Svedkovia okrúhleho výročia

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Nedávno sme oslávili 100. výročie vzniku ČSR. Prerušíme naše putovanie za travertínovými krásami okolia Bešeňovej. Navštívime pamätné háje, ktoré boli založené pri príležitosti 10. výročia vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Podnet na ich zakladanie dalo vtedajšie Ministerstvo zemědelství, ktoré vydalo Výnos zakladať jubilejné háje k 10. výročiu vzniku štátu. Háje mali byť opatrené pamätným kameňom s nápisom RČS 1918 – 1928. Ten sa mal osadiť do kamenného podstavca alebo mohyly. Ako dreviny sa použili cudzokrajné borovice, tisy, lipy, tuje, smreky červené. Z príležitosti zakladania hájov sa konali slávnostné ľudové zhromaždenia pri vatrách.
Zub času zmenil nielen spoločenské pomery, došlo k rozdeleniu spoločného štátu, ale aj háje upadli do zabudnutia, pohltil ich les. Na Slovensku boli vysadené stovky pamätných hájov. Najznámejšie sú v Šaštíne na Gazárke, na Tatárskej lúke pod Sitnom, v Čiernom kameni nad osadou Dobroč, pri Sigorde a inde.
Skupina nadšencov z Brezna vyhľadáva tieto pamätné miesta a snaží sa o ich obnovu. V našom okrese sa nachádza niekoľko takýchto pamätných hájov, respektíve to, čo po nich zostalo. Pred Liptovskými Revúcami pri vyústení doliny Teplô neďaleko drevenej kaplnky je skupina stromov, ktoré boli vysadené k desiatemu výročiu vzniku ČSR. Pamätný kameň bol zničený počas bombardovania tejto lokality, nakoľko povstalci tu mali svoju pozorovateľňu.
Generácia dnešných dôchodcov toto miesto pozná z čias vojenských manévrov. Lokalita je známa aj tým, že tu kedysi stála osada s neznámymi obyvateľmi – uhliarmi. Pamätný háj bol vysadený aj nad Liptovskou Osadou v sedle pod Prievalcom. Lokalitu spoznáme podľa komunikačného stožiara a veľkého dreveného kríža. Do sedla sa pohodlne dostaneme od pomníka SNP.
V Liskovej je pamätný háj pri budove materskej školy. Severne od Likavky v doline Kramáriská neďaleko pomníka padlých v SNP je okolo pamätného kameňa s nápisom 1928 vysadených desať líp. V našom meste sa nachádza súsošie Slobody, ktoré bolo postavené na počesť 10. výročia vzniku ČSR. Jeho autorom je Ladislav Majerský.
S bojom za národnú slobodu je spojená aj busta Scotusa Viatora (R. W. Setona-Watsona) na budove mestského úradu a Björnsonov dom. Obe osobnosti svojim dielom prispeli k vzniku ČSR. Spojitosť so vznikom spoločného štátu majú aj udalosti v Černovej v r. 1907. Keď sa otcovia národa pri prijímaní Martinskej deklarácie rozhodovali o zrušení zväzku s Uhorskom, určite si spomenuli aj na smrť černovských martýrov a rozhodli sa pre spoločný štát Slovákov a Čechov.
Medzi signatármi boli aj Ružomberčania Andrej Hlinka, Ján Janček st., Ján Krivoš, Fedor Houdek, Igor Dula. Andrej Hlinka a v Martine neprítomný Vavro Šrobár sa stali členmi Slovenskej národnej rady. Využime rodinné vychádzky na návštevu týchto pamätných miest v našom meste a v prírode.
(článok sme uverejnili v RH21/2018 v rámci rubriky "Príroda okolia Ružomberka")