AKÉ BOLI OSUDOVÉ MOMENTY NOVÉHO MESTA?
Utorok 18. december 2018,
celkovo: 12183851 čitateľov
online: 18 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
Ružomberský hlas - predplatne
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri
Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

17. december 2018 | 22:27
V predaji v Informačnom centre Ružomberok a na zápase MBK Ružomberok - Young Angels Košice (19.12. o 17:00) bude nová publikácia 80 rokov basketbalu v Ružomberku
17. december 2018 | 22:26
Na mestskom zastupiteľstve 18. decembra budú poslanci schvaľovať aj zloženie opätovne ustanovenej mestskej rady.
17. december 2018 | 22:25
Basketbalistky MBK Ružomberok vyhrali v šlágri extraligy nad Piešťanskými Čajkami suverénne 87:64.
17. december 2018 | 22:25
Posledné číslo Ružomberského hlasu v tomto roku vyjde v piatok 21. decembra 2018, prvé novoročné 18. januára.
3. december 2018 | 10:39
Futbalisti MFK Ružomberok jasne zdolali v poslednom domácom zápase ligy v tomto roku Spartak Trnava 3:1.
aktuálne číslo: 2018 / 22 (16. november 2018)
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0918 344 358
redaktorka: Mgr. Michaela Milá
mobil: 0905 849 453



AKÉ BOLI OSUDOVÉ MOMENTY NOVÉHO MESTA?

19. február 2018 | 20:39 | 1070TOP ČLÁNOK

RUŽOMBEROK (Ján Sokolský, foto rkhlas) - Ako sa žilo pred 700 rokmi v Ružomberku? Na akej úrovni bolo hospodárstvo, spojenie s okolitým svetom, aké objekty vtedy stáli, čím sa ľudia živili, akým spôsobom bolo riadené mesto. Otázky možno jednoduché, ale hľadanie odpovedí na ne, vzhľadom na informačné zdroje z toho obdobia, veľmi komplikované. O prakticky nemožné sa pokúsil Karol Dzuriak, historik z Liptovského múzea v Ružomberku. Cez jeho nevšedné výpovede otvoríme truhlicu života, ktorý si dnes len ťažko vieme predstaviť. Rozhovor sme pripravili pri príležitosti 700. výročia udelenia mestských výsad Ružomberku. Výprava do 13. storočia a obdobia časovo nadväzujúceho v našom meste sa práve začína.

Začnime všeobecne. Z akých zdrojov sa dá vytvoriť obraz, ako vyzeral život v Ružomberku pred 700 rokmi?
"Pre obdobie prvých desaťročí existencie Ružomberka ako privilegovaného mesta nám jednoducho bližšie údaje pre načrtnutie obrazu každodenného života, ale i dosahu zlomových dejinných udalostí na život mesta chýbajú. Gro údajov predstavuje vymenovanie výsad udelených mešťanom, ako ich máme zaznamenané v listinách z rokov 1318 a 1340. Ďalej možno hľadať sporé informácie v listinách týkajúcich sa osád a zemianskych majetkov v bezprostrednom susedstve mesta a v cirkevných prameňoch. Navyše, urbanistický rozmach Ružomberka v poslednom storočí v značnom rozsahu znemožnil využitie potenciálnych archeologických prameňov pre poznanie dejín mesta. Ak by sme chceli zájsť do konkrétnejších reálií, museli by sme ich hľadať v podstatne mladšom období. Na tento účel hĺbavejší čitateľ siahne po štyroch monografiách mesta, či po monografii o osídlení Liptova, po vedeckých štúdiách v odborných časopisoch a nespočetných popularizačných článkoch."

Aké momenty ovplyvňovali život ľudí v počiatkoch kodifikovaného mesta?
"V roku 1318 nevieme, ale môžeme predpokladať, že v dobe udelenia mestských výsad dianie ovplyvňovala geografická blízkosť dŕžavy Matúša Čáka, kým Ružomberok sa nachádzal na kráľovskom území. To je však len čistá, faktami nepodložená hypotéza, ktorú možno odvodiť z dobových súvislostí. Z hľadiska praktických potrieb to bola otázka presného vymedzenia mestského chotára, ktorá bola predmetom riešenia v rozmedzí rokov 1325 až 1340. Osudovým momentom bolo rozhodnutie kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorý v 90. rokoch 14. storočia daroval Ružomberok a ďalšie liptovské sídla do užívania županovi a krajinskému sudcovi Imrichovi Bubekovi. Napriek tomu, že v období na prelome storočí ten istý panovník zabezpečil mestu ďalšie výsady, akt ocenenia Bubekových služieb korune začal obdobie narastajúcej závislosti Ružomberka od likavského panstva. A niekoľko desaťročí po udelení mestských výsad sa začali črtať rozpory a konflikty medzi nemeckým patriciátom a mešťanmi slovenského pôvodu."

Akým spôsobom bolo riadené mesto, keď neexistovala samospráva v dnešnom ponímaní?
"Mesto malo samosprávu od počiatku. Už v privilegiálnej listine z roku 1318 bolo jasne zakotvené právo voľby richtára s presne vymedzenou súdnou právomocou mešťanmi Ružomberka. My len nemáme pramene, ktoré by nám umožnili popísať štruktúru samosprávy od samého počiatku. Rozvetvenú organizáciu magistrátu, tak ako ju poznáme od 16. storočia, s presne definovanými úradníkmi, zamestnancami a dvomi tabuľami volených zastupiteľov nemôžeme mechanicky premietnuť do podmienok prvej štvrtiny 14. storočia."

Nazrime na Ružomberok z pohľadu urbanistu. Akú mal sídelnú štruktúru pred siedmimi storočiami?
"Stredoveké mesto je vždy neporovnateľne menšie než jeho súčasný nástupca. To platí aj v prípade Ružomberka, kde sa jeho pôvodné osídlenie mestského charakteru, stredoveké jadro, koncentrovalo do priestoru dnešného Námestia Andreja Hlinku. Najstaršia verzia povesti o ružomberskej ruži či skôr o ružiach, ktorú písomne zachytili v polovici 80. rokov 16. storočia, však v protiklade s tradičným názorom historikov tvrdí, že nemecký osadnícky prvok sa usídlil nie na neskoršom patricijskom rínku, ale niekde v priestore dnešnej Zárevúcej."

Priblížte čitateľom Ružomberského hlasu najvýznamnejšie objekty vo vtedajšom meste...
"Jediný významný objekt, o ktorom na dnešnom stupni poznania môžeme s istotou tvrdiť, že v tom čase existoval, bol kostol sv. Ladislava - dnešný kostol sv. Ondreja. Prvá písomná správa o ňom je z roku 1312. Mal však podstatne skromnejšiu podobu a rozlohu, než v súčasnosti."

Čím sa ľudia v Ružomberku živili?
"Určite to boli remeslá a z ich produkcie prirodzene vyplývajúci obchod, ktorého podmienky v pozitívnom zmysle sankcionovali mestské privilégiá, v tomto konkrétnom prípade trhové právo, oslobodenie od platenia ciel na území kráľovstva a v dvoch prvých storočiach mestskosti Ružomberka aj výber mýta. Remeslá sú základom organizmu stredovekého mesta a s ich existenciou je v období feudalizmu neoddeliteľne spojená cechová organizácia. Prirodzeným doplnkom remeselnej výroby bola lokálna poľnohospodárska produkcia mešťanov a najmä ľudí z poddanských osád (ulíc) mesta. A vďaka rozsiahlemu mestskému chotáru sa najväčším bohatstvom mesta postupom času stali mestské lesy.

Pristavme sa pri spomenutých osadách, inak nazývaných aj ulice mesta.
"O ľuďoch v neskorších poddanských osadách Ružomberka, uliciach mesta, okrem Bieleho Potoka a majetku Rudolfa, z ktorého časti sa vyvinula Villaludrová, sa vo všeobecnej rovine dozvedáme až v roku 1376, keď ich kráľ Ľudovít I. podriadil súdnej právomoci ružomberského richtára. Všeobecne môžeme povedať, že nasledujúce storočia ich postavenie len zhoršili. Neraz sa ocitli medzi ambíciami a záujmami magnátov a pozíciou mesta, ktoré si bránilo svoje práva. V polovici 16. storočia Juraj Rakovský dokonca na krátky čas obsadil osady Villaludrovú a Biely Potok a uväznil mestskú radu, storočie predtým obsadili dolnoliptovské sídla vrátane mesta a jeho osád vojaci Petra Komorovského. Jedným z najťažších období za celý čas ich existencie bolo pre mestské ulice desaťročia trvajúce obdobie sporov medzi Ružomberkom a Uhorskou komorou."

(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.3/2018)
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist