KOMENTÁR: ČAKÁ NÁS ĎALŠIA (HANEBNÁ) BLAMÁŽ?

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto Rudolf Maškurica) - Mal som sto chutí nedať za názov článku otáznik. Týmto otvorene a evidentne pred svedkami (čitateľmi) vyhlasujem, že ak v Trenčíne v stredu vyhráme, verejne sa na tomto mieste ospravedlním. Dve noci som sa vyspal z prehry futbalistov MFK Ružomberok s Dunajskou Stredou (0:4!!!), takže už môžem po opadnutí emócií písať svoj názor na to, čo sa udialo. Ale, hlavne, čo sa môže udiať, a čo nás (myslím tým futbalových fanúšikov Ruže) čaká, a zrejme, neminie...
To, čo predviedli naši futbalisti v sobotu proti "Maďarom" z Dunajskej Stredy, je priamym výsmechom fanúšikom MFK Ružomberok, pľuvancom do tváre všetkým v klube, vrátane sponzorov a v neposlednom rade hanbou a šírením zlého mena nášho klubu, mesta a regiónu. Áno, Dunajská Streda sa teší, Ružomberok nechápavo krúti hlavou a kladie si otázku, čo sa stalo...
Pravdou je, že Ruža hrala bez svojho kapitána a top stopéra ligy Jána Masla, nenastúpil (z neznámych príčin?) ani Artur Pikk, agilného Kuncu tréner Hrnčár opätovne nezaradil do zostavy. Čo je však horšie, sú dve katastrofy, ktoré obliekajú dres MFK Ružomberok. Prvou je Nermin Haskić, útočník, ktorému bez problémov ujde lopta za postrannú čiaru, hoci nie je nikým atakovaný. Ktorý potrebuje asi 1906 šancí na strelenie gólu, a ktorý v sobotu pôsobil neuveriteľne dezorientovaným, ležérnym a strateným dojmom, akoby ani nechcel hrať.
Druhou katastrofou, ešte horšou, je Jozef Menich. Tento hráč, ktorý by "v aktuálnej forme" nemal sedieť ani na lavičke B-mužstva v 4. lige, totiž "zariadil" tri góly v sieti Ružomberka. A možno aj štvrtý. Hráč, ktorý evidentne - buď nemá na to, aby hral v pozícii stopéra, alebo nemá o tejto hernej činnosti ani šajnu - namiesto odrážania útokov súpera pomáhal svojou hrou strieľať góly do vlastnej brány.
V dobe, kedy sa odhaľujú rôzne stávkové podvody hráčov futbalových klubov, je jeho sobotňajší výkon veľmi nebezpečným hazardom s myšlienkami fanúšikov Ruže...
Keď k spomínaným katastrofám pripočítame Gerecov amaterizmus pri samostatnom nájazde na brankára súpera, Macíkovu prihrávku súperovi na gól do prázdnej bránky, očividný pokles formy Erika Daniela a absolútnu nemohúcnosť našich útočníkov (ktorí ani útočníkmi nie sú), máme jasné dôvody našej hanebnej prehry 0:4 s Dunajskou Stredou.
Ešteže nám pomohol Slovan, ktorý vyhral nad Žilinou, a tým zariadil postup Ružomberka do baráže o Európsku ligu.
Aj keď, je otázne, či sa máme z toho tešíť.
A tu sa, konečne, dostávam k meritu veci a odpovedi na titulok článku.
Ako fanúšik, ktorý od postupu Ruže medzi republikovú elitu v roku 1997 bol pri všetkých domácich zápasoch okrem 2 prípadov, kedy som bol chorý a jedného, kedy som sa ženil - som veril, že sa zverenci Norberta Hrnčára vzchopia a podajú vo finále pohára proti Slovanu 1. mája životný výkon.
Nestalo sa. Hráči Ružomberka po odovzdanom výkone zaslúžene prehrali 1:3.
Neverím, že v stredu v Trenčíne, kde nám pôjde o "Európu", to bude iné.
A, možno aj dobre. Aspoň si neurobíme v Európe hanbu a nebudeme musieť zniesť ďalšiu blamáž na úkor fanúšikov a klubu MFK Ružomberok.
Poznámka na záver: Môj názor. Prehra v Trenčíne rovná sa koniec Hrnčára v Ružomberku...