Primátor Ružomberka: Začatý boj úspešne dokončím
Nedeľa 19. november 2017,
celkovo: 10913313 čitateľov
online: 10 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri
Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

18. november 2017 | 15:01
V utorok 21.11. o 18:00 bude v Organovej sieni KU na Hlinkovom námestí koncert pri príležitosti sviatku sv. Cecílie, vstupné sa neplatí.
18. november 2017 | 14:59
Fortuna liga: MFK Ružomberok - FK Železiarne Podbrezová 3:0 (2:0), góly Qose, Kochan, Takáč, 1153 divákov
14. november 2017 | 22:22
Basketbalová extraliga žien: BK Slovan Bratislava - MBK Ružomberok 44:65.
14. november 2017 | 22:21
Poslanci mestského zastupiteľstva schválili ukončenie spolupráce so spoločnosťami VO SK a 2021, ktoré mali pripraviť podmienky verejného obstarávania na novú plaváreň.
13. november 2017 | 08:09
V Björnsonovom dome na 2.poschodí (výstavná sieň) redakcia RH v piatok 10.11. slávnostne vernisážou sprístupnila výstavu 30 rokov Ružomberského hlasu.
aktuálne číslo: 2017 / 21 (1. november 2017)
anketa
Ako ovplyvňuje váš bežný život stále nedostavaná diaľnica a obchvat Ružomberka?
vôbec
[117h:37%]
len minimálne
[14h:4%]
veľmi
[154h:49%]
celkovo hlasujúcich: 313
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0908 102 208



Primátor Ružomberka: Začatý boj úspešne dokončím

29. august 2017 | 10:02 | 650TOP ČLÁNOK

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas) - Prvým respondentom v našej téme „Prečo?“ o nedokončenej diaľnici a chýbajúcom obchvate a rýchlostnej ceste v Ružomberku je primátor mesta Igor ČOMBOR... Hoci v pláne kompetentných v Bratislave bolo už dávno dokončenie diaľnice D1 v úseku Hubová-Ivachnová, ale aj výstavba trasy Turany-Hubová či rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica-Ružomberok, dokončené (ani zďaleka) ešte nie je nič. Ružomberok trpí. Nielen vodiči, ktorí prechádzajú našim mestom a musia znášať kolóny, ktoré sa po novom tvoria už nielen pred a po víkende, ale každý deň. Trpia však najmä obyvatelia mesta a okolia. Nedokončená diaľnica a chýbajúca rýchlostná cesta, obchvat mesta, im čoraz viac sťažuje a komplikuje každodenný život.

O tom, ako konkrétne doplácajú práve Ružomberčania na do očí bijúcu neprávosť a „nekompetentnosť kompetentných“ na najvyšších miestach štátu, budeme písať nabudúce. V tomto čísle prinášame názory primátora Igora Čombora, ktorý za dostavbu diaľnice a výstavbu R1 bojuje od nástupu do funkcie v závere roka 2014.

„Dlhé roky sme boli zavádzaní, klamaní a poškodzovaní. Zistiť, aká krutá je pravda a prísť na podstatu problému je ťažké, hlavne v kontexte dlhodobej nečinnosti a prizeraniu sa tejto neprávosti,“ začína tému pre naše noviny primátor. Zdôrazňuje, že ani za totalitného režimu, kedy bol Ružomberok v hierarchii samosprávneho usporiadania dlhé roky potlačovaný a diskriminovaný, sa nikto neodvážil spochybňovať jeho dôležitosť v zmysle cestného uzla celoslovenského významu.

„To sa podarilo premysleným, cieleným, lobistickým postupom až po nežnej revolúcii, kedy sa vytvorila Žilinská župa. Všetky objektívne, historické, geografické i prevádzkové parametre v rámci využívania tohto spojenia a jeho evidentnej výhodnosti, boli postupne dekomponované s jasnými známkami dezinformácií a prekrúcania skutočnosti v neprospech nášho regiónu, ale aj celého stredného Slovenska.“

Ružomberok podľa jeho slov takýmto riešením (odklonenie dopravy spojenia stredného Slovenska cez Martin a Kremnicu do Žiaru nad Hronom) by bol v budúcnosti ohrozený vo svojom rozvoji a odstavený na vedľajšiu koľaj.

Diaľnica D1 v úseku od Turian až po Ivachnovú (dva úseky, prechádzajúce našim okresom) bola navrhnutá súborom technických riešení diaľnice už v roku 1986. V roku 1997 bola vypracovaná technická štúdia, až v rokoch 2001 a 2002 bol na ministerstve životného prostredia realizovaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. „Napriek rôznym nekalým snahám, ktoré predlžovali celý tento proces, bol doporučený v úseku Turany-Hubová tunelový variant, a v úseku Hubová-Ivachnová severnejšia možnosť s tunelom Čebrať,“ vraví I. Čombor.

Vtedajší predpoklad bol začať s výstavbou obidvoch úsekov v roku 2005 s dokončením o päť rokov neskôr. Rovnako aj v prípade rýchlostnej cesty R1, ktorá je súčasťou medzinárodného cestného koridoru E77 (a má spojiť Ružomberok s Banskou Bystricou), bola už v roku 1997 vypracovaná štúdia stredoslovenského severojužného prepojenia koridorom E77 Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy, argumentuje primátor. „Až v roku 2010 bol na ministerstve životného prostredia uskutočnený proces EIA, výsledkom bolo prekonanie masívu Nízkych Tatier tunelmi Diel a Kozí chrbát. Počas nasledujúcich rokov boli rôzne nepochopiteľné pokusy o spochybnenie právoplatného environmentálneho posúdenia, čo malo opätovne za následok odsúvanie projektovej prípravy.“

Prvý muž mesta ďalej uvádza, že v roku 2005 ministerstvo dopravy v úseku Turany-Hubová namiesto toho, aby napredovala projekčná príprava posúdeného tunelového variantu, a mohol sa tak začať stavať, zmenilo túto možnosť na povrchovú. „V rozpore s environmentálnym posúdením, upozorneniami rôznych odborníkov a vtedajšou legislatívou, začalo ministerstvo projekčne pripravovať povrchový variant. Nasledovalo viacero absurdných a účelových rozhodnutí, vrátane nového procesu EIA, len preto, aby bol odobrený povrchový variant.“

Nevyšlo to. Proces bol pre zásadné chyby napadnutý a spochybnený aj zo strany Európskej komisie. Situáciu výrazne zdramatizoval rozsiahly zosuv pôdy v Šútove a Kraľovanoch, kde aj príroda definitívne poukázala na nezmyselné kroky „kompetentných“ – prízvukuje ružomberský primátor.

Podľa jeho slov, bezhlavé presadzovanie (ako sa ukázalo) nerealizovateľného povrchového variantu úseku Turany-Hubová, a pre ekonomické záujmy zle pripravený úsek Hubová-Ivachnová nás, Liptákov, veľmi poškodilo. „Dôvod, pre ktorý v Ružomberku ani po 20 rokoch nemáme diaľnicu D1, veľmi úzko súvisí aj s bojom za rýchlostnú cestu R1 a napojením oravskej rýchlostnej cesty R3 na diaľnicu D1.“

Povrchový variant diaľnice D1 v úseku Turany-Hubová počítal s križovatkou Kraľovany, kde sa mala napájať oravská rýchlocesta R3, ktorá mala odkloniť dopravnú tepnu od nášho prirodzeného dopravného koridoru a umelo ju nasmerovať na nezmyselnú časť trasy R3 Martin-Žiar nad Hronom, pokračuje I. Čombor.

„Kompetentní 15 rokov ignorovali fakt, že križovatka Kraľovany je umiestnená pri vzácnom Rojkovskom rašelinisku a uprostred dôležitého migračného koridoru zvierat. Rovnako ignorovali fakt, že oravská rýchlostná cesta R3 by musela byť vedená cez ďalšie extrémne náročnéúzemie Párnica-Kraľovany. Tento nerealizovateľný povrchový variant začal byť už aj pred laickou verejnosťou neobhájiteľný. Pre účelové popretie nespochybniteľného významu rýchlostnej cesty R1 bolo nezmyselne posunuté napojenie R3 Orava do križovatky Hubová, znovu ignorujúc extrémne geologické podmienky. Všetko len kvôli bohapustým ekonomickým záujmom a spochybňovaniu prirodzeného dopravného koridoru R1 Ružomberok-Banská Bystrica a nelogickým preferovaním R3 Martin-Žiar nad Hronom.“

Spolu so starostami dolného Liptova venuje primátor Ružomberka veľa energie a úsilia za čo najskoršie (opätovné) spustenie výstavby úseku D1 Hubová-Ivachnová. V tejto súvislosti uviedol, že proces EIA na novú trasu tunela Čebrať realizovali už od začiatku roka 2016, kedy bol nepochopiteľne vedením Národnej diaľničnej spoločnosti zastavený (jún 2016). „Opätovne sa s ním začalo v októbri 2016, za jeho okamžité začatie sme znovu tvrdo bojovali.“

Predpoklad ukončenia je v januári 2018. Geologický prieskum má byť doplnený podpovrchovým prieskumom z tunela, čo má výrazne skrátiť dostavbu diela. Materiál z tunela má byť podľa ružomberskej radnice zabudovávaný do diaľnice, a nič by nemalo brániť rozbehnutiu prác. „Na konci minulého roka bol tento podpovrchový geologický prieskum povolený všetkými úradmi. Po novoročnej, opätovnej výmene vedenia NDS, už nedošlo k realizácii celého prieskumu, a výstavba je tak naďalej pozastavená. Pracuje sa len na tých konštrukciách, na ktorých to situácia dovolí. Nové trasovanie tunela Čebrať, posunuté severnejšie, je jedinou možnosťou, ako sa vysporiadať s náročnou geológiou. Absurdné rozhodnutie NDS nepokračovať v geologických prieskumoch však každým dňomn odsúva termín dokončenia diaľnice, čo nás opätovne poškodzuje, ako aj tiahly spor v združení Čebrať, kde sú zhotoviteľmi OHL-ŽS a Váhostav,“ vysvetľuje I. Čombor.

Pre naše noviny nevedel primátor spočítať, koľkokrát počas svojho doterajšieho funkčného obdobia bol v Bratislave (a nielen tam) kvôli diaľnici či rýchlostnej ceste. Sú to desiatky pracovných výjazdov, lobingu, argumentácie. „Je to tak. Ide o mnohé rokovania s ministrom dopravy, splnomocnencom vlády pre rýchlostné cesty, štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, generálnym riaditeľom NDS, ale aj mnoho ďalších stretnutí so zástupcami zhotoviteľa diaľnice. V tejto snahe nás prišiel podporiť aj premiér Róbert Fico, ktorý požiadal ministra dopravy o konanie kontrolného dňa v Ružomberku, spoločne s vedením mesta a starostami okresu.“

Potvrdenie termínu by malo na radnicu doraziť v najbližších dňoch. „Dúfam, že na kontrolnom dni sa vyjasnia niektoré nepochopiteľné kroky NDS, a nájde sa spôsob, ako urýchlene spustiť výstavbu. Pretože po mnohých rokovaniach viem, čo je potrebné urobiť. Navyše, spoločne so starostami nevzdávame ani boj za úsek diaľnice Turany-Hubová. Pustil som sa do náročnej úlohy a pozval som na rokovanie za okrúhlym stolom našich liptovských starostov, ako aj starostov regiónu okolo Turian.“

Na niekoľkých stretnutiach sa pokúšali vzájomnú zhodu na tunelovom variante Korbeľka. „Momentálne intenzívne komunikujeme s ministrom životného prostredia, keďže bolo vydané záverečné stanovisko pre tento úsek diaľnice – variant s tunelom Korbeľka. Úspech našej snahy je, že ministerstvo bude aj pred komisiou naďalej jednoznačne trvať na vybratom tunelovom variante. Ministrovi sme zároveň navrhli aj spôsob ďalšieho riešenia,“ poodkryl karty primátor.

Okrem toho netreba zabúdať na jednoznačnej podpore trasovania rýchlostnej cesty R1 (Banská Bystrica-Ružomberok) s križovatkou D1 v Ivachnovej, na ktorej sa doholi samosprávy dolného Liptova 8. marca 2017 v Ružomberku. „Rovnako trváme na navyhnutnej požiadavke urýchlenej dostavby úseku diaľnice D1 Hubová-Ivachnová. S týmito požiadavkami som opätovne rokoval s predstaviteľmi vlády a vedením NDS. Trval som na tom, aby boli pri príprave rýchlostnej cesty R1 akceptované požiadavky našich obcí, alebo aj rybárstva, čo sa nám podarilo,“ teší sa z čiastkového úspechu I. Čombor.

Následne konštatuje, že veľké úsilie vynakladá aj za urýchlenie projektovej prípravy rýchlocesty R1. „Úspechom je konečne vypísanie súťaže na dodanie kompletnej projektovej dokumentácie na východný obchvat Ružomberka (úsek R1 Ružomberok I/18 – Ružomberok-juh). Nemalé úsilie a snaha smeruje aj k aktualizovaniu projektovej dokumentácie v súeku Slovenská Ľupča-Korytnica.“

Primátor Ružomberka ubezpečuje, že rýchlostná cesta R1 z Banskej Bystrice do nášho mesta existuje, je zahrnutá v Koncepcii územného rozvoja Slovenska, čo je nadradený územný plán. „Ak primátor Žiliny Choma, alebo predseda kraja Blanár tvrdia, že neexistuje, tak vedome klamú a zavádzajú. Niektorí poslanci a vedenie župy budú musieť rešpektovať rýchlostnú cestu R1, zapracovať ju do územného plánu kraja a dať tak konečne územný plán ŽSK do súladu s Koncepciou územného rozvoja Slovenska. Ak toho nie sú schopní, tak ich konanie je dôkazom dlhoročného, vedomého poškodzovania Liptova a Oravy.“

Podľa I. Čombora je dôležité vedieť, že pre ďalšiu projektovú prípravu, alebo aj výstavbu, je najdôležitejšia práve spomenutá koncepcia. „Napriek tomu, vedenie župy bude mať možnosť preukázať, ako im záleží na rozvoji Liptova, spolu s našimi poslancami kraja totiž opätovne predložíme na rokovaní krajského parlamentu návrh na doplnenie územného plánu o rýchlostnú cestu R1.“

Na rokovaní so splnomocnencom vlády pre rýchlostné cesty Igorom Janckulíkom, ktorý je poslancom župného zastupiteľstva, som tému R1 prerokoval a môžem povedať, že je našim jednoznačným spojencom v snahách o jej skoré dobudovanie, vyslovuje názor primátor mesta.

Záverom Igor Čombor bilancuje, že v súčasnosti, po uplynutí viac ako 20 rokov, čo je naša najdôležitejšia tepna D1 vybudovaná, alebo sa buduje všade, len nie u nás, v Ružomberku – sa postupne znovu vraciame k logickým a pôvodne navrhnutým, a hlavne realizovateľným riešeniam našej diaľnice či rýchlostnej cesty.

Servítku pred ústa si napokon náš primátor nedal: „Všetky absurdné a nekompetentné rozhodnutia rôznych figúrok a zákerných osôb, ktoré sa udiali počas 15 až 20 rokov, majú za následok, že u nás – v tak dôležitom dopravnom uzle, nie je hotový ani meter diaľnice či rýchlostnej cesty. Takýto stav už nepripustím.“

Posledný odstavec sme nechali primátorovi v plnom znení: „Vynaložené úsilie sa postupne vracia a momentálne máme jedinečnú príležitosť, aby bola rýchlostná cesta R1 z Ružomberka do Banskej Bystrice vybudovaná. Ako súčasť severojužného prepojenia Slovenska. Moje poznanie je, že nikto nebude bojovať za našu diaľnicu či rýchlostnú cestu. Musíme si to vybojovať sami. Tento boj som začal, a aj ho pre naše budúce generácie úspešne dokončím.“

(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.16/2017)
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist