Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Našu prechádzku za krásami prírodnej pamiatky Bešeňovské travertíny sme prerušili na ceste nad medokýšom pri Červenej terase. Nad cestou sa nachádzajú ďalšie tri súčasti prírodnej pamiatky – Biela terasa, minerálny prameň a travertínová veža Kaplnka. Vedenie cesty cez travertínové pole umelo oddelilo od seba obe terasy. Výstavba tejto cestnej komunikácie a odrezanie travertínového svahu pri preložení železničnej trate vyvolali zmenu režimu prúdenia podzemnej vody a zapríčinili vznik nových prameňov nad železničnou traťou. Tieto zásahy a geotermálny vrt v 70. rokoch minulého storočia boli príčinou odumretia Bielej terasy, ktorá sa nachádza nad cestou vo svahu so stepnou vegetáciou.
Minerálne pramene na terase odumreli a Biela terasa nadobro skončila svoj travertínový príbeh. Nezarastené travertíny sú roztrúsené vo svahu pokrytom vysokou trávou a krovinami. Zaujímavý je pohľad na odumretý travertínový žľab, ktorým vytekala voda z jedného už neexistujúcich minerálnych prameňov.
Travertíny Bielej terasy postupne zarastajú machmi a trávou. Majú matno sivú farbu a pre bežného turistu sú neatraktívne. O tom, že miesto je chránené, informuje len malá informačná tabula so štátnym znakom pod kaskádou Bielej terasy.
Chránená lokalita nie je ohradená proti prístupu pasúceho sa dobytka a oviec. Neďaleko sa nachádza miesto na odpočinok s drevenými lavicami. Okolie lavíc je udržiavané, pravidelne sa kosí. Poniže lavíc v kovovej ohrade z kameninovej polskruže v plytkej travertínovej kope vyteká minerálny prameň.
Voda červenohnedej farby tečie krátkym žľabom s vyzrážaným okrom. Za ohradou sa rozlieva a na malej plošine tu dochádza k vzniku pestrofarebných travertínov s lesklým okrovým povlakom. Možno tu raz Červená terasa bude mať svoju dvojičku. V zozname minerálnych prameňov v okrese Ružomberok je uvádzaných 30 medokýšov v okolí Bešeňovej – upravené aj neupravené pramene, vývery, kráterové jazierka, almy a vrty.
Mnohé z nich zanikli z rôznych príčin: výstavba Bešeňovskej vodnej nádrže, geotermálny vrt, výstavba areálu vodného parku a skleníkov, poľnohospodárske práce, rodinná zástavba, preloženie železničnej trate, výstavba cesty a pod. Niektoré vývery sú zarastené trávou, zahádzané zeminou alebo sú neupravené, voľne vytekajú a nie sú vhodné na pitie.
Prvé záznamy o blahodárnych účinkoch bešeňovských medokýšov sú zo 14. storočia. V r. 1549 Juraj Werber vo svojom diele O liečivých prameňoch Uhorska spomína aj bešeňovské pramene. Jeho údaje použil aj Matej Bel. V Geografickom slovníku z r. 1853 sa píše, že Bešeňovú preslávili minerálne pramene. Vo svojich prácach ich spomína D. Štúr a M. Szentiványi.
(článok sme uverejnili v RH19/2108)

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: