700 rokov Ružomberka: Dar Lőwenburga pre mesto pod Čebraťom

RUŽOMBEROK (František Dian, foto Archív Liptovského múzea) - AD MAJOREM DEI GLORIAM ET BEATISSIMAE VIRGINIS MARIAE HONOREM SCHOLAS PIAS ROSENBERGAE FUNDOVI EGO, JOANES JACOBUS, COMES A LŐWENBURG 1727. V preklade : „Na večnú slávu božiu a česť blahoslavenej Panny Márie piaristickú školu v Ružomberku založil som ja, Ján Jakub, gróf z Löwenburgu 1727.“ Takto bol do kameňa nad vstupom do kláštornej budovy vykresaný Löwenburgov erb a kamenná tabuľa s uvedeným textom.
Löwenburgovci boli sliezska, zemianska rodina. Jeden z príslušníkov rodiny bol za panovníka Leopolda I. generálom a rodina postupne získavala tituly a majetky. Ján Jakub bol radcom kráľovskej komory a hlavným županom Békéšskej stolice. Rodina v roku 1698 získala časť strečnianskeho panstva, ale viac ako na hrade pobývala v kaštieli v Tepličke pri Žiline.
Löwenburgovci nemali k Liptovu - a tým menej k Ružomberku - žiadne vrchnostné majetkové právo, ani rodinné väzby. Preto je zaujímavé, čo skrslo v hlave grófa, že sa rozhodol v Ružomberku založiť školu, nižšie gymnázium. Pravdou je, že Turiec, Orava a Liptov v tom čase nemali strednú školu. Ale nemalo ju ani Považie a Kysuce (až Trenčín). Prečo si strečniansky gróf zvolil Ružomberok, keď v tom čase nemala gymnázium ani Žilina? A Žilina bola z jeho panstva v Tepličke na dohľad. Ovplyvnila jeho rozhodnutie skutočnosť, že v Budatíne pri Žiline mali svoje panstvo Suňogovci, s ktorými sa nemal v láske? Boli luteráni, tak ako v tom čase Žilina.
Löwenburg bol na rozdiel od nich katolíkom a vierovyznanie mohlo byť prekážkou vzájomnej zmieriteľnosti. Alebo jeho rozhodnutie bolo čisto pragmatické a dobromyseľné, že Liptov, Orava a Turiec sú bez gymnázia a v strede týchto stolíc, na križovatke ciest východ - západ, sever – juh, leží Ružomberok? Dnes už sa to nedozvieme.
Keď gróf Löwenburg na krajinskom sneme v Bratislave zverejnil svoj zámer zložiť 20 tisíc florénov na usídlenie piaristov v Ružomberku a založenie piaristického gymnázia, v zakladacej listine zdôvodňuje svoje rozhodnutie „že zo svojho materiálneho bohatstva, ktorého sa mu dostalo, chce umožniť mládeži Turca, Liptova, Oravy vzdelávať sa vo vede a v dobrých mravoch.“ Zakladacia listina bola vydaná vo Viedni 30. 7. 1727 a cisár Karol VI. ju schválil 16. apríla 1729.
Po ponuke grófa Löwenburga piaristi s grófom nadviazali kontakt, zoznámili sa so zámerom a po schválení zakladacej listiny ani nie o mesiac prišli do Ružomberka. Predstavený uhorskej provincie piaristov uviedol do Ružomberka prvých piaristov: Edmunda Prokopenského ako predstaveného rehoľného domu a Volfganga Süllera ako učiteľa. Obaja došli z Gymnázia v Podolínci.
Pre ubytovanie piaristov a pre školu neboli pripravené žiadne priestory. Ale „z lásky mestskej dostali do času toliko hospodu svou v mestskom radnom dome.“ Po ubytovaní v mestskom dome, učebňu si zriadili v susednom dome. Je obdivuhodná ich organizačná schopnosť, že do mesta prišli 10. mája 1729 a ešte v tom mesiaci otvorili školu a začali vyučovať.
Umiestnenie piaristov bolo provizórne a bolo potrebné riešiť výstavbu piaristického komplexu. Fundátor poskytol 600 florénov na zakúpenie pozemkov za západnej strane rínku. Pozemky boli zakúpené od mešťanov Adama Adámyho, Juraja Ťažkého, Michala Kolára, Michala Lojníka a Juraja Michalíka. Dňa 17. júla 1730 za prítomnosti magistrátu mesta bol položený základný kameň rezidencie piaristov v Ružomberku.
Kláštorná budova bola pôvodne dvojposchodová, postavená v novobarokovom slohu. Hoci ešte nebola dokončená 16. mája 1735 sa piaristi nasťahovali do vlastnej budovy, po úpravách stojacej a slúžiacej dodnes. V budove kláštora bol umiestnený aj internát pre žiakov gymnázia, ktorých bydlisko bolo vzdialené. Vedľa kláštora v tom istom roku bola postavená asi trojtriedna prízemná budova školy. Bližšie údaje o tejto budove nepoznáme. Ale vyučovalo sa aj v priestoroch kláštora.
V prvom roku malo gymnázium 37 žiakov, v nasledujúcom už 123 a v treťom roku existencie 144 žiakov. Pôvodná školská budova slúžila svojmu účelu do roku 1790, keď za riaditeľa Dávida Maršovského bola na tom istom mieste postavená nová budova z prostriedkov študijného fondu vo výške 3 781 florénov. Asi to bola nekvalitná stavba, lebo už v roku 1806 pri návšteve palatína Jozefa sa uvádza že budova sa rozpadáva a nevyhovuje ani zo zdravotného hľadiska.
Na palatínovu intervenciu a a podnet riaditeľa gymnázia Tobiáša Kiparského dostali ružomberskí piaristi zo študijného fondu 6 535 florénov na renováciu budovy školy. Renovácia sa uskutočňovala v roku 1809 a zatiaľ sa vyučovalo v kláštorných priestoroch. Budova slúžila gymnáziu až do postavenia novej budovy v roku 1889. Podľa zákona z roku 1883 malo vzniknúť osemročné gymnázium. Existujúca budova však tomuto zámeru nevyhovovala. Preto mesto v snahe zachovať gymnázium, na vlastné náklady na mieste starej budovy nechalo postaviť modernú budovu vyššieho gymnázia pre osem tried, ktorá stojí do dnes a po renovácii je súčasťou KU v Ružomberku.
Na začiatku existencie gymnázia bol gróf Löwenburg, a je to jeho zásluha, že Ružomberok mal už v tom čase gymnázium. Mienil postaviť aj kláštorný kostol, ale v roku 1732 zomrel.
Kláštorný kostol Povýšenia sv. Kríža nechal postaviť zámožný mešťan Andrej Zvada Paračka v roku 1806. Gróf Löwenburg bol pre Ružomberok štedrým darcom, na druhej strane bol človekom, ktorý sa pričinil o polapenie Jánošíka a nechal popraviť aj jeho brata za napomáhanie zbojníkom.
(príspevok sme uverejnili v rámci rubriky "Bolo raz jedno m(i)esto" v RH17/2018)