Rendezvous pod schodmi (29)

RUŽOMBEROK (R.A.Ružomberský, foto archív) - 29. pokračovanie obľúbeného formátu podujatia Rendezvous pod schodami, sa opäť konalo v konštantnom čase o 16:00 v stredu 21. 11. v Mestskej knižnici v Ružomberku. Stretnutie sa líšilo od predchádzajúcich pokračovaní, čo prezrádzali už mená aktérov - Anna Ondrejková – významná slovenská poetka, dramaturgička, herečka, tanečníčka a výtvarníčka, Ivan Šobáň - básnik, detskou obrnou celoživotne postihnutý umelec, člen Spolku slovenských spisovateľov, Róbert Nemčík – básnik, fotograf, detskou obrnou celoživotne hendikepovaný umelec, rodičia Radky Berešíkovej – poetky, blogerky, výtvarníčky a publicistky, od narodenia ťažko telesne hendikepovanej zriedkavou chorobou motýlích krídel. Hostí predstavili - riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Tatiana Babincová a moderátor Radislav Kendera:
ANNA ONDREJKOVÁ (*1954 Liptovský Mikuláš) - slovenská poetka, dramaturgička, herečka, tanečníčka a výtvarníčka. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Odvtedy formuluje svoj vnútorný svet, ktorý sa neodtŕha od vonkajšej reality, ale citlivo naň reaguje. V r. 1978 vyšla zbierka poézie Snežná nevesta, pokračovala vydaním zbierok Plánka (1989) Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov (1993), Nespavosť (1994), Skoromed skorokrv (1998), Havrania-snová (2000, 2007). Nasledovali básnické zbierky Úzkosť Tristan (2011), december: Izoldine vlasy horia, Izolda: akoby som nehorela (2013, 2014). Hlavnými motívmi jej tvorby sú láska (väčšinou nenaplnená a túžiaca), samota a jej prekonávanie, zlo a tragika sveta. Sporadické historické či literárne motívy pretavuje do vlastného, neopakovateľného tvaru. V Anne Ondrejkovej má slovenská poézia silnú ženskú osobnosť, ktorá trvá na hĺbke poézie i života. Okrem literatúry sa od polovice 90 rokov venuje aj divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka textov, zaujíma sa aj o výtvarné umenie – je autorkou ilustrácií, koláží a grafiky. Žije a tvorí v Bobrovci a často spolupracuje s Literárnym klubom ružomberských spisovateľov.
IVAN ŠOBÁŇ (*1962, Liptovský Hrádok) - básnik, fotograf, člen Spolku slovenských spisovateľov. Vyštudoval v Bratislave na Mokrohájskej ul., od mladosti sa zúčastňoval literárnych súťaží (Literárny Kežmarok), prispieval do viacerých časopisov a zborníkov. V roku 1992 získal mimoriadnu cenu poroty v literárnej súťaži V. svetového festivalu slovenskej mládeže. Ako básnik sa predstavil prvýkrát v roku 1995 zbierkou Prichádzam nepoznaný. Rok 2001 mu priniesol pocity hrdého otca nad zrodom svojej druhej básnickej zbierky Kolovrátok. Medzi druhou a treťou zbierkou básní vyšla bibliofília s ilustráciami Jaroslava Uhela Rozpravy z ticha. V roku 2008 uviedol do života svoju tretiu knihu básní Okom duše. V knihe je tridsaťštyri básní, ktorých nehu a krásu posiela Ivan do sveta. Vyznievajú z nich čisté ľudské túžby po šťastí a pokora s prijatím osudu. V roku 2009 vyšli Ivanovi Šobáňovi verše Rozjímanie a tri roky neskôr v roku 2012 zbierka Zo života Života. Poézia je pre neho základným spôsobom vnímania a esenciálnym nástrojom komunikácie, pričom si zachováva nepatetickú nádej a dôveru v život. Žije a tvorí v Liptovskom Hrádku.
RÓBERT NEMČÍK (*Liptovský Mikuláš) - básnik, fotograf. Detstvo a základnú školu strávil v Ružomberku, vyštudoval Združenú stredn školu v Žiline, odbor fofotografia. Okrem fotografovania sa zaoberá i programovaním, viedol krúžok výpočtovej techniky na základnej škole v Bielom Potoku. V roku 2006 vydal s podporou Komunitnej nadácie Liptov zbierku básní a krátkych úvah Som to ja?, na ktorú nadviazal v roku 2013 ďalšou zbierkou Cesta k srdcu. Jeho básne sú vrúcnou a prostou reflexiou na život s láskou i bez nej… Žije a tvorí v Ružomberku.
RADKA BEREŠÍKOVÁ (*1981 +2012, Ružomberok) - poetka, blogerka, výtvarníčka a publicistka. Absolvovala Gymnázium sv. Andreja a 2 ročníky Katolíckej univerzity v Ružomberku (odbor literatúra, slovenský jazyk a história). Pre závažné zhoršenie zdravotného stavu bola nútená školu opustiť. Žila a tvorila v Ružomberku - Bielom Potoku. Od detstva písala poviedky a básne, získala viacero ocenení v celoslovenských literárnych súťažiach. Debutovala v roku 2004, kedy jej vyšli dve zbierky básní - Štyri živly a Nočné raňajky. Nasledovali Rezonancie (2007) a Rovnováha(2009). Radkinu tvorbu ovplyvnila nevyliečiteľná choroba „motýlích krídel“, no zároveň hlboká viera, ktorá ju dennodenne vnútorne sprevádzala. Jej verše sú krehkou, nežnou, zdanlivo nekomplikovanou výpoveďou mladej ženy, ktorá je v dôsledku choroby nútená žiť uzavretým spôsobom. Zbierka Kamienky (2012) vyšla len niekoľko dní pred poetkinou smrťou a je pôsobivým svedectvom o jej zápase so smrteľnou chorobou. Z pozostalosti Radkinej tvorby bola v roku 2017 vydaná zbierka Noc bielej fantázie. 6ila a tvorila v Ružomberku – Bielom Potoku.
Podujatie bolo veľmi emocionálne a patrilo podľa prítomných v sále k jedným z najpríjemnejších Rendezvous. Všetci spisovatelia sa prezentovali úžasnou tvorivou silou, ktorá im dáva aj podporu do príjemného a tvorivého prežívania života. O plodných umeleckých aktivitách svedčila aj výstavka ich kníh, mnohé ocenenia ktoré získali, ich účasti na besedách a literárnych podujatiach, ďalších aktivitách (Robo Nemčík je aj vyštudovaný – profesionálny - fotograf) a pod.
Účastníci sa dozvedeli, čo všetkých hendikepovaných umelcov spája s vynikajúcou poetkou Ankou Ondrejkovou, ktorá stála pri ich štarte do literatúry a pomáhala im v budovaní umeleckého sebavedomia. Neraz poskytla vzácne rady, čo všetci prítomní vyjadrili verejným poďakovaním tejto nevšednej a vzácnej umelkyni.
Publikum sa dozvedelo o ďalších plánoch protagonistov večera (o. i. aj to, že v pozostalosti Radky Brešíkovej sa objavujú stále nové prekvapenia a čoskoro ju budeme môcť vnímať aj ako prozaičku, výtvarníčku...), o spôsobe tvorby, ich inšpiráciách, životnom kréde, vzťahu k Ružomberku atď. Veľavravne o tvorbe, veľkosti ducha a myšlienkových pochodoch napovedali ukážky z ich vydaných kníh, v podaní Tatiany Babincovej a Anny Ondrejkovej.
Vo zvedavosti, na málo vídanom podujatí aj v rámci Slovenska, sa nedali zahanbiť diváci so svojimi otázkami, medzi ktorými sme rozpoznali fotografistu Fedora Polóniho, akademickú maliarku a poetku Danu Sochorovú, spisovateľov Stanislava Brtoša, Mikuláša Kseňáka, Mariána Mydla, Antona Péteriho, redaktorov Ivana Staňa a Tibora Šuľu. Vzácnou návštevou boli aj známi slovenskí speváci – otec a syn – Jozef a Dodo Ivaškovci, ktorý na podujatie zavítali niekoľko hodín po prílete z Floridy (USA).