Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

LIPTOVSKÝ MICHAL (Ján Sokolský, foto rkhlas) - Exotika v dolnom Liptove. V Liptovskom Michale nájdete najväčšieho pestovateľa subtropických rastlín v strednej Európe... Subtropický svet. Palmové háje, kríky obsypané mandarínkami, pomarančmi, granátové jablká, citróny, figovníky, mandľovníky. Možno sa začudovane pýtate sami seba aj autora či čítate správne a nachádzate sa stále v Liptove? Odpoveď znie áno. Jednoznačné áno. Po vysvetlenie sa vyberáme do Liptovského Michala. Už pri príchode k domu blízko tamojšieho obecného úradu nám vizuálne niečo nesedí. Pri vstupe olivovníky, hneď vedľa húština paliem, všetko pod holým nebom. V októbri a novembri, keď už máme za sebou mrazy aj sneženie. Z domu vychádza strojca tohto zázraku Milan Kráľ.
V hlave naskočí mnoho otázok, ktoré si žiadajú logické zdôvodnenie. Po polhodine rozprávania je všetko jasné. Veríme, že po prečítaní nasledujúcich riadkov zistíte, že nejde o fatamorgánu, ale reálne výsledky tvrdej práce tohto chlapíka. Poďme však pekne po poriadku.
Predaj cez internet
Príbeh sa začína na juhu Európy v Španielsku. „Dlhé roky som tam pracoval na plantážach a v hájoch, kde sa pestovali citrusy a rôzne subtropické rastliny. Po príchode na Slovensko som zistil, že sa pestovaním týchto rastlín, kríkov či paliem nikto vo väčšej miere nezaoberá, nikto to tu nepredáva. Nevedel som robiť nič iné, tak som sa do toho pustil, i keď som nemal tušenie, do akých vôd vstupujem. Prvé sadenice som mal práve zo Španielska,“ stručne opísal dôvody, ktoré ho k činnosti viedli začiatkom tohto desaťročia.
Začínal s palmami, postupne pridával citrusy, olivovníky, mandle, kaki, agávu, mišpule a ďalšie. „Vedel som pestovať, ale nie predávať,“ podotkol s úsmevom. Spásonosná myšlienka prišla v podobe predaja cez internet. Rozbehol viaceré internetové obchody a darí sa mu. „Uživí ma to,“ poznamenal.
S klímou problém nie je
Do rozprávania vstupujeme otázkou, ako reagujú subtropické rastliny na klimatické pomery, ktoré panujú v Liptove. „Čudovali by ste sa, ale nie je s tým problém. Palmy a rastliny mám na dvore väčšinu roka. Pod strechu, do garáže či do fóliovníka ich sťahujem až niekedy na Mikuláša a von sa dostávajú znovu už vo februári či v marci. Mnoho subtropických rastlín a paliem znesie aj mrazy, niektoré dokonca až do -15°C. Chce to aj isté pestovateľské zručnosti, nezalievať citrusy príliš vodou, nepoužívať veľa chémie. V tunajšom podnebí sa palmám a citrusom dokonca vyhýbajú choroby, ktoré majú často v subtropickom pásme,“ upozornil M. Kráľ.
Palmy, ktoré pestuje bežne rastú v Ázii v Himalájach až do výšok 2 500 metrov, a preto sú na premenlivosť počasia a teplotné výkyvy zvyknuté.
Prezradil, že časť rastlín vypestuje na vlastnej plantáži, ktorú má v Španielsku. „Mám tam známych, ktorí sa mi o ňu starajú a niekoľkokrát do roka plantáž osobne navštívim.“ Vďaka rokom poctivej práce sa stal známy po celom Slovensku, ale aj v zahraničí, kde má stabilných odberateľov. „Ľudia, ktorí sa zaujímajú o pestovanie či kúpu paliem ma cez internet určite nájdu. Spolupracujem napríklad aj s botanickou záhradou v Košiciach, ktorej dodávam palmy a kríky na výstavu,“ vyjadril sa. Dodal, že najvzácnejším kúskom, ktorý má na dvore je juka filifera australis.
Raz si možno oberiete citrusy aj vy
Pristavme sa v rozprávaní pri číslach. V súčasnosti má na dvore 5 000 rastlín, z toho 800 citrusov a napríklad až 17 odrôd mandarínok. Počet paliem osciluje medzi dvomi až tromi tisíckami. Naozaj čítate správne. „Vďaka tomu som najväčší pestovateľ na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe,“ vyhlásil. Ruka v ruke s týmto vyjadrením ide aj myšlienka ďalšej perspektívy. „Je jasné, že súčasný dvor a fóliovník vo dvore mi už nepostačuje. Preto som sa rozhodol pestovateľskú plochu rozšíriť. V Liptovskom Michale pri diaľnici budujem tri fóliovníky, ktoré budú mať celkovú plochu do tisíc metrov štvorcových. Ide o pestovateľskú škôlku rastlín a okrasných stromov. Zrejme to už nebudem pracovne zvládať v rodinnej réžii, a preto do týchto priestorov zjari potrebovať ďalšieho pracovníka,“ objasnil.
Na záver stretnutia nám naznačil aj niektoré plány do vzdialenejšej budúcnosti. „Vo fóliovníku, kde pestujem citrusy by som zaviedol samozber, čiže ľudia by si sami za prijateľnú cenu prišli pozbierať, na čo majú chuť. Uvažujem aj nad pestovaním muškátov a tují,“ uzavreli sme rozhovor pred bránami exotickej záhrady v Liptovskom Michale.
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.24/2017)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: