Veselá doba nastala

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Druhá veľkonočná nedeľa, zaliata teplým slnkom a ozdobená aj radosťou z víťazstva Petra Sagana na francúzskej klasike, priniesla kultúrne zážitky na doskách, ktoré znamenajú svet - alebo aspoň Liptov. Fragment textu - veselá doba nastala - omšovej piesne č. 201, vzali viaceré ochotnícke spolky doslova útokom. Očividne, sami naplnení veselosťou, rozhodli sa ju aj rozdávať.
V Černovej prišli tamojší nadšenci divadla s klasikou Jozefa Hollého Kubo. Premiéra i dve reprízy, beznádejne vypredané. Niekoľko vstupeniek sa dalo zohnať na pridané štvrté predstavenie v nedeľu 22. apríla. Určite boli všetci, najmä domáci i 2-3-krát zvedaví, či sa vezmú. Teda tí mladí na scéne. Stovky divákov ako nekonečná rieka prúdili do sály. Častý potlesk cez predstavenie, mohutný v jeho závere. Sila jednoty a spolupatričnosti.
Nie inak tomu bolo i v Ľubochni. V intímnej atmosfére komornej sály vtiahli divákov do súboja vzťahov a vášní herci z Liptovských Kľačian. Viacgeneračné poryvy lásky v inscenácii Akceleranti, ruského autora Semiona Laskina, sa odohrávajú v dobe nedávno minulej, za socíku. V súboji dialógov zvádza názorový a vzťahový zápas triedna učiteľka posledného ročníka základnej školy. V presvedčivom podaní Miriam Devečkovej strháva k sústredenému záujmu, kde nechýbajú tak situačný humor, ako i trefné frázy. Doslova na roztrhanie od svojich partnerov nemá chvíľu na oddych. Dynamickým dejovým tokom i vtipnou kreáciou typov postáv cez kostýmy prilieva olej do ohňa réžia Janky Humenej. V uzavretom koncerte dialógov s prehľadom kraľuje nadhľad starej mamy. Jozefína Mikušincová sa s touto postavou bytostne stotožnila a s výborným javiskovým rečovým prejavom a dejovou orientáciou často klincovala trefné repliky s odozvou v publiku. A tak, všetky okolnosti napomáhajú, aby milostný tok deja vrcholil do úsvitu svadby.
Liptovské Sliače, veľká obec, veľká sála, veľké javisko. Dosť čo naplniť divákmi i hercami. Počiatočný riedky stav v hľadisku výrazne doplnila posila z práve skončenej večernej omše. Už od prvej chvíle, ako vyšli všetky tri herečky, žiačky LDO SZUŠ RKK Ružomberok, na scénu, začalo očividne presvitať, že niečo nebude v poriadku. Nielenže sa tieto útle dievčatá, Ema Urbanovičová, Erika Hagarová a Viki Husarčíková, na veľkej scéne nestratili, ale nabrali do svojej náruče vír deja, poskladaný do parodicko-satirickej podoby, kde nechýba spev, rap, recitácia a každopádne transformácia.
Vysokonapäťové more humoru tak elektrizuje udivenú divácku pospolitosť bez chvíle oddychu. Profesionálny výkon synchronizovaného hereckého súzvuku. Radostná zažratosť pre scénický výraz. Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského v podobe nepodobnej klasickému originálu. Prefarbená klasika lesklými farbami s prídavkom laku.
Páchateľ tejto bezbrehej bravúry, Jaroslav Janíček, natlačil do nej obrovskú dávku umeleckej invencie a intelektuálneho kumštu. Ako zvukár, osvetľovač, scénograf a vodič divadla Lunetrdlo z Partizánskej Ľupče, ešte aj toto, no fakt...
Úctu, obdiv a uznanie zaslúži každý, kto obetuje svoj voľný čas na oltári kultúry. Nedeľné popoludnie sa dá stráviť aj príjemnejšie, ako vláčiť svetlá, ťahať káble, či nosiť kulisy - ak sa k tomu pridajú aj schody, pánboh pomáhaj..!
Aj my, Liptáci, vieme zažiariť. Ak aj neurobíme dieru do sveta, tak aspoň vystrihneme malú dierku-prievidzu, ktorou prenikne lúč svetla našej snahy v ústrety nádherným veciam.
Protiprúd kultúrnej apatie žiada zdatných plavcov. Vytrvalostný pretek, s občasnou šancou na nádych. Zdatný súper v podobe blikotajúcej obrazovky, vkusne zakomponovanej na čestnom mieste v obývačke alebo veľká miera osobnej pohodlnosti, kladú odpor živým kultúrnym snahám. Kto im odolal v onú nedeľu, zaznamenal osobné víťazstvo podobné slávnemu cyklistovi. Zvláštnou silou i oduševnením mohol naplniť svoje srdce. Možno i nadobudnúť dojem, že „národné z Blavy” nepotrebujeme.
No, a divadelné liptovské inscenácie skončili podľa slov klasika dramaturgie A. Kerra - že dobré konce neexistujú. Hrdina buď zomrie - alebo sa ožení..!
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.10/2018)