Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas) - Dva dni po zvolení za kandidáta na rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU) sme sa stretli s Jaroslavom Demkom. Už len formálne kroky ako súhlas veľkého kancelára KU, košického arcibiskupa Bernarda Bobera, a následne menovanie do funkcie prezidentom SR Andrejom Kiskom, ho delia od momentu, kedy bude viesť našu univerzitu z pozície rektora školy. V jeho pracovni na Pedagogickej fakulte KU, kde pôsobí ako vedúci katedry biológie a ekológie, sme sa uplynulý piatok rozprávali nielen o voľbe kandidáta na rektora či jeho víziách a názore na univerzitu, ale aj o tom, či ponuku viesť KU zvažoval dlhšie, a prečo...
Ako sa zrodila myšlienka vašej kandidatúry na post rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku?
„Takúto ambíciu som nikdy nemal. Pravdupovediac, ani vo sne mi to nenapadlo. Ak si však zoberieme fakty, necelé tri volebné obdobia boli rektormi univerzity kňazi, čiže logicky prišla myšlienka, aby bol nový rektor laik. Každý prístup má svoje výhody, iný pohľad na svet a riešenia problémov ponúka duchovenstvo, iný laici.“
Čo práve vo vašom prípade zohralo podľa vás najväčšiu úlohu pri navrhnutí kandidatúry na rektora KU?
„Zrejme manažérske skúsenosti v riadiacej pozícii globálnej i regionálnej spoločnosti. Ale aj celoživotné akademické skúsenosti, a to nielen z mojej alma mater vo Zvolene, ale, samozrejme, aj z Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde pôsobím ako vedúci katedry biológie a ekológie. A možno ešte jedna skutočnosť, že pedagogická fakulta už dlho nemala nominanta na rektora univerzity. Rozhodne nešlo o žiadnu snahu vytlačiť z riadenia školy duchovenstvo, to určite nie.“
Od akademického senátu ste vo voľbe dostali 13 hlasov, čiže minimálny počet potrebný na zvolenie. Prekvapilo vás to?
„13 hlasov je málo? Je to nadpolovičná väčšina všetkých senátorov. Mohlo byť viac, možno sa to aj očakávalo, neviem. Je to však otázka uhla pohľadu. Vždy je však dôležitý výsledok, a ten je jasný, legitímny a právoplatný.“
S kandidatúrou ste hneď súhlasili, alebo ste si nechali čas na rozmyslenie?
„Nikdy som s tým nepočítal, ani po tom netúžil, ale dlho som rozmýšľal, či s kandidatúrou budem súhlasiť. Bolo ťažké povedať áno, ale bolo by ešte ťažšie povedať nie. S Katolíckou univerzitou som zžitý, spriahnutý, zrastený. Cítil by som sa ako zbabelec, keby som ponuku neprijal. K rozhodnutiu mi pomohla aj myšlienka Pavla Kosorina: “Kým Boh pracuje skrze našu odvahu, diabol cez náš strach.“ Je to tak. Povedal som si, ak je toto Božia vôľa, nech sa tak stane. Stalo sa.“
Viete už, koho navrhnete za prorektorov univerzity?
„Momentálne uvažujem o konkrétnych menách, ale ešte neviem presne. Chcem prorektorov, ktorí sa budú vedieť stotožniť s prioritami, ktoré som na predstavení kandidáta predostrel. Budem tiež rokovať s fakultami, ktoré mi môžu ponúknuť ľudí, ktorí sú kompetentní, spoľahliví a dobrí. Na túto tému bude ešte viacero stretnutí a rokovaní. Uvádzať preto konkrétne mená by bolo nielen predčasné, ale aj nezodpovedné.“
Prejdime teda plynule k vašej vízii, ktorú ste ponúkli pri predstavení vašej kandidatúry.
Okrem iného ste povedali, že v prípade zvolenia chcete zriadiť referát styku s verejnosťou. Znamená to teda, že univerzita bude mať po dlhšom čase – dodávame, že konečne – napríklad aj svojho hovorcu?
„Tiež si myslím, že „konečne“! Mala by to byť jedna z prvých vecí, ktoré urobím. Organizácia typu Katolíckej univerzity v Ružomberku nemôže dobre fungovať bez komunikácie s médiami a verejnosťou. Škola musí proaktívne vstupovať a aktívne sa snažiť informovať médiá, študentov, verejnosť o všetkom podstatnom, čo sa na pôde KU deje. Máme tu mnoho vecí, tém, ktoré treba ponúknuť, ktoré sú dobré. Dnes sa komunikácia každý deň mení a treba hľadať nové spôsoby, ako budovať dobré meno KU.“
Uviedli ste tiež, že sa chcete zamerať na stabilizáciu počtu študentov a nové študijné programy. Máte už presný plán, ako to dosiahnuť?
„Čo sa týka počtu študentov, na vysoké čísla spred niekoľkých rokov sa dostať nedá. Odvtedy sa zmenili zákony, je nereálne myslieť si, že sa univerzita dostane napríklad na osemtisícovú hranicu či podobné čísla. Ale o rozumných počtoch sa môžeme baviť, škola tiež nemôže existovať pri niekoľkých stovkách študentov. Ako to chcem dosiahnuť? V prvom rade atraktivitou štúdia. Titul nemá byť len na okrasu, ale musí váš živiť, musíte si vďaka nemu nájsť uplatnenie. Ďalším faktorom sú podmienky. Kde sú dobré, tam všetko funguje. Aj prostredie formuje človeka. Máme výhodu v tom, že vybudovanie univerzity v Ružomberku je celkom slušné aj v porovnaní s inými vysokými školami na Slovensku. Na čom by som chcel popracovať, je širšia aplikácia kresťanského ducha školy. Napríklad cez dobré medziľudské vzťahy, vzájomnú komunikáciu a rešpektovanie jeden druhého. KU by mala ísť v tomto smere príkladom. A, ako viete, príklady priťahujú. Povedzme si na rovinu, že meno univerzity vytvárajú jej študenti a absolventi vo svojom prostredí doma, v rodinách, v kontakte s inými študentmi – a umožnime im, aby za nás šírili naše dobré meno“
Zakončime náš rozhovor témou o renomé školy. Aké meno má podľa vás vo verejnosti, zvlášť v tej ružomberskej či liptovskej, Katolícka univerzita v Ružomberku?
„Zložitá otázka. Myslím si, že obraz univerzity, vnímaný ľuďmi z celého Slovenska, je lepší, ako náš, ružomberský či regionálny. Je to istým spôsobom na škodu veci, ide totiž o lokálpatriotistický paradox. Mám pocit, že škola je vnímaná lepšie z externého prostredia, ako z domáceho. Možno k tomu prispeli aj kauzy, ktoré univerzita zažila v minulosti, zrejme ich následky viac rezonovali tu, ako inde.“
Ako si to vysvetľujete?
„Nerozumiem tomu, pretože ľudia by mali Katolícku univerzitu vnímať ako dar, ako perlu. Mesto, v ktorom sídli takáto vysoká škola, sa stáva univerzitným, čo jeho význam posúva podstatne vyššie. Možno si niektorí povedia, že túto univerzitu v Ružomberku ešte až tak necítiť. Treba si však uvedomiť, že ešte stále je mladá. Stále má len 18 rokov. Pozrite sa na úspešné univerzity inde, ktoré majú stovky rokov. Jednoducho, základy KU sa stále len vyvíjajú. Očakávam, že proces dospelosti KU bude možno nasledovať po 50 rokoch. Je potrebné vnímať aj nespočetné množstvo aktivít, ktoré škola, fakulty či katedry pripravujú aj pre širokú verejnosť. Univerzita má svoj divadelný súbor, ale aj folklórny súbor Čebrať, ktorý nedávno predviedol hodinové vystúpenie, čo naozaj nie je zanedbateľné. A mohol by som pokračovať. Verím, že obraz školy vo verejnosti sa bude neustále zlepšovať, som o tom presvedčený. Budem sa snažiť k tomu prispieť, ako budem môcť, napríklad aj zlepšenou komunikáciou s masmédiami a verejnosťou.“
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.10/2018)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: