Bolo raz jedno m(i)esto: Variácie neposlušnosti nevoľníkov
Sobota 18. august 2018,
celkovo: 11711965 čitateľov
online: 22 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
Ružomberský hlas - predplatne
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri
Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

17. august 2018 | 11:13
Šláger Fortuna ligy v nedeľu 19. augusta o 18:00 sa odohrá na štadióne pod Čebraťom: MFK Ružomberok - ŠK Slovan Bratislava.
17. august 2018 | 11:12
Spomienka na 80. výročie úmrtia Andreja Hlinku pokračuje dnes programom v Ružomberku.
17. august 2018 | 11:11
Úrad verejného zdravotníctva SR zatvoril uplynulý piatok dva bazény v akvaparku v Bešeňovej, z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody.
13. august 2018 | 07:45
Slovnaft Cup: OŠK Bešeňová - MFK Zemplín Michalovce 0:6.
13. august 2018 | 07:44
Basketbalistky MBK Ružomberok začali s prípravou na novú sezónu, súčasťou bude domáci turnaj v polovici septembera s účasťou tímov Energy Toruń, KP Brno a Žabiny Brno.
aktuálne číslo: 2018 / 18 (29. júl 2018)
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0918 344 358
redaktorka: Mgr. Michaela Milá
mobil: 0905 849 453



Bolo raz jedno m(i)esto: Variácie neposlušnosti nevoľníkov

9. august 2018 | 00:27 | 196

RUŽOMBEROK (František Dian, foto archív Liptovského múzea) - Nevoľnícky život v stredovekom Ružomberku bol veľmi ťažký. Poddaní boli utláčaní nielen likavským panstvom, ale aj mestskými pánmi. Pri tom aj samotní mešťania na svojej koži pociťovali svojvôľu panstva. Ani nie je potrebné čudovať sa, že ak sa naskytla príležitosť neposlušnosti pre utláčaných, vyjadriť svoj odpor, vzbúriť sa, alebo len uškodiť, radi každú možnosť využili. Niekedy ich konanie bolo aj pre vlastný neprospech. Do týchto príkladov nechceme radiť zbojníctvo, ktoré v tých časoch prekvitalo a bolo krajným spôsobom revolty nevoľníckeho ľudu.

Odpor jednotlivcov voči mestským pánom, či zemepánom mal rôzne podoby a formy. Keď v roku 1707 František Rákoci nariadil zbúranie hradu Likava, tak na stoličnom zhromaždení bolo rozhodnuté, že na búranie z každej usadlosti pošlú dvoch robotníkov. Hoci pre poddaných bola Likava symbolom útlaku a nenávisti, na nútené práce úmyselne vyslali nevládnych starcov, chlapcov a ženy. A tí veľa múrov hradu nerozborili. Rozčarované panstvo preto o mesiac búranie Likavy opakovalo a prísne žiadali vyslať zdravých a silných chlapov s príslušným náradím.

Medzi práva mesta patrilo aj čapovanie piva a alkoholických nápojov. To likavské panstvo mestu upieralo a vnucovalo čapovať vlastné, kaštieľske pivo. Tak v roku 1753 do Černovej nechali panskí úradníci priviezť súdok panského piva a mestské pivo v krčme vyliali. Súdok zložili pod schody krčmy, ale na truc voči panstvu, nikto z Černovcov sa ho ani nedotkol. Pivo „se tam zhubilo a Boczka se pukla“. Potom priviezli mestské pivo, ale to zas na príkaz panstva odviezli husári. Jeden raz panský kľučiar s hajdúchom v snahe zabrániť čapovaniu mestského piva sud zapečatili, ale nedobre. A prečo by to nevyužili Černovčania ? „Piwo strawili bez Prekazky“ a bez platenia.

Keď z príkazu vrchnosti na Liptove v roku 1774 panský záhradník Vojtech Pruša učil ľudí sadiť a pestovať zemiaky, ďatelinu a rozmnožovať ovocné stromy, stretol sa u ľudí s odporom, lebo to bolo panské nariadenie. V okolí Ružomberka sa pred zemiakmi jedla repa.

Novú plodinu nariadenú pánmi pestovať poddaní odmietali. A ružomberskí mešťania a nevoľníci pod hrozbou telesných trestov museli zemiaky sadiť. A tak ich na truc sadili čo najmenej, hoci sa na Liptove zemiakom dobre darilo a prinášali slušné úrody. O niekoľko rokov neskoršie ich zemiaky zachránili od hladomoru, keď iné plodiny sa neurodili.

Niekedy bol odpor ľudí voči panstvu len verbálny. Hlavne, ak si v krčme, alebo na jarmoku viac vypili, mali guráž. Tak sa stalo, že v roku 1790 Ondrej Panštiar z Černovej nadával členom magistrátu mesta (asi mal príčinu) do mrcha ľudí, psov a huncútov a rúhal sa Bohu. Za takýto „priateľský vzťah“ k mestským pánom bol odsúdený na 30 palíc na dereši.

Keď v roku 1815 v Ružomberku na Zarevúcej vypukol požiar a bolo treba ísť hasiť, Bielopotočan Martin Pautsi búril ľudí na Bielom Potoku, aby nešli do mesta hasiť, lebo „aby radšej celé mesto zhorelo“. Jeho „láska k mestu“ a výroky nenašli pochopenie u panstva, a tak si vyslúžil 15 palíc na dereši. Ale to veľa nezmenilo na jeho názore a ani na vzťahu ľudí z ulíc k mestu.

V roku 1723 ludrovskí boženíci Beljanský a Vlkolinčanský mali zabezpečiť poddaných na opravu štiavnickej ceste. Ale oni úmyselne „Celad newiprawili ba ano y zodpowedu neprisli a stim se hlawatim a neposlussnim preukazali...“ Preto, aby ich k poslušnosti primäli, odsúdili ich na 6 hodín do mestského väzenia. Ak by bola neposlušnosť pretrvávala, mali byť telesnými trestami pokutovaní.

Z obavy pred požiarmi mesto prijímalo viacero protipožiarnych opatrení. Okrem iných to bol zákaz fajčenia v blízkosti domov. V roku 1825 Černovčan Ondrej Urban tvrdohlavo zákaz porušoval, keď fajčil na Rínku v blízkosti domov. Keď ho ľudia napomínali, situáciu zľahčoval a svoj hnev na Ružomberok dal najavo kričiac: „Nech ťa čert vezme, nech zhorí !“ Za jeho fajčiarsku vášeň a bezohľadnosť mu súd vymeral 24 palíc na dereši.

Nemali to naši predkovia ľahké. Tak, ako je nezmieriteľný oheň s vodou, tak ku sebe nemohli nájsť vzťah poddaní a páni.

(článok sme v rámci rubriky "Bolo raz jedno m(i)esto" uverejnili v RH15/2018)
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist