Príroda okolia Ružomberka: Na pomedzí dvoch okresov

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Našu vychádzku po okolí Liptovského Michala sme prerušili v lokalite Hlinisko neďaleko svahového zosunu. Pevná cesta tu končí, naše ďalšie putovanie bude viesť po poľných cestičkách. Na jar sú dookola žlté a zelené lány repky olejky a obilia. Vlnia sa až k západnému obzoru, kde sa dotýkajú modrej oblohy. Pahorok tu má charakter planiny, má ľudový názov Nivy. Tieto miesta sú úzko späté s históriu obce.
Z kroniky obce sa dozvedáme, že v r. 1709 si Liptovskomichalčania od panstva Rádych vydobyli časť oráčin a lesa na Nivách. Vyklčovaním lesa rozšírili plochy ornej pôdy. Panstvo podvodom v r. 1827 získalo Nivy spať a nútilo obyvateľov obce, aby na nich zadarmo pracovali. Koncom 19. storočia si liptovskomichalskí bezzemkovia začali prenajímať od ľupčianskych veľkogazdov pozemky na tejto lokalite a tie postupne prechádzali do ich vlastníctva.
Ťahanice o Nivy boli ukončené v r. 1921, kedy obec vykúpila časť farského majetku na tejto lokalite. Dočasne opustíme našu poľnú cestu a vydáme sa po cestičke, ktorá odbočuje smerom na západ. Tá nás dovedie nad údolie Ivachnovského potoka.
Z viacerých miest pomedzi stromy sa nám naskytnú pekné pohľady na východne orientované úbočia údolia s pasienkami a menšími lesíkmi. Vrátime sa na našu poľnú cestu a vydáme sa po nej južným smerom. Zo všetkých strán nás obklopujú polia, ich žltá farba sa strieda so zelenou. Vládne tu ticho a pokoj.
Pred nami sa na obzore vinie nízkotatranský hrebeň od Ďumbiera po Chabenec. V bočných rázsochách postupne od východu poznávame Poludnicu, Krakovu hoľu, Sinú, Bôry, Hláčov, Ľupčiansku Maguru. Juhozápadný obzor ovládajú salatínske rázsochy. Prichádzame k prvému poľovníckemu posedu. Za ním naša cesta vedie východným okrajom pahorku s hustým lesným porastom, z ktorého sa ozýva vtáčí koncert.
Za druhým posedom sú porasty redšie, vďaka čomu sa nám občas naskytnú pohľady do údolia Ľupčianky. Nad ním sa vinú pahorky s poliami a pasienkami. Pomedzi stromy sa občas ukáže časť Partizánskej Ľupče s vežami oboch kostolov. Ak budeme pokračovať smerom na juh, otvoria sa nám pohľady na Partizánsku Ľupču, neskôr aj na Liptovské Sliače.
Od kaplnky zostúpime k Sliačským travertínom, odkiaľ na skok do Liptovských Sliačov. Naše putovanie môžeme kdekoľvek prerušiť a vrátiť sa do Liptovského Michala. Pred nami budú defilovať všetky kopce Chočských vrchov, úsek Západných Tatier od Bielej skaly po Baranec. Nad priehradným múrom sa ligoce kúsok vodnej hladiny liptovského mora.
Najkrajší pohľad sa nám naskytne, keď sa nad žltým morom repkového poľa dvíha západná časť Chočských vrchov. Žltá farba poľa so zeleňou vrchov a s modrastou oblohou vytvárajú jedinečnú harmóniu farieb oslavujúcu nekonečno, prírodu a ľudskú prácu na rodnej hrude. K tejto oslave sa pridáva škovránčí spev.
Lúčime sa s krajom polí, lúk a medokýšov. Naše budúce túlačky nás povedú na pravobrežnú stranu Váhu, kde kraju pasienkov, travertínov a jaskýň kraľuje majestátny Veľký Choč.
(článok sme uverejnili v rubrike "Príroda okolia Ružomberka" v RH15)