Príroda okolia Ružomberka: Nebezpečný kráter

LIPTOVSKÉ SLIAČE (Jozef Borčin, foto Katarína Moravová) - Travertínové útvary patria medzi najkrajšie a najcennejšie výtvory neživej prírody. Usadzujú sa z minerálnych a termálnych prameňov pozdĺž zlomových línií vo forme terás, kaskád, kôp, dosiek, kráterov a almov. V počte travertínových lokalít a ich rozmanitosti patrí Slovensku prvé miesto v Európe. Cieľom našej prvej vychádzky po okolí Liptovských Sliačov bude prírodná rezervácia Sliačske travertíny. Našu vychádzku začneme vo Vyšnom Sliači na Námestí M. Benku.
Poniže autobusovej zastávky doľava odbočuje ulica Hŕbky. Po miernom stúpaní cesta opustí dedinu a začína klesať. Z najvyššieho miesta cesty sú pekné výhľady. Okolité lúky pokryla žltá farba rozkvitnutých púpav. Naša cesta klesá do malebného údolia. Z východu je ohraničené dlhým pahorkom, ktorý na sever vysiela Homôlka – jedna zo salatínskych rázsoch.
Naľavo od cesty sa pod nami rozprestiera mokradná lúka – karpatské travertínové slanisko. Má ľudový názov Močiar. Na okrajoch lúky sú krovinaté porasty. Na prelome apríla a mája sa nám naskytne úchvatný pohľad. Lúka sa premení na nádherný fialovo-modrý koberec s rozkvitnutými prvosienkami pomúčenými.
O chvíľu prichádzame k malému travertínovému jazierku. Pri ňom je lavička a náučný panel, za ním sa dvíha nízke návršie – pramenitová travertínová kopa. Domáci dali tomuto unikátnemu miestu dva názvy, vyjadrujúce jeho dobrý i zlý charakter – Teplica a Čertovica. Teplica označuje nezamŕzajúcu minerálnu vodu, ktorá vyteká z 8 umelo navŕtaných odberových návrtov z kamennej steny na severnej päte kopy. Prameň je silne uhličitý a dusíkový. Má výrazný zápach a blahodarne pôsobí na ľudský organizmus.
Voda odteká na priľahlé slatiny, kde prebieha jej vyzrážanie – obaľuje machy, riasy, časti rastlín a tak vzniká penovec. Okrem prvosienky pomúčenej tu rastú viaceré vzácne slanomilné rastliny. V Močiari žijú vzácne obojživelníky a zdržujú sa tu vzácne druhy vtáctva. Uvedené sú na náučnom paneli. Lokalita je pravidelne kosená pod dohľadom Správy NAPANT.
Na vrchole kopy je bočný a hlavný pramenný kráter. Pred 45 rokmi v nich bola voda. Vybagrovanie jazierka a odvedenie vody do umelých výverov spôsobilo ich vyschnutie. Pôvodné jazierko bolo na inom mieste. Po tragédii, ktorá sa v ňom stala, bolo zasypané. Krátery vyzerajú ako sopky. Sú ukážkou studňovitého kráteru džbánovitého podtypu. V ich stenách vyrastá bylinná a krovitá vegetácia. Do hlavného kráteru sa uvoľňuje oxid uhličitý. Je to Čertovica, jediný mofetový prameň na území Slovenska.
Výrony plynov sú rôznej intenzity a dokážu zahubiť drobné živočíšstvo a vtáctvo. Podľa domácich dokonca spôsobili aj smrť ľudí. Toto jedinečné zákutie je chránené od r. 1951 a patrí k najvzácnejším chráneným územiam na Slovensku. Lokalita patrí do sústavy chránených území Natura 2000. V r. 2007 obec Liptovské Sliače dostala cenu ministra za starostlivosť o Sliačske travertíny.
(tento príspevok sme pre vás uverejnili celý, ako vyšiel v Ružomberskom hlase č.1/2018. Ďalšie časti rubriky už budeme v plnom znení publikovať len v papierovom vydaní RH, a zasielať v PDF verzii len pre predplatiteľov. Nimi sa môžete stať do 31.1., stačí pre podrobnosti kliknúť na odkaz vpravo od hlavičky "Predplatné RH na rok 2018")