700 ROKOV PREMIEN RUŽOMBERKA (alebo všetko dôležité o dejinách mesta v jedinom článku)

RUŽOMBEROK (František Dian, foto ruzomberok.sk) - Čas plynie so svojou vesmírnou presnosťou. Nezastavíš ho. Je rovnako spravodlivý pre neživú prírodu, organizmy aj pre človeka. V plynúcom čase niečo zaniká, aby na podstate zaniknutého vzniklo iné, nové. Aj v našom 700-ročnom meste je to tak. Z jeho počiatkov pri šťastí by archeológovia objavili dôkazy o najstaršej stavbe, Kaštieli sv. Žofie a z ranného obdobia Kostola sv. Ondreja. Mení sa náš Ružomberok a peknie. Na záver jubilejného roka a príspevkov o histórii mesta chceme vám ponúknuť chronologicky usporiadané zmeny Ružomberka v čase , ako ich zachytávali oči kronikárov a pisateľov. Nezasahujeme hlbšie do politických, vojenských oblastí, ktoré si pátrajúci čitateľ môže objaviť v Monografii Ružomberka. Ponúkame vám sled zmien a zaujímavostí zo života nášho mesta a jeho obyvateľov. Informácie sme čerpali z viacerých zdrojov, preto nevylučujeme malé časové odchýlky.
1233 Počiatky dnešného Ružomberka.
1280–1300 Z kráľovského rozkazu prišli do osady villa Rosunberg nemeckí kolonisti
Začiatok XIV. storočia – predpokladáme postavenie kostola /dnes Kostol sv. Ondreja/
1318 Na žiadosť majstra Donča bola dňa 26.11.1318 ostrihomským biskupom Tomášom vydaná výsadná listina a poddanská obec Ružomberok bola povýšená na výsadné mestečko, ktoré bolo situované len na kopci – námestí.
1329 V dokumentoch sa prvý raz spomína osada Biely Potok.
1340 Dňa 14. septembra uhorský kráľ Karol Róbert na osobnú žiadosť ružomberského richtára Hanusa vydal v Ľupči výsadnú listinu, ktorá opisuje hranice mestského chotára, pozostávajúceho z hôr, rolí a lúk.
1364 Bola zriadená diaľková cesta z Košíc do Vroclavy a Ružomberok bol jedným z troch mýtnych miest.
1376 Pri nariadení platenia daní mestu sú menované aj „ulice“ mesta Černová, Vlkolínec, Villa Ludrová, Biely Potok. Okrem mesta na kopci sú po prvý raz spomínané Ulice Podhora a Mostová.
1397 V listine kráľa Žigmunda sa spomína aj Kaštieľ svätej Žofie v Ružomberku.
1399 Dňa 17. 8. v Kaštieli sv. Žofie kráľ Žigmund Luxemburský vydal pre Ružomberok listinu, v ktorej oslobodzuje obyvateľov mesta od platenia mýta na území celého Uhorska.
1405 Kráľ Žigmund udelil Ružomberku právo meča.
1431 Pod vedením Prokopa Veľkého vtrhli do Ružomberka husiti. Ľsťou sa zmocnili Likavy a obsadili Ružomberok.
1433 Podľa niektorých historických záznamov bol v tomto roku Ružomberok vypálený husitami.
1506 Z tohto roka sa zachovala strieborná mestská pečať s erbom mesta.
1527 V tomto roku sa začali písať mestské protokoly.
1528 V záznamoch sa píše o ľudovej evanjelickej škole v meste a ďalších rokoch /1560/ o takzvanom latinskom gymnáziu.
1553 V krajine bola zriadená kráľovská pošta a v Ružomberku bola jedna z poštových staníc a prvý poštmajster sa volal Gorik.
1578 V meste vznikol prvý cech – ševcovský.
1587 V spomienkach sa prvý raz píše o panskom hostinci na Mýte, ktorý bol na konci Mostovej ulice pri drevenom moste ponad Váh.
1588 Mesto sa rozrástlo o ulice prvý raz spomínané: Závoz a Riadok /1590/.
1598 V meste bez „ulíc“ žije asi 1000 obyvateľov /nepoznali sčítanie obyvateľstva/ a menované sú prvé mlyny na rieke Revúcej, nižný mestský mlyn a vyšný mlyn na Plavisku.
1618 Mesto sa rozrastá o Ulicu Zarevúca.
1622 V Kaštieli sv. Žofie bola jednu noc uschovaná uhorská koruna sv. Štefana.
1622 Váh sa rozvodnil až do takej úrovne, že voda siahala až po okná panského hostinca.
1643 Prvý raz sa stretávame s označením domu – mestský špitál pre prestarnutých a „neduživých“ , ktorý stál na Mostovej ulici, oproti dnešnému KDAH .
1662 Opäť bola na Váhu veľká povodeň. Vysoký stav vody pretrval aj cez zimu a plte sa plaviť mohli normálne.
1673 Okrem mestských mlynov je v tomto roku spomínaný aj panský mlyn pri kaštieli a o štrnásť rokov neskôr /1687/ panský mlyn pod Paračkou.
1678 Kuruci po niekoľkodňovom obliehaní dobili a vypálili Kaštieľ svätej Žofie a posádku v kaštieli zmasakrovali.
1683 Bola ďalšia krutá povodeň na Váhu.
1690 Po prvý raz sa v histórii mesta spomína mestský dom.
1693 Aj Ružomberok chcel zbohatnúť na ťažbe rudy. V Hlbokej doline bola vyťažená prvá ruda – začiatok baníctva v Ružomberku.
1703 Pri Rakocziho povstaní vojsko obsadilo Ružomberok i Likavu.
1707 Na rozkaz panstva bol zbúraný hrad Likava. Panstvo sa presťahovalo do Kaštieľa svätej Žofie. Tam preložili aj soľný sklad.
1713 V Ružomberku začali vyrábať prvé „lode“. Na podklade pltí to boli upravené tzv. lodice, na ktorých sa prepravoval tovar dolu Váhom. V roku 1739 vyrobili až 100 lodíc.
1713 Na začiatku Hlbokej doliny mesto postavilo hutu na vytápanie železnej rudy.
1721 Na Bielom Potoku vznikla prvá papiereň, v ktorej v papierenskom mlyne sa spracovali staré handry na papierové archy.
1725 Pri ďalšej povodni voda Váhu dosiahla až desiaty dom na Mostovej ulici.
1728 V kronike mesta je zaznamenaná Ulica Šroty.
1729 Gróf Ján Jakub Löwenburg založil základinu 20 000 florénov /1727/ a požiadal piaristov o založenie ružomberského gymnázia.
1735 Pre potreby piaristov bol vybudovaný barokový kláštor.
1739 Keď ľudia zaháňali búrku zvonením, udrel blesk do veže kostola a zabil troch ľudí.
1749 Vzniká mestská papiereň na Jaziercach.
1766 V tomto roku v meste žilo 1149 obyvateľov, v Ludrovej 247, V Černovej 268, v Bielom Potoku 239 a vo Vlkolínci 117 obyvateľov.
1774 Na Liptove aj v Ružomberku z donútenia panstva začali ľudia pestovať zemiaky. Dovtedy miesto zemiakov jedli repu.
1780 Stolicou bolo z kráľovského rozhodnutia zakázané pochovávať ľudí pri kostole a tak vzniká cintorín na Nemeckej ulici /kde je teraz polícia a väznica/. Samotná Nemecká ulica sa spomína až o dva roky neskôr – podľa usídleného obyvateľa – Nemca.
1781 Mesto vybudovalo vlastný mestský pivovar.
1784 Boli vybudované schody z Podhory ku kostolu. Pri požiari na Podhore zhorelo 68 domov.
1785 Počet obyvateľov v samotnom mesta sa zvýšil na 1908
1793 Obchodovanie obyvateľov sa konalo na trhoch a jarmokoch. V meste vlastnili „kupci“ len dva obchody – sklepy.
1794 František Czekanetz dodal mestu veľkú topografickú mapu mestského chotára.
1797 Mesto postihol zničujúci požiar. Vyhorelo 270 domov, kostol, fara, mestský dom, špitál, píla, mlyny, sypárne. Upálením zahynulo 16 ľudí a 20 bolo vážne popálených.
1800 Na Rovni vznikol hámor na rafinovanie surovej medi.
1805 Pretože cintorín na Nemeckej ulici bol už zaplnený, na Rovni zriadili nový cintorín na miestach, kde sídlia hasiči.
1806 Z prostriedkov A. Z. Paračku bol postavený jezuitský kostol pri kláštore.
1813 Ružomberok zasiahla 500-ročná voda. Hrozná povodeň na Váhu zatopila aj kaštieľ a v ňom soľný sklad.
V tomto roku bola postavená nová budova soľného skladu na pravom brehu Váhu /už Likavka/, ktorá stojí do dnes.
1814 Samotné mesto v tomto roku malo 2100 obyvateľov.
1815 Na Rínku /dnes Námestie A. Hlinku/ vznikla prvá lekáreň v meste - Lekáreň Jurecký. Mesto sa rozrastá o ďalšie časti: Sihoť, Jelence /1818/, Cigánsku ulicu /1824/ dnes Poľná ul.
1825 Mesto má 2428 obyvateľov, Černová 860, Biely Potok 632, Ludrová 932, Vlkolínec 334 obyvateľov.
1826 Okrem týždenných trhov, obyvatelia si mohli nakupovať v meste už v troch obchodoch – sklepoch.
1830 V Hrboltovej bol postavený kostol na základoch starej svätyne.
1831 Kraj zasiahla strašlivá cholera. V meste na choleru zomrelo 194 ľudí – to bolo 8 % obyvateľov. Zomrelých pochovávali do cholerového cintorína, ktorý zriadili asi v miestach , kde stojí Lidl.
1838 Karol Sólus postavil v doline Bystrô hutu na antimón, rudu dovážali z Dúbravy.
1847 Bola postavená píla v Čutkove.
1850 Po dlhoročných sporoch ustálili demarkačnú čiaru medzi pozemkami mesta a „ulíc“.
1857 Mesto s „ulicami“ malo 5694 obyvateľov
1858 Začala sa výstavba kostola na Kalvárii Ružomberok postihlo slabé zemetrasenie s epicentrom v Žiline a v roku 1872 ešte slabšie zemetrasenie.
1864 V meste zaviedli osvetlenie dôležitých ulíc petrolejovými lampami.
1865 Ružomberok bol jedným z prvých miest, kde sprístupnili pre podnikateľov a verejnosť telegrafnú stanicu.
1866 V meste vznikol prvý peňažný ústav – Ružomberská sporiteľňa.
1871 Bola vybudovaná Košicko-Bohumínska železnica a ružomberská železničná stanica a po koľajach prešiel prvý parný vlak.
1871 Bola vybudovaná manufaktúrna tehelňa, ktorú neskoršie zmodernizovali /1897/ .
1871 Židia si zriadili svoju dvojtriednu ľudovú školu.
1872 Ružomberský učiteľ Ján Labay- začal na živnosť vykonávať fotografovanie.
1872 Mesto vypracovalo a zverejnilo trhový a jarmočný poriadok a nariadilo vozom chodiť po ľavej strane cesty.
1872 Mesto pre potreby vojska postavilo v Hrabove vojenskú strelnicu.
1873 Mesto začalo regulovať brehy rieky Revúcej vymurovaním brehov na Podhore a na tejto ulici Taliani /ktorí sa podieľali na stavbe železnice/ začali stavať prvý travertínový chodník. Ulicu osvetlili petrolejovými lampami.
1874 V Ružomberku bol založený prvý hasičský spolok.
1875 Mesto postavilo prvú bijáreň na dobytčom trhovisku na „rajtšule“ pri Váhu, dnes tam stojí bývalá štátna nemocnica.
1876 Z Liptovského sv. Mikuláša bola do Kaštieľa sv. Žofie premiestnená Kráľovská sedria a bola tam až do roku 1932.
1879 Založili Ružomberský účastinársky úverový spolok.
1880 V tomto roku dokončili stavbu synagógy.
1882 V meste vznikol prvý športový spolok – brusliarsky /korčuliarsky/.
1884 Bola založená handráreň, ktorá sa neskoršie zmenila na Zberné suroviny.
1884-85 Na Bohúnke bola postavená továreň na drevovinu a lepenku.
1887 Telegrafný úrad bol spojený s poštou.
1888 Založili Ružomberskú priemyselnú banku.
1888 Rodina Makovických založila bryndziareň.
1888 Bol postavený železný most ponad Váh. V roku 1945 ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do povetria. Dnes na tomto mieste je lavica pre chodcov.
1888 Bola založená Salvova tlačiareň, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku.
1888 Jozef Lichardus na Podhore založil firmu, ktorú v 30. rokoch rozšíril a vybudoval nové výrobne v Bielom Potoku – železokonštrukcie.
1889 Do užívania bola odovzdaná, na tú dobu moderná nová budova Gymnázia Ružomberok na Rínku /dnes Nám. A. Hlinku/.
1890 Na bielom Potoku bola J. Jančekom postavená zápalkáreň.
1891 Vybudovali ďalšiu továreň na drevovinu a papier – neskôr SOLO.
1893 Bol postavený železný most ponad rieku Revúcu.
1894 Mesto nechalo vybudovať prvý asfaltový chodník v meste na Mostovej ulici.
1894 Bola založená Mautnerova textilka v Rybárpoli.
1895 Zbúrali starý mestský dom.
1895 Začali stavať budovu súčasného mestského úradu.
1895 Mesto prvý raz vo svojej histórii úradne schválilo pomenovanie ulíc mesta. Všetky dostali maďarské pomenovanie.
1896 Pri textilke bola vystavaná strojáreň a zlievareň.
1897 Zrútila sa veža novostavby radnice. Zahynulo päť robotníkov. Po úprave bola stavba radnice dokončená.
1898 V Ružomberku zaviedli prvý telefón pre firmu Klein a spol. /celulózka/
1899 Začali stavať kostol v Bielom Potoku.
1900 Po stavebných problémoch a úpravách bol mestský úrad presťahovaný do novej – súčasnej budovy.
1900 Na mieste, kde sídli Spojená škola v Ružomberku, boli postavené nové kasárne – vtedy v Malom Políku.
1903 Na Podhore bola do užívania daná budova Úverovej banky /dnes mestská knižnica/.
1903 Bola vystavaná budova dievčenskej meštianskej školy /dnes ZŠ sv. Vincenta/.
1903–05 Prvý vodovod pre mesto. Voda bola privádzaná z prameňa spod Sidorova.
1904–05 S vybudovaním vodovodu začali v meste budovať kanalizáciu.
1905 Bola postavená a zriadená štátna ľudová škola v Rybárpoli /dnes bytovka/.
1906 Vznikol prvý futbalový klub v Ružomberku – Concordia.
1906-08 Vystavali úzkokoľajnú železnicu Ružomberok–Korytnica.
1907 Bol postavený kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej.
1907 Bola založená Ľudová banka, ktorá si dala prestavať budovu na Mostovej ulici /1914/.
1908 Na mieste starej krčmy bol postavený hotel Čavoja.
1909 Využívaním Korytničky prestali plaviť drevo po rieke Revúcej.
1909 Bol založený Ružomberský športový klub – Rozsahegyi Sport Egylet.
1910 Z textilky zaviedli elektrický prúd do mesta, petrolejové osvetlenie ulíc nahradilo elektrické.
1911 Jozef Brill predal svoju pekáreň v Rybárpoli a za Revúcou založil továreň na piškóty, čokoládu a cukríky.
1911 Mesto malo 12 249 obyvateľov.
1912 V tomto roku bolo založené Liptovské múzeum.
1912 Slávnostne bolo do užívania odovzdané kino Apolo filmom Tragédia. Kino slúžilo aj pre divadelné predstavenia. /Budova stojí vedľa
Sokolovne./
1912 Bola prebudovaná železničná stanica do dnešnej podoby.
1912 Fedor Houdek zakladá prvý lyžiarsky krúžok.
1913 Pri vŕtaní studne v Uhorskej papierni v hĺbke 7 m narazili na horiaci plyn. Ale vo výskume sa nepokračovalo v dôsledku vojny.
1913 Ondrej Kvas pristál lietadlom na cvičisku /dnes sú tam kasárne/. Svojimi ukážkami na leteckom dni zbieral peniaze na nový stroj Jeho rekordmi boli: najvyššia výška 1700 m , najdlhší let 142 km, najdlhší čas vo vzduchu 1:59 hod.
1913 Bol založený nový cintorín na Kalvárii, slúžiaci do dnes.
1914-15 Výstavba vojenskej barakovej nemocnice, z ktorej rokmi vznikla Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku.
1918 Za riekou Revúcou bola zriadená chemická továreň – Lakomý.
1919 Do užívania bola odovzdaná štátna meštianska škola na Nemeckej ulici. /Vedľa spojenej školy/
1919 Vznikli nové športové spolky: Sokol so starostom O. Jančekom, Orol s predsedom J. Jakubíkom, Tatranský spolok turistický s predsedom F. Houdekom.
1920 Bola založená spoločnosť Včela, ktorá hospodárila s mlynom a pekárňou v Likavke.
1921 Na základoch predchádzajúcej výrobne liehovín bola na Nemeckej ulici založená továreň na výrobu liehovín – Likerum.
1923 Bol vybudovaný nový bitúnok vo Veľkom Políku na mieste, kde je dnes parkovisko pri Tescu.
1923 Do prevádzky bola odovzdaná mestská nemocnica /známa ako štátna/.
1925-26 Bol postavený evanjelický kostol a evanjelická škola.
1926 Do užívania dali budovu základnej školy na Dončovej ulici.
1928 Dokončená bola výstavba Kultúrneho domu A. Hlinku.
1928 Položili základný kameň súsošia Sloboda slovenského národa /pred políciou/
1930 Pre ružomberských hasičov bola zakúpená prvá autostriekačka. Jej vysviacku vykonal A. Hlinka.
1932 Začala sa výstavba chlapčenskej školy – dnes Gymnázium sv. Andreja
1932 Do užívania bola odovzdaná budova Krajského súdu v Ružomberku.
1933 Bola postavená účelová budova Národnej banky československej /na rohu Dončovej a Považskej ulice/.
1934 Nová budova sirotinca začala slúžiť svojmu účelu.
1935 Položili základný kameň Liptovského múzea.
1936 Od celulózky do tehelne bola vybudovaná železničná trať.
1936 Zbúrali jednu z  najstarších budov v meste – staré kasárne na Zarevúckej ulici, aby vybudovali nové.
1936 Na rohu Nemeckej a Kláštornej ulice kaviareň New York premenovali na Imperiál.
1936 V meste sa objavili prvé neónové reklamy na Smatanovej drogérii a hoteli Sršeň.
1937 Bola postavená vápenka na Bielom Potoku.
1937 Pokračovala dostavba Okresného domu na Námestí slobody.
1937 Zbúrali budovu starého pivovaru.
1937 V príprave na vojnu vyskúšali sirénu umiestnenú na mestskom dome.
1941 Bola dokončená výstavba Mauzólea A. Hlinku.
1942 Do užívania odovzdali na tú dobu modernú budovu štátneho gymnázia.
1944 V Ružomberku predčasne vypuklo SNP. Revolučný národný výbor prevzal moc nad mestom.
1945 Dňa 5. apríla 1945 bol Ružomberok oslobodený v 2. svetovej vojne.
1948-52 Výstavba budov bývalých priemyselných škôl.
1950 Vystavali most ponad Váh pred železničnou stanicou.
1951 Budovanie objektov Mladej generácie – dnes Katolícka univerzita.
1949-55 Vybudovanie futbalového štadióna. Zápasy sa začali na ňom hrávať už v roku 1954.
1960 Bol postavený Hotel Malina a v roku 1967 kabínkový výťah Hrabovo–Málinô.
1965 Bol postavený most ponad Váh na Oravu.
1965 Do užívania odovzdali vodnú nádrž Hrabovo.
1967 Dokončená výstavba Galérie Ľ. Fullu.
1967 Do prevádzky odovzdaná telocvičňa a plaváreň na Bystrickej ceste.
1968 Začal vychádzať Ružomberský hlas.
1974 Začali kopať základy pre stavbu zimného štadióna. Prvý ľad bol vyrobený v roku 1978 a zastrešený štadión bol v roku 1980.
1974 Napriek nesúhlasu mnohých Ružomberčanov bola zrušená úzkokoľajná železnica Ružomberok–Korytnica.
1975 Na Ulici Zarevúca bola odovzdaná do užívania základná škola.
1976 Hrboltová sa stala mestskou súčasťou Ružomberka.
1976 Spoluprácou týždenníka TIP a BZ VIL sa zrodila tradícia vyhlasovania futbalovej jedenástky Československa.
1979 V spolupráci s kanadskou firmou Simons Overseas začala výstavba CPK Ružomberok. Do prevádzky bola odovzdaná Čistiareň odpadových vôd v Hrboltovej.
1982 Bola postavená športová hala T 18.
1983 Bavlnárske závody Ružomberok vo všetkých prevádzkach /Trenčín, Kúty, Levice/ zamestnávali 8500 ľudí.
1987 Bola obnovená tradícia ružomberských jarmokov.
1987 Otvorená stolnotenisová hala na Žilinskej ceste.
1989 Nežná revolúcia a začiatok demokratizácie spoločnosti.
1990 Začala výstavba základnej školy na Klačne.
1990 Začalo sťahovanie sovietskych vojsk z Ružomberka.
1991 V Ružomberku bola akreditovaná Fakulta riadenia VŠDS v Žiline.
1991 Ružomberské basketbalistky získali prvý federálny titul v ČSFR.
1992 Bolo založené Gymnázium sv. Andreja a Stredná zdravotnícka škola Márie. T. Schererovej.
1993 Vznik Slovenskej republiky a na prvej slovenskej bankovke – tisíckorunáčke bol portrét A. Hlinku a silueta farského kostola.
1993 Vlkolínec bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
1993 Vznikla spoločnosť Mestské lesy Ružomberok.
1994 Minister obrany SR premenoval vojenskú nemocnicu na Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP.
1994 Začala demolácia a likvidácia starej papierne Solo.
1994 Po viacerých privatizačných zmenách a zmenách vlastníkov nastáva postupný úpadok Bavlnárskych závodov Ružomberok, až ich úplný zánik.
1995 V Ružomberku žilo 31 149 trvalo prihlásených osôb.
1996 Pedagogický inštitút sv. Ondreja sa zmenil na Katecheticko-pedagogickú fakultu. Tým boli položené základy pre vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku.
1997 Po dlhých rokoch stagnácie začala rekonštrukcia Kultúrneho domu, ale v nasledujúcich rokoch bola pozastavená a práce pokračovali až v roku 2002.
1997 Ružomberok sa po 36 rokoch opäť stal sídlom okresu.
1997 Do užívania bola odovzdaná basketbalová a kultúrno-spoločenská hala Koniareň.
1998 Medzi železničnými stanicami Ružomberok a Lisková vzniklo kontajnerové prekladisko.
1999 Bola zrušená výroba v Mäsokombináte Tatran.
1999 Basketbalistky Ružomberka sa v Brne stali klubovým majstrom Európy (Euroliga) a v ďalšom roku titul v Ružomberku obhájili.
2006 Skončila sa 1. etapa rekonštrukcie futbalového štadióna. Bola odovzdaná nová západná tribúna a umelé osvetlenie. Dobudovanie východnej tribúny a vyhrievaný trávnik sa uskutočnilo o desať rokov neskoršie.
2006 Futbalisti MFK Ružomberok získali titul v najvyššej slovenskej lige a vyhrali aj národný pohár.
2009 ÚVN SNP bola zaradená do siete fakultných nemocníc.
2013 Riadeným odstrelom bol zlikvidovaný posledný symbol ružomberskej tehelne – 55 m vysoký komín.
2018 Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok položila základný kameň papierenského stroja PS 19 na výrobu kartónového papiera s bielym povrchom a modernizácie celulózky v celkovej hodnote približne 340 miliónov eur.
Taký bol vývoj Ružomberka v uplynulých sedemsto rokoch . Zmeny, ktoré sme vám sprístupnili zachytávali ľudské oči a zapisovali kronikári, novinári a iní historici.