Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Ján Sokolský, foto archív) - Motivácia činnosti jaskyniarov tkvie v objavovaní nových podzemných svetov, kam ľudská noha ešte nevkročila, načrtol šéf Speleoclubu Chočské vrchy Juraj Szunyog. Zároveň podotkol: „V súčasnosti je veľmi ťažké objaviť novú jaskyňu. Väčšinou si to vyžaduje náročnú, dlhodobú a hlavne fyzicky namáhavú prácu. Popri tom musíte mať poznatky z vytvárania krasových lokalít, aby ste sa zamerali na to správne miesto. Je to určitý jaskyniarsky cit.“ Takýmito slovami vyznal svoju lásku k jaskyniam, podzemiu, jednoducho speleológii Juraj Szunyog. Napriek tomu, že speleoklub má ružomberskú adresu, ešte nikdy sme sa o ňom na stránkach Ružomberského hlasu rozsiahlejšie nezmienili. V nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť túto informačnú dieru zaplátať.
Zachránili druhú skupinu
Speleoclub Chočské vrchy vznikol v roku 1994 oddelením sa od Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok, ktorá v tom čase nevykonávala praktickú činnosť. V okrese odvtedy existujú dve skupiny, ktoré sú súčasťou Slovenskej speleologickej spoločnosti. Oblastnej skupine Ružomberok hrozil na prelome storočí zánik pre pasivitu členov. Zo Speleoclubu Chočské vrchy odišli v roku 2001 traja členovia a zachránili fungovanie ružomberskej skupiny. „V teréne dnes pracujeme nezávisle, čo je však na škodu veci, pretože si nevymieňame poznatky z prieskumu často rovnakých lokalít,“ naznačil J. Szunyog.
Spočiatku bola činnosť speleoklubu rozšírená na celý Ružomberský okres. „Neskôr sme sa zamerali, ako už názov napovedá, na Chočské vrchy. Stále však aktívne pôsobíme napríklad aj v Ludrovskej jaskyni v tiesňave Hučiaky, kde dlhodobo sondujeme na konci jaskyne. Okrem toho spolupracujeme hlavne s mikulášskymi jaskyniarmi, ktorí patria medzi špičku pri praktickom objavovaní jaskýň,“ konštatoval.
Zakladajúcou predsedníčkou klubu bola Miroslava Kardošová, ktorá po troch rokoch odišla do Strážovských vrchov. Predsednícku stoličku prevzal Štefan Gajdoš, ktorý bol hlavnou osobnosťou pri zrode nového klubu. Aj vďaka nemu má speleoklub početné zastúpenie nežnejšieho pohlavia. „Po nečakanom odchode pána Gajdoša som prevzal predsedovanie v klube, hoci radšej kopem v blate ako organizujem členskú schôdzu. Sme jednoducho banda praktických kopáčov a je prirodzené, že v dnešnej vystresovanej dobe potrebujeme cez víkendy zrelaxovať v prírode,“ povedal s úsmevom.
Miesto rieky prievan
„Na môj jaskyniarsky cit zapôsobila Prosiecka dolina, ktorú sme za účelom prieskumu navštívili prvý raz v roku 1997. Bola tam jedna nepríjemná tesná puklina. Vo vzdialenosti 57 metrov od vchodu bola zanesená pieskovým blatom, za ktorým bolo počuť hukot, ktorý pripomínal podzemný tok,“ naznačil praktickú stránku objavovania.
Zvedavosť im nedala, a tak sa začala dlhá etapa v prekopávaní sa za jaskyniarskym snom. Postupne zistili, že nešlo o podzemný tok, ale o hukot prievanu, ktorý ich odvtedy vedie ďalej do podzemia. Jaskyniarska práca trvá niekedy aj viac ako desaťročie. Posúďte sami. Do vzdialenosti 136 metrov od vchodu rozširovali úzku puklinu 14 rokov a nakopaný materiál ťahali na štyri etapy von z jaskyne. „V roku 2011 sme sa konečne prekopali do väčších podzemných priestorov, a tak sme objavili Prosiecku jaskyňu. Dlhoročné kopanie nás zocelilo tak, že čím nám jaskyňa pripraví väčšiu prekážku, tým väčšie úsilie vynaložíme na jej prekonanie. Zdolali sme už nepriechodné plazivky, úzke komíny, usadeninami zanesené chodby či vodné prekážky. Jaskyňa nám prichystala aj krásnu prekážku v podobe 20 metrov dlhého Plšieho jazera, ktoré sme prvý raz prekonali na nafukovacom člne. Teraz máme cez jazero natiahnutý lanový traverz,“ podotkol J. Szunyog.
Jaskyňu postupne mapujú z južnej strany Chočských vrchov smerom na sever. Zistili, že jaskyňu vytvoril podzemný tok v niekoľkých poschodiach paralelne so známou Prosieckou dolinou. Zatiaľ sú im známe tri poschodia, no o 100 m nižšie pod známymi chodbami predpokladajú aktívne podzemné riečisko. „V súčasnosti sú zmapované vyše tri kilometre Prosieckej jaskyne, no výskum ďalej pokračuje. Radi by sme postupovali jaskyňou až na oravskú stranu Chočských vrchov. No pôsobenie na konci jaskyne už začína byť na hranici ľudských možností. Výlet na terajší koniec jaskyne je dlhý pol druha kilometra a trvá tri hodiny. Prvých 650 metrov sa ide väčšinou po kolenách. Navyše, prvé jaskynné poschodie v daždivom období zatápa, a to nám môže znemožniť návrat z jaskyne,“ naznačil dramatické okolnosti poznávania.
Radi vás privítajú, pripravte sa však na všetko
Do tretieho poschodia sa preto rozhodli vykopať nový vchod, ktorý umožní ďalší prieskum. „Touto prácou sa zaoberáme ostatné dva roky a sme približne v polovici prekopania.“ Rozsiahle podzemné priestory v Prosieckej doline ich budú zamestnávať ešte veľa rokov a určite aj ich nasledovníkov. „Všetko závisí od zdravia, voľného času a financií, keďže ako amatéri chodíme aj do normálnej práce. Ale keď sa vám koníček stane vášňou, obetujete pre neho všetko. Odmenou sú povzbudenia od priateľov a neopakovateľné pocity pri objavovaní podzemných prírodných krás. Radi privítame kohokoľvek, kto by chcel rozšíriť naše rady. Musí však rátať s náročnou prácou v chladnom, mokrom a blatistom prostredí,“ dodal J. Szunyog. Prípadné podrobnosti o činnosti a kontakt nájdete na stránke schv.sk.

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: