Rozhľady uvádzajú nový pojem Ružomberská skupina

RUŽOMBEROK (R.A.Ružomberský, foto archív) - Najnovšie číslo Rozhľadov po kultúre a umení (1. a 2. štvrťrok 2018), vychádzajúce ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov (KO Žilina), opäť prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska i zo zahraničia. Česť ilustrovať číslo dostal Ružomberčan žijúci v Prahe (Česká republika), animátor, ilustrátor, maliar a majiteľ reklamnej agentúry i ateliéru DUHAStudio Marián (Mišo) Dúha. Z autorov od pera sa ďalej predstavujú napríklad Jozef Mikloško, Pavol Brtoš, Leopold Moravčík, Bohumil Motejlek, Ivan Ondrášik, či Marián Mydlo.
Rozhľady prichádzajú s viacerými významnými pôvodnými štúdiami, ktoré obohacujú históriu a kultúru v Ružomberku a aj na Slovensku. Príspevok šéfredaktora Radislava Kenderu Ružomberská skupina – náboženská časť – disent viery a slobody (s prihliadnutím na svetskú emigráciu) je zaujímavou sondou do disidentského a zároveň literárneho prostredia Ružomberka.
Autor etabluje na Slovensku nový pojem Ružomberská skupina. Pri jej kreovaní a literárno–historickom výskume zistil, že v Ružomberku to nie je také jednoduché, ako napr. pri Trnavskej skupine. V meste na sútoku Váhu a Revúcej sa skupina skladá vlastne z dvoch skupín (podskupín) – náboženskej i svetskej. I napriek tomu, že obidve časti boli prepojené. Náboženská však dosiahla celoslovenské líderské postavenie v rámci vtedajšieho Česko–Slovenska, a významne pripravila pôdu pred Sviečkovou manifestáciou i Novembrom 89. V budúcom čísle bude pokračovať priblíženie svetskej časti Ružomberskej skupiny.
Nasleduje rozhovor s dlhoročným funkcionárom mesta Ružomberok Pavlom Brtošom o vážnych témach vzťahujúcich sa k mestu Ružomberok. Všetky sú aktuálne a ružomberského čitateľa zaujmú a dajú odpoveď na otázky – ako Ružomberok prišiel o sídlo okresu, o Korytničku, o Hotel Jánošík, prečo sa nepripojila k mestu obec Likavka a pod.
Významný priestor je v periodiku venovaný Pi – klubu slovenských spisovateľov od Jozefa Mikloška. 14. marec je medzinárodným dňom čísla Pi = 3,14159265..., je to aj sviatok Pi-klubu. Doteraz je známych 11,2 trilióna cifier tohto čísla (trilión má za jednotkou 18 núl). Jozef Mikloško , ako nevolený prezident tohto klubu, nám približuje jeho činnosti. Kľúčovými slovami klubu sú knihy, umenie, víno a spev – tvorivosť, nápady, veselosť a kultúrnosť. Jadrom Pi-klubu sú spisovatelia, ale sú tam aj ex-námorný kapitán, robotik, huslista, primátor, kameraman, flautista, lekár, režisér i niekoľko maliarov. Nad všetkým vládne tolerantnosť.
Najznámejší slovenský zahranično–politický redaktor a komentátor, spisovateľ Leopold Moravčík siahol po svojich spomienkach. Delí sa o ne s čitateľmi v príspevku Ako som rozčúlil španielskeho kráľa.
Objavný príspevok pochádzajúci opäť z dielne Petra Bučku. Pod názvom Slovenská ústredná športová rada – jej vznik, činnosť a zánik, predstavuje verejnosti jeden zo zabudnutých najvyšších orgánov slovenského športu.
Zaujímavým článkom sú Korálové útesy v skle od Dušana Mikolaja, ktorý zanedlho prerastie do samostatnej knihy. Mapuje život a dielo jedného z najvýznamnejší umeleckých sklárov na svete, Slováka Stanislava Meliša.
Marián Mydlo sa pripomína významnou sondou zániku tehliarskeho priemyslu v Ružomberku pod názvom Ružomberská hlina, pri ktorej vyrástla tehelňa.
Dimenzie viery v kontexte zmysluplnosti života je príspevok z dielne kresťanského filozofa Ivana Ondrášika. Predstavujú sa aj ďalší autori – Bohumil Motejlek s príspevkom Kým sa rozhodneš!, alebo Milan Kenda, ktorý si v satirických príspevkoch pripomenul 330. výročie narodenia Juraja Jánošíka. Za ním samozrejme v ničom nezaostáva ďalší humorista Milan Lechan, ktorí sa prezentuje Poradňou pre všetko. V bloku poézie sa predstavujú Dana Sochorová, Iveta Kloptová a Ružena Janiglošová - Moravčíková.
Vzácne materiály sú uverejnené v Rozpamätávaní – Z neuverejnenej korešpondencie slovenských spisovateľov... Tu je po prvý raz zverejnený list publicistu a priateľa Andreja Hlinku Matúša Fullu biskupovi Alexandrovi Párvymu, list prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej republiky Václava Havla rímskokatolíckemu kňazovi, filozofovi a spisovateľovi Ladislavovi Hanusovi, list literárneho historika, národno-kultúrneho dejateľa a spisovateľa Juraja Chovana – Reháka básnikovi, spisovateľovi, literárnemu kritikovi a vedcovi, esejistovi, editorovi, kultúrnemu organizátorovi a publicistovi Imrichovi Vaškovi i list arcibiskupa Karla Otčenáška Ladislavovi Hanusovi.
Rozhľady predstavujú ružomberského rodáka, hudobníka (hrá na viole) a fotografa, člena Filharmónie Brno Juliána Vevericu, žijúceho v Českej republike.
V pravidelnej rubrike Pozdravili a napísali nám, čitateľom Rozhľadov prajú všetko najlepšie členovia Pi – klubu, napríklad Ľubo Jurík, Anton Hykisch, Dušan Mikolaj, Jozef Mikloško, Rudolf Schuster, Jozef Banáš, ako aj hudobný skladateľ, pedagóg, organizátor a hudobník Peter Machajdík.
Aktuálne číslo časopisu Rozhľady po kultúre a umení opäť reaguje na viaceré v spoločnosti rezonujúce témy a v pôvodných štúdiách pomáha orientovať sa v histórii i súčasnosti života na Slovensku.