Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (František Dian, archívne foto rkhlas) - Hoax znamená falošnú, nepravdivú správu. Dôvod tejto vysvetľujúcej vety sa dovziete pri čítaní nasledujúcich riadkov – poznámka redakcie. Tridsať rokov vydávaný Ružomberský hlas mal doteraz päť šéfredaktorov. Jedným z nich, ktorý skúsenosťami z krajských a celoslovenských médií (Pravda, Národná obroda) prišiel do funkcie šéfredaktora našich novín od roku 1999 do roku 2004 bol Ján Szabó. Na svoje päťročné pôsobenie v Ružomberku sa takto rozpamätal. „Nezvyknem sa hrabať v spomienkach, rozoberať a prehodnocovať veci zašlé. Hoci nie som fatalista, vnútorne cítim, že to, čo sa v celom mojom živote stalo, sa aj malo stať. Okrúhle tridsiate výročie aj môjho Ružomberského hlasu však volá po výnimke. Začínam preto loviť tie najjasnejšie čriepky zo svojho pôsobenia v meste s ružou v erbe.
Vždy otvorené dvere
Úplne na začiatku stáli dve osobnosti. Už nebohý Edo Stano, môj veľký vzor, mimoriadne múdry, inteligentný, proste skvelý človek, ma do redakcie „povolal“. A vtedajší primátor Juraj Čech, ktorý až do konca môjho pôsobenia v redakcii dodržal dohodnutú základnú požiadavku, že nebude zasahovať do obsahu novín, ma zamestnal. Edko predo mnou nikdy nezatvoril dvere a hoci jeho choré srdiečko už čoraz viac haprovalo, vždy pomohol, poradil. To platí aj o primátorovi. Keď som potreboval niečo riešiť, nespomínam si, že by nemal na mňa čas.
Výpalníci to neboli
Ešte dvoch ľudí vidím na začiatku svojej ružomberskej púte. Vstúpili do redakcie spolu. Jeden nižší, druhý o poznanie vyšší. A s vážnou tvárou unisono zahlásili: „Musíme sa vážne porozprávať.“ 90. roky plné mafiánskych praktík ešte boli v živej pamäti, a tak prvé, čo mi preletelo mysľou, bola otázka- Čo to, na mestskom úrade funguje výpalníctvo a každý nový, musí za svoj flek zacvakať? Nooo, nebolo to až také dramatické, aj keď z toho, na čo som Jarovi Magovi a Martinovi Žabenskému prikývol, som mal neraz hlavybôľ. Dosť rezolútne totiž vyhlásili, že je načase z horúcej sadzby prejsť na elektronickú výrobu Ružomberského hlasu. Moju chabú výhradu, že z ústrednej tlače, kde som predtým robil, mám skúsenosti len z práce na počítačoch Mac (Apple), odpálkovali frázou, že všetko sa naučím. Myslím si, že som sa učil dosť dlho. No chlapci mali so mnou trpezlivosť a neraz mi opakovane vysvetľovali pre nich úplné počítačové triviálnosti.
Archimedove ústa
Redakcia mala veľa spolupracovníkov, ktorí nás upozorňovali na zaujímavé témy, či ich rovno spracovávali. Pre mňa osobne bol najdôležitejší, takmer nenahraditeľný Jano Svrček. Počas celej svojej novinárskej kariéry som totiž o športe nikdy nepísal. Bola to pre mňa španielska dedina . So športom sme sa obchádzali ako dvaja na smrť rozvadení partneri. Bol tu však Janko, ktorý mi umožnil tváriť sa naďalej , že šport je pre mňa niečo tajuplné, neznáme z inej galaxie. A stále som mohol ústami Archimedesa hovoriť – šport, noli tangere circulos meos (nedotýkaj sa mojich kruhov).
Hoax od šéfredaktora
Významným medzníkom mojej šéfredaktorskej práce, ako sa neskôr ukázalo, bol konkurz na nového redaktora, v ktorom mi dal primátor pri výbere voľnú ruku. Vybral som si terajšieho šéfredaktora Michala Domenika. Priznávam, že moje rozhodnutie ovplyvnili aj jeho počítačové schopnosti a skúsenosť z práce s programom na tvorbu novín. Bola to dobrá... veľmi dobrá voľba. Rýchlo sa vypracoval na skvelého redaktora. Vnímavého, empatického, keď bolo treba, tak razantného, zásadového. Aj voči mne. Dokonca sme sa aj perfektne dopĺňali. Miška totiž šport baví. S odstupom času, keď už nie som v meste pod Čebraťom, mám voči jeho osobe len jednu výčitku. Donieslo sa mi, že vypúšťa do sveta hoax, že všetko, čo z novinárčiny vie, som ho naučil ja. Neverte mu! Vlastným úsilím sa vypracoval na špičkového novinára. Žiak už dávno prekročil tieň svojho učiteľa. A na Ružomberskom hlase to poznať. Preto tieto naše (!!!) noviny dodnes rád čítam a nedočkavo čakám na každé nové číslo.“
(príspevok sme uverejnili v rámci rubriky "30 rokov RH" v Ružomberskom hlase č.21/2017
POZNÁMKA ŠÉFREDAKTORA
Janko Szabó je pre mňa veľmi vzácny človek. Naučil ma to, čo sa nepíše v učebniciach. Popri štúdiu na vysokej škole som pozorne počúval jeho rady v rokoch 2001-2004, kedy bol šéfredaktorom RH, ja som pôsobil ako redaktor. Nikdy som neprekročil jeho tieň, neprekonal "svojho učiteľa", a neviem, či sa mi to vôbec niekedy podarí. Nielen v pracovnej, ale aj v súkromnej oblasti. Ján Szabó totiž, a za tých vyše 15 rokov, čo ho poznám, to môžem povedať hodnoverne, nie je len skutočne excelentný novinár, ale hlavne úžasný človek. Aj v tejto sfére sa mám od neho čo učiť. Za všetko, čo som už od neho úspešne "odkukal", mu ďakujem.
A to nie je všetko. Stále mne, redakcii, Ružomberskému hlasu, pomáha, hoci nemusí. O mnohých veciach sa s ním rád a niekedy aj zúfalo radím, a doposiaľ (za tie dlhé roky) sa nikdy nestalo, žeby mi odmietol pomôcť a poradiť. Nielen to, pri nespočetne mnohých jeho radách som mal zimomriavky. Je to majster novinár, ktorý by mohol prednášať všetkým začínajúcim žurnalistom. Pridanú hodnotu má v tom, že okrem novinárčiny, ako som už spomínal, ovláda aj človečinu.
Pre mňa zostane šéfredaktorom stále, rovnako ako Tadeusz Zasępa zostane pre mňa stále rektorom KU. Janko Szabó určite svojím nemalým dielom môže za všetky ocenenia, ktoré sme v uplynulých rokoch získali.
Rád a hrdo sa k tomu priznávam.
Michal Domenik, šéfredaktor RH

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: