Ostrov slobody

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Aj keď sme vzdialení myšlienke, že oslavujeme svoj vlastný štát, predsa nemôžeme s nepovšimnutím obísť výročie, pri ktorom sa Slovensko vymanilo z područia maďarskej nadvlády a dosiahlo národnú svojbytnosť. 100 rokov od vzniku Československej republiky dáva príležitosť tak na oslavnú pripomienku, ako i na historické zhodnotenie tejto skutočnosti.
S okolnosťami vzniku a formovania Československa v roku 1918 sa zaoberalo aj diskusné stretnutie primátora Igora Čombora s historikmi Petrom Zmátlom a Petrom Dvorským v synagóge v stredu 24. oktobra.
Novovzniknutý štátny útvar, ktorý síce už mal zadefinované hranice svojho územia, no s postavením sa na vlastné nohy až tak ľahké to nemal. Maďarské politické záujmy sa len ťažko vzdávali myšlienky, žeby mali svoje mocenské pozície v úradných či školských pozíciách poľahky opustiť.
„Viaceré okolité mestá po vyhlásení samostatnosti Československej republiky boli obsadené maďarskými armádnymi zložkami. Nášho mesta sa však tieto obštrukcie nedotkli, preto pôsobilo ako ostrov slobody medzi ostanými mestami Slovenska,” povedal primátor Igor Čombor. Vyzdvihol i význam osobností Andreja Hlinku a Vavra Šrobára, ktorí ako Ružomberčania, mali zásadný a rozhodujúci vplyv na slovenskej strane pre vytvorenie nového štátu.
„Treba si uvedomiť, že nový štát v momente svojho vzniku prakticky nemal žiadnu bezpečnostnú ani výkonnú mocenskú zložku, akou je armáda alebo polícia. Doslova vlastnou intervenciou sa obsadzovali úrady v mestách, keď V. Šrobár cestoval obrneným vlakom po košicko-bohumínskej železničnej trati, z mesta do mesta, až po Košice,” zdôraznil zložitosť vnútornej situácie nového štátu Peter Zmátlo z Katedry histórie FF KU.
Živou legendou historických vzťahov a dejinných udalostí v našom meste je Peter Dvorský. Pripomenul aj tragickú udalosť v našom meste, keď sa 1. decembra 1918, v mieste dnešného monumentu so súsoším na Námestí slobody, strhla názorová roztržka medzi zástancami odchádzajúcdeho maďarského režimu a prívržencami novej epochy. Výsledkom boli štyria mŕtvi.
Kuriózne až úsmevné príhody boli i okolo školstva. Nebolo slovenských učebníc, ani tohto jazyka znalých pedagógov.
Maďarské rehoľné sestry uršulinky učili preto v dievčenskej škole prevažne len ručné práce. O prvý preklad maďarských učebníc do slovenčiny sa pokúsil vtedajší ružomberský správca evanjelickej školy Jozef Hollý. Prakticky celú jeseň bol študijný výpadok, čo žiaci určite vítali.
Slovensko pred 100 rokmi vstúpilo do iných reálií, nastúpilo novú cestu. Ružomberok bol v tomto, ako i v ďalšom období, dôležitým závažím na váhe dejinných pohybov...