Petíciou chcú zastaviť výrub lesa nad Baničným

RUŽOMBEROK (md, ilustračné foto rkhlas) - „Všetko, čo robíme, robíme podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia,“ tvrdí riaditeľ mestských lesov Milan Šlávka. Pred takmer mesiacom odovzdali obyvatelia ulice Baničné v Ružomberku petíciu mestskému úradu. Týkala sa nesúhlasu s výrubom lesa nad bývalou strelnicou, ku ktorému už v nedávnej minulosti došlo. Podpísalo ju 13 ľudí, čo je väčšina bývajúcich v predmetnej lokalite.„Predpokladáme, že v ťažbe sa plánuje pokračovať. Chceme upozorniť na fakt, že sa tam nachádza vodný zdroj pitnej vody pre časť sídliska Baničné. Zdroj je ťažbou ohrozený. Po odlesnení a zatrávnení územia vzniká pri dažďoch nebezpečie, že dažďová voda nebude zadržaná lesom, ale stečie do údolia a spôsobí rozvodnenie potoka,“ zrhnul argumenty petície iniciátor Miroslav Mojš.
Ten zároveň adresoval Vodárenskej spoločnosti Ružomberok list, v ktorom žiada zvýšenú ochranu vodného zdroja pre ulicu Baničné. „Chceme dosiahnuť určenie, resp. obnovu ochranných pásiem vodného zdroja podľa platnej vyhlášky s okamžitým prevedením zábran a obmedzenia prístupu k zdroju.“
Na aktivitu obyvateľov reagoval listom riaditeľ Mestských lesov Ružomberok Milan Šlávka. Do problematiky boli zainteresovaní poslanci za Baničné Tomáš Šošovec a Pavel Šípoš, ktorí spolupracovali s ľuďmi, bývajúcimi v tejto lokalite. „Situácia neteší ani nás. Oblasť nad Baničným je jednou z lokalít, kde došlo k masívnemu premnoženiu lykožrúta,“ napísal dôvod výrubu v nedávnej minulosti M. Šlávka.
Ďalej uviedol, že podľa zákona o lesoch je povinnosťou mestských lesov likvidovať podobný kalamitný stav, čo je prísne kontrolované štátnou správou. „Takisto nám však tento zákon stanovuje aj povinnosť odlesnenú plochu do dvoch rokov zalesniť. Už v najbližšej dobe dôjde k úprave plôch, lokalita bude pripravená na zalesnenie.“
Riaditeľ mestských lesov tiež zdôraznil, že nešlo o úmyselnú či vopred naplánovanú ťažbu. „Snažíme sa zabrániť ešte väčším škodám, aby sa oblasť nepremenila na suchý a mŕtvy les, ktorého schopnosť zadržať vodu by bola nulová.“
V súčasnosti je spracovanie lykožrútovej kalamity prakticky ukončené. „S odbytom dreva z takýchto kalamít máme problém. Ide o suchárové drevo, poškodené hmyztom, slovenský trh je ním úplne presýtený, jeho ceny pochopiteľne a extrémne klesli. Z jeho predaja musíme financovať obnovu porastu, výsadbu, dvakrát ročne vyžínanie buriny okolo každej sadenice, ochranu náterom proti zveri, prerezávky a podobne,“ doplnil M. Šlávka.
„Vašu odpoveď pokladáme za dostatočnú záruku zachovania lesa. Pokiaľ je spracovanie kalamity ukončené, je naša petícia bezpredmetná. Práce v tejto lokalite budeme aj naďalej sledovať, a v prípade potreby budeme reagovať. Sme presvedčení, že Baničné s lesom v pozadí je najkrajším kútom Ružomberka, a chceme, aby takým aj zostal,“ vyjadril názor Miroslav Mojš z petičného výboru.
Na záver dávame slovo znovu riaditeľovi mestských lesov: „Všetko, čo robíme, robíme podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia. Žijeme tu a tiež sa nechceme pred našimi deťmi hanbiť za to, čo tu po nás ostane. Nepríjemnosťou pre nás sú chyby z minulosti, množstvo neuvážene vysadených smrekových monokultúr v okolí Ružomberka, ktoré pri týchto klimatických zmenách postupne odchádzajú v celej strednej Európe, ale musíme sa s tým vyrovnať. Napríklad aj výsadbou nových, zmiešaných a odolnejších porastov.“
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.2/2018)