Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (František Dian, foto/logo msú) - V roku 2018 si náš Ružomberok pripomína 700 rokov od udelenia mestských výsad. Ak však porovnáme prvú zmienku o osade, neskoršie pomenovanej Ružomberok, treba začiatky posunúť o takmer sto rokov. Z pohľadu niektorých slovenských, či európskych miest je sedemsto rokov v existencii mesta nie veľa. Ale nie je to ani málo. Za toto obdobie tu prežilo 35–40 generácií ľudí. Z pôvodnej malej osady vzniklo mestečko, ktoré bolo a je dôležitou križovatkou ciest. Na prelome 19. a 20. storočia patrilo k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim priemyselným centrám nielen Slovenska, ale i Uhorska. Naše mesto má svoju históriu, svoje postavenie a význam v dejinách Slovenska a veríme, že tak bude aj naďalej. V Ružomberskom hlase vás celý rok budeme zoznamovať s dôležitými udalosťami, príbehmi, osobnosťami a vývojom mesta za uplynulých sedemsto rokov. Predkladáme vám množstvo informácií a dúfame, že obohatia vaše vedomosti o našom 700-ročnom meste.
Historické informácie čerpáme zo starých protokolov mesta v preklade Júliusa Kürtiho spracovaných v nasledujúcich dielach: Štefan N. Hyroš: Zámok Likava a jeho páni (1876), Ivan Houdek: 600 rokov z minulosti bývalého výsadného mesta Ružomberok (1934), Monografia Ružomberka (1969, 2009), Novodobé kroniky mesta, Matej Bel: Liptovská stolica, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku – okres Ružomberok (2008), Časopisy Slovenskej muzeálnej spoločnosti, Slovenské hlasy, publikácie Liptov, ďalšie publikácie a noviny z 19. a 20. storočia a mnoho ďalších prameňov.
(ROK V DEJINÁCH MESTA): 1 2 3 3
Prvá písomná zmienka o osídlení v priestore neskoršieho Ružomberka. V chotári Ružomberka boli pravdepodobne osady spomínané v uvedenom roku Revúca (Reucha), Zarevúca, Gothal. Osídlenie tohto kraja na sútoku Revúcej a Váhu nepriamo dokazujú kostolíky Všechsvätých a v Martinčeku z 13. storočia. Pretože kostoly stavali ľudia tam, kde už dávnejšie žilo obyvateľstvo. Pred rokom 1318 sa Ružomberok spomína ako villa (osada) Rosumbergh, ktorú na vŕšku (dnes Nám. A. Hlinku) vybudovali nemeckí kolonisti zo Spiša a Nemeckej Lupče.
Magister Donč
V roku 1318 prostredníctvom ostrihomského arcibiskupa Tomáša udelil Ružomberku mestské výsady. Na jeho pamiatku a slávu sme pomenovali ulicu v meste. Ale čo vieme o grófovi Dončovi, ktorý pred 700 rokmi malú osadu nechal povýšiť na mestečko Ružomberok?
Magister Dominicius Comes Zoliensis (Dominicius = Dominik = Donč) župan Zvolena a Liptova, podľa niektorých autorov pochádzal z rodu Drugeth a stáva sa pánom Liptova už začiatkom 14. storočia. O tom svedčia darovacie listiny zachované v archívoch. O jeho živote vieme málo, preto sa viac spoliehame na údaje zistené Š. N. Hyrošom a M. Belom.
Aké zásluhy preukázal magister Donč kráľovi, že sa tešil jeho štedrosti, bol obdarovaný veľkými statkami v Liptove aj s hodnosťou župana stolice? Z písomných materiálov sa dozvedáme, že magister Donč sa v bitke pri Rozhanovciach (1312) proti Matúšovi Trenčianskemu pridal ku kráľovi Karolovi Róbertovi, udatne bojoval a pomohol kráľovi k víťazstvu. Za jeho služby na bojisku bol menovaný zvolenským a liptovským županom (vraj tak boli dohodnutí už pred bojom).
Niektorí historici pripúšťajú, že Donč zradil Matúša a prešiel na stranu kráľa. Neskoršie sa vyznamenal pri dobýjaní Komárna a Vyšehradu proti Matúšovi Trenčianskemu, za čo mu kráľ Karol Róbert v roku 1315 daroval hrady Sklabiňu a Likavu aj s ich panstvami. Bývalo zvykom, že za verné služby a oddanosť aj magister Donč daroval časti zeme a majetky (1318 Ružomberok, 1320 Lúčky, 1326 Dvorisko v Lipt. Sliačoch, 1330 Komjatná...). Takto v mene kráľa nie raz, obce obdŕžali od neho darovacie, potvrdzujúce, alebo prisudzujúce listiny na majetky a polia.
Akým blízkym priateľom a dôverníkom kráľa bol Donč, to poznáme aj z nasledujúceho príbehu. Či pravdivého, nevieme. „Kráľ Karol Róbert sa chcel pokajať za svoje poklesky, a tak sa v roku 1330 vybral do Jeruzalema navštíviť hrob Spasiteľa. Avšak pre nepokoje v kráľovstve medzi sedmohradským vojvodom a Valachmi s vodcom Bazaredom sa vrátil. Bazared, ktorý vždy bol kráľovi verný, i dane platil, neobviňoval kráľa Karola, ale ho prosil o pokoj a chcel aj kráľom zajaté územie opustiť. Aj akékoľvek služby chcel konať, 7000 funtov striebra zložiť a syna svojho do zálohy dať. Ale vystríhal kráľa na blížiace nebezpečenstvá a najťažšiu skazu. Na to mu kráľ tvrdo odpovedal. Jediný z veliteľov kráľa Donč, majúc dôveru kráľa, ho priateľsky pokarhal a radil mu pokoj zbraniam. Ale kráľ nedal na radu Donča a nasledujúceho dňa proti Bazaredovi začal viesť vojnu. Potom medzi vrchmi a lesmi sa ocitol, kde ani pre koní, ani pre vojakov nebola potrava a usadlosti boli všetkého zbavené. Valasi obsadili všetky vrchy, doliny a cesty a na uhorské vojsko kamene a šípy metali a vojsku len skaza a smrť nastávala. Po štyroch dňoch, okolo sviatku sv. Martina, skoro celé vojsko bolo povraždené. Kto zostal na žive, alebo bol ranený, do moci Valachov padol a z nich aj mnohí najvyšší kňazi s klincami do hláv vtlčenými ukrutnou smrťou skonali. Kráľ Karol Róbert ušiel skaze tak, že si zbroj vymenil so synom sedmohradského vojvodu. Z tých, čo kráľa najudatnejšie bránili bol Donč so synom Ladislavom. Kráľ viac božskou pomocou vyslobodený prišiel do Vyšehradu, kde ďakoval Ježišovi Kristovi a svojich verných bojovníkov, medzi nimi aj Donča, darmi a mestami odmenil. To sa stalo v roku 1331.“
O dva roky neskoršie Donč už sprevádzal Karola Róberta na ceste k neapolskému kráľovi. Predpokladá sa, že Donč okolo roku 1325 na báze možno templárskeho strážneho vrchu na dôležitej ceste z Uhorska do Poľska nechal z časti zborený, prevažne drevený hrad Likavu prestavať z kameňa a pristaviť ďalšie priestory.
O potomkoch Donča vieme málo, okrem spomenutého syna Ladislava. Magister Donč zomrel v roku 1338 a celý rod Donč bez žijúceho mužského dediča vymrel niekedy koncom 14. storočia. Matej Bel píše, že Likava aj celý majetok vymretého rodu, ako bývalo zvykom, prešiel na kráľa Žigmunda o čom by svedčili aj dobové záznamy. Je dokázané, že kráľ Žigmund bol v tomto hrade a v Ružomberku, v Kaštieli svätej Žofie vydal v roku 1397 výsady Nemeckej Lupči a v roku 1399 na rovnakom mieste priznal ďalšie výsady mešťanom mesta Ružomberok. Aj tieto historické poznatky a domnienky sú súčasťou histórie nášho 700-ročného mesta.
(tento príspevok sme pre vás uverejnili celý, ako vyšiel v Ružomberskom hlase č.1/2018. Ďalšie časti rubriky, venovanej 700 rokom mesta, už budeme v plnom znení publikovať len v papierovom vydaní RH, a zasielať v PDF verzii len pre predplatiteľov. Nimi sa môžete stať do 31.1., stačí pre podrobnosti kliknúť na odkaz vpravo od hlavičky "Predplatné RH na rok 2018")

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: