RUŽOMBERSKÝ DIVÁK JE NÁROČNÝ, ALE KVALITU VIE VŽDY OCENIŤ

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas) - Robí v kultúre dlhé roky, možno povedať desaťročia. Bol pri zakladaní Kultúrno-informačného centra v 90. rokoch, medzitým si „odskočil“ na primátorský post (2010-2014), v súčasnosti vedie stopercentnú mestskú akciovú spoločnosť Kultúrny dom Andreja Hlinku (KDAH). Našim prvým redakčným hosťom v tomto čísle bol Ján Pavlík... Začneme zostra. Ako reagujete na pripomienku, povedzme, že neadekvátnu, že v Ružomberku sa v oblasti kultúry „nič nedeje“...? „Stretávam sa s podobným názorom. Nie často, ale stretávam. Vtedy reagujem aj prudšie, ako by som mal. Pretože, pýtam sa, kde tí ľudia žijú, o ktorom meste rozprávajú? Podľa mňa, a nie preto, že som Ružomberčan, práve naše mesto je aj väčšími sídlami na Slovensku brané ako príklad v oblasti kultúrneho diania. Netvrdím, že jedine Kultúrny dom Andreja Hlinku je tým subjektom, ktorý tvorí kultúru v Ružomberku. Naopak, teší ma, že v Ružomberku existuje a pôsobí viacero združení, organizácií či podnikov, klubov, ktoré tiež zabezpečujú kultúrne podujatia pre verejnosť.“
V tejto súvislosti nám napadá otázka, je tunajší divák vyberavý (v dobrom zmysle slova)?
„Určite. Ľudia v Ružomberku sú nároční. A to je ďalšia skutočnosť, ktorá ma teší. Pretože čím náročnejší je divák, tým viac je organizátor kultúry, ako napríklad my, donútený dotiahnuť do mesta kvalitnú produkciu, divadlá, koncerty či iné podujatia. Niekedy sa to odrazí aj na návštevnosti. Ak je tu skupina ľudí, zameraná na folklór, určite príde vo veľkom počte napríklad na vystúpenie Lúčnice, zoskupenia SĽUK či domáceho FS Liptov. Časť verejnosti, zameraná na džez, si vyberie prevažne túto oblasť. Aby som to zhrnul, myslím si, že koncerty či divadlá v Ružomberku majú úspech. Nepamätám si, žeby sme zorganizovali niečo podobné s diváckym fiaskom či nespokojnosťou obecenstva. Skutočne, vážim si ružomberského diváka. Je náročný, kritický, ale dokáže oceniť ponúkanú kvalitu.“
Čiže, nikto podľa vás nemôže tvrdiť, žeby sa v Ružomberku „nič nedialo“...
„Môže, je to jeho slobodná vôľa, ale nebola by to pravda. Pomôžem si štatistikou. Len my v KDAH pripravíme pre verejnosť ročne vyše 70 podujatí, a to nepočítam, samozrejme, program kina Kultúra, či desiatky, možno stovky akcií, usporadúvaných inými subjektami. Priemerne počas roka, s výnimkou dovolenkového obdobia v lete, pripravíme viac ako jeden koncert či divadelné predstavenie týždenne. Dokonca sa domnievam, že často je akcií toľko, že diváci nevedia, aké podujatie majú uprednostniť. Na záver potešiteľné konštatovanie – často sa nám stáva, že ľudia chcú kúpiť vstupenky na podujatie, ktoré je už vypredané.“
Prejdime na inú tému. O týždeň bude vo Veľkej dvorane KDAH ďalší ročník mestského plesu. V čom má byť iný ako predošlý, ako by ste naň pozvali – možno ešte stále – váhajúcich ľudí?
„Hlavne, je to ples v roku, kedy si pripomíname 700 rokov od udelenia mestských výsad. Tomu podriaďujeme organizáciu plesu. Po mnohých rokoch sme sa rozhodli oživiť funkčnosť Veľkej dvorany tým, že nainštalujeme koberec od vchodu až po vstup do sály. Pôvodný projekt to totiž mal. Keďže ide o výročný ples, snažili sme sa zapracovať aj ďalšie prvky, ako napríklad výzdoba a príprava javiska. Základná umelecká škola pripraví pozoruhodnú scénu, 3D siluetu akoby vstupu do Ružomberka.“
To znie zaujímavo... A čo sa týka programu, ktorý si budú môcť prítomní vychutnať?
„Celý večer bude plesajúcich sprevádzať orchester Gustáva Broma pod vedením Vlada Valoviča. Aj týmto chceme zdôrazniť význam tohtoročného mestského plesu. Samozrejme, protokol je daný, prichádzajúcich bude vítať hostiteľ plesu, primátor Igor Čombor, bohatý program zahŕňa napríklad džezové či tanečné vystúpenia, rozhodne si prídu na svoje aj milovníci výborného jedla či kvalitného slovenského vínka. A ešte pridáme aj niečo navyše.“
Čo?
„O tom by som nerád rozprával teraz, pretože, to má byť prekvapenie pre tých, ktorí na mestský ples prídu. Rozhodne, lístky sú ešte v predaji, stále je možné zakúpiť si ich u nás v KDAH, a.s. na Bernolákovej.“
(celý rozhovor si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.1/2018)