všetkými zmyslami vstrebávame neopakovateľnosť tejto divočiny a zrazu sme na slnkom ožiarenej lúke so senníkom. Nad nami je tolstojovské vysoké modré nebo, vnímame gulbranssenovský večný spev lesov. Preciťujeme nekonečnú premenu prírody.
Za nami je svet skál, červená značka nás volá poznávať samotu strmých salatínskych lesov, vôňu kosodrevia a dramatickú hĺbku a šírotu jedinečných pohľadov zo Salatína. Tiesňava nás volá vrátiť sa a spoznať ju aj z opačného smeru. Spiatočná cesta nám poskytne nové dojmy z Hučiakov, možno uvidíme aj viaceré nápisy a záhadné znaky na bralách.
Pri jednej z turistických značiek je na brale vyrytý záhadný obraz ľudskej tváre. Veľa turistov tento obraz spomína na webových turistických stránkach a pýta sa na jeho význam a okolnosti vzniku. Obraz predstavuje tvár Krista a pred mnohými rokmi ho vyryl nebohý Beňuš Vulpinský z Liptovskej Štiavnice.
Svoje tajomstvá majú aj jaskyne. V Medvedej jaskyni sa našli tri kamzičie lebky pochádzajúce z konca staršej doby kamennej, čo svedčí o existencii loveckého kultu v tom období. Charakter tiesňavy závisí od množstva vody v potoku Mraznica, ktorý je napájaný krasovým prameňom vo svahu Salatína. Najkrajšie je tu na jar, kedy je potok najdivokejší, jeho burácanie je ohlušujúce. V čase sucha je slabý, prídeme s ním do styku až v hornej časti tiesňavy, nižšie sa stráca. Predpokladá sa, že ponorné vody Mraznice vyvierajú ako sadrovo-zemité kyselky medzi Ludrovou a Liptovskými Sliačmi.
Výnimočným zážitkom musí byť prechod Hučiakov v zime. O tom, ako je tu počas silnej búrky, si môžeme len domýšľať.
Hučiaky sú súčasťou Ludrovského krasu. Krasový charakter majú aj ďalšie, pre turistov neprístupné časti doliny - Jazvečie a Kňazová. Na turisticky neprístupnom chrbte Magury, ktorá uzatvára dolinu z juhu, sú viaceré škrapy, závrt na Žliebkoch a 19 m hlboká priepasť Snežná jama s kvapľovou výzdobou. V minulosti slúžila pastierom ako komora na odkladanie syra.
Zaujímavé sú začiatky rozvoja salašníctva pod Salatínom. Ludrovskí gazdovia na protest proti vysokým daniam v r. 1730 opustili svoju dedinu a temer 20 rokov žili v kolibách pod Salatínom. Toto obdobie pripomínajú lúky s názvom Kraviarky. Krajšie zakončenie potuliek po okolí Ludrovej, ako je návšteva Hučiakov, sme si nemohli želať.
(príspevok sme uverejnili v RH11/2017 v rámci rubriky Príroda okolia Ružomberka)