ODVIATE ČASOM: Keď ešte nebol Ružomberok...

RUŽOMBEROK (František Dian, foto ruzomberok.sk) - Človek je od prírody tvor zvedavý. Zvedavosť posúva ľudstvo a vývoj dopredu. Bádame a skúmame, aby sme vedeli odpovedať na neobjasnené otázky. Pri otázkach, čo bolo na miestach, keď ešte Ružomberok neexistoval, sa spoliehame na odpovede archeológov, paleontológov, historikov... V roku 2018 sme si pripomenuli 700 rokov od udelenia mestských výsad. Ale osídlenie územia, na ktorom je Ružomberok, bolo už dávno predtým.
Asi najstarší nález o prítomnosti človeka na území dnešného Ružomberka objavili archeológovia na hornom nádvorí Kaštieľa svätej Žofie. Pochádza z obdobia staršej doby kamennej. Sú to nálezy opracovaných tvrdých kameňov, používaných pravekými lovcami. Keďže sa stopy osídlenia človekom nenašli, dá sa predpokladať, že lovci postupovali pozdĺž toku Váhu a na týchto miestach táborili.
Intenzívnejšie osídlenie nášho regiónu sa spája až s dobou bronzovou. Vtedajší ľudia zakladali svoje osady a opevnené hradiská. Hradiská ich chránili pred nepriateľom a plnili aj správnu funkciu. Zakladali ich na vyvýšených miestach. Boli ohradené valom z navŕšeného kameňa a hliny a niekedy aj ohradou z kolov. Nadnesene by sa dalo povedať, že na každom kopci Liptova bolo hradisko. Na vrchu Mních bola vybudovaná celá sústava hradísk a opevnenia z valov sú viditeľné dodnes. Boli tu štyri hradiská. Na západnom vrchu boli dve hradiská. Z nich východnejšie chránil z prístupovej cesta 56 m dlhý val, s výškou nad 3,5 m. Na strednom Mníchu sa rozprestieralo tretie hradisko s hustou sieťou valov a štvrté bolo na východnej strane kopca.
Je možné, že tieto hradiská slúžili len v čase nebezpečenstva a ohrozenia nepriateľom. Život pulzoval v osadách pod Mníchom. Jedna z osád bola pred Liskovskou jaskyňou, iná na výšine pri Váhu, ale kameňolom, cesta popod Mních a koľajisko železnice tento nález porušili. Život v hradiskách pretrval od doby bronzovej po železnú. Najväčšia kumulácia hradísk a osád bola od 4. storočia pred Kristom až do 4. storočia nášho letopočtu.
V čase nebezpečenstva nájazdov iných kmeňov, stavali ľudia hradiská aj na vyšších vrchoch okolia. Najvyššie bolo na Prednom Choči. Iné hradisko bolo nad Vlkolíncom na Sidorove, kde sa našli zlomky úžitkovej keramiky. V Maďarskom národnom múzeu sú zo Sidorova uložené dve celé hrobové nádoby.
Hradisko malo rozmer asi 150 x 70 m a bolo opevnené nevýrazným valom. V hradiskách na Mníchu boli nájdené zlomky úžitkovej keramiky, odtlačky prútovej konštrukcie chatrčí, ohrievacie kamene. Medzi Hrboltovou a Rybárpolom bolo dosiaľ nepreskúmané hradisko o rozmeroch 14 x 30 m. Bronzový nález sekerky pochádza z Baničného a z Černovej zas dvojramenný čakan. Ale hradiská sa v týchto lokalitách nenašli.
V širšom okolí Ružomberka boli vybudované hradiská na stráni nad Ludrovou, Lúčny hríb nad Štiavnicou, pod hradom v Likavke, v Turíku, v Liptovských Sliačoch, v Lúčkach, v Komjatnej. Medzi Hubovou a Ľubochňou bolo malé hradisko o rozmere 10 x 20 m. Predpokladá sa, že plnilo strážnu funkciu na ceste z Turca cez Ľubochňu, Švošov na Oravu.
Ale najrozsiahlejšie je centrálne hradisko so šiestimi osadami v okolí Havránka. Takmer 40-ročný výskum tohto hradiska trvá dodnes. Hradisko Havránok sa javí ako hospodárske, obchodné, ale aj kultové miesto. Slúžilo aj ako svätyňa. Obyvatelia v záujme získania priazne uctievaných bohov obetovali najcennejšie predmety, ale aj ľudské životy. V obetnej jame sa našli pozostatky najmenej desiatich obetí. Antropológovia výskumom potvrdili, že obetovanie bolo krutým aktom. Obeť zaživa upálili, alebo rozštvrtili pred upálením.
V tej dobe obetovanie zvierat, alebo ľudí, bolo zaužívanou formou udobrenia si uctievaných bohov nielen u našich predkov, ale aj v rôznych častiach sveta. Ináč, zomrelých prirodzenou smrťou, alebo v bojoch s nepriateľom, či zverou, spaľovali a popol ukladali do popolnicovej nádoby a do zeme. Neskoršie spálených zosnulých sypali len do jám bez použitia popolníc.
Ak si osvojíme výsledky výskumu archeológov a doteraz objavených nálezísk, musíme konštatovať, že život na území súčasného Ružomberka nezačínal prvou zmienkou o osade z roku 1233. Ale existoval v iných formáciách už viac ako tisíc rokov predtým. O spôsobe života ľudí tejto doby svedčia nálezy umiestnené v Liptovskom múzeu v Ružomberku, alebo stála expozícia na Havránku.