Tŕnistá cesta na slovenský vrchol (+FOTO)

RUŽOMBEROK (Redakcia RH, foto Rudolf Maškurica) - Písal sa rok 2003. Ružomberské basketbalistky získali titul, a vtedy ešte nikto netušil, že to bude na dlhé roky poslednýkrát, čo sa budú tešiť z podobného úspechu. Následne došlo k premenovaniu klubu. Basketbal už nevystupoval pod hlavičkou BK SCP, ale MBK – Mestský basketbalový klub Ružomberok. Najprv pôsobil ako občianske združenie, neskôr – a aj v súčasnosti – je tento šport v Ružomberku zastrešený spoločnosťou s ručením obmedzeným s rovnakým názvom – Mestský basketbalový klub.
Basketbal zažil u nás od roku 2003 turbulentné obdobia. Boli to chvíle sklamania, neúspechov, pádov, diváckeho nezáujmu (v porovnaní s ostatnými klubmi sme však stále vysoko vyčnievali), skepsy, obavy o budúcnosť.
Oveľa menej bolo radostných momentov, dosiahnutých cieľov, aspoň čiastočných, či potešenia. Z hry, výsledkov a celkovej atmosféry tohto najúspešnejšieho kolektívneho klubového odvetvia na Slovensku, ktoré doposiaľ nikto neprekonal a zrejme ešte dlho to tak zostane (dva euroligové tituly sú len snom pre každý iný klubový kolektívny šport na Slovensku).
Basketbal v Ružomberku si za roky 2003-2018 pamätá skutočne všeličo. Mohla by o tom vyjsť samostatná publikácia, ktorá by však určite nebola taká žiadaná, čítaná a naplnená úspechmi ako „80 rokov basketbalu v Ružomberku“.
Spomínané obdobie 2003 - 2018 je charakteristické neúspešnými pokusmi o získanie extraligového titulu, márnym bojom s vždy o čosi (alebo o viac či menej) lepšími Košicami. Verní fanúšikovia si pamätajú aj nedávne časy, kedy boli pre Ružomberok nedosiahnuteľné aj viacnásobné výhry či potvrdenie vyššej kvality oproti Piešťanom.
Aby sme boli spravodliví, musíme spomenúť aj čiastkové úspechy. Áno, boli aj také. A síce nie malé, ale stále išlo len o záblesky, bez jasnejšej vízie do budúcnosti, bez potvrdenia kvality v nasledujúcich obdobiach, bez pridanej hodnoty, a hlavne, bez získaného slovenského titulu.
Tak si ich vymenujme. V sezóne 2011/2012 sa Ruža s trénerom Ivanom Kurillom dostala až do štvrťfinále Európskeho pohára FIBA. Nečakane predtým zdolala tureckú Ankaru, no potom nestačila na ruský Kursk.
Kým na európskej scéne vládla pod Čebraťom eufória, v lige to bola pohroma. Ružomberok prehral v Šamoríne, a doma s Košicami o 30 bodov. V metropole Východu dokonca MBK dostal výprask s nepopulárnou stovkou – 57:100.
O rok neskôr sa pred návštevou desaťročia (3 150 divákov) v Koniarni hralo dokonca semifinále EP FIBA, čo bolo posunutie úspechu MBK v tejto súťaži, nikdy predtým Ruža tak ďaleko nebola. To pôsobil na lavičke MBK trénerský mág a skutočná ikona basketbalu a miláčik publika Štefan Svitek.
Vo štvrťfinále EP FIBA Ruža doma pred 2 100 divákmi podľahla francúzskemu Nantes 51:56, no v odvete nečakane uspela 79:57 a postúpila do semifinále.
Tam si už naše žabky nemohli vyberať medzi prijateľným a menej prijateľným súperom. Žreb im prisúdil turecký Kayseri Kaskispor, mimoriadne bohatý klub. Pred spomínanou návštevou desaťročia Ruža doma prehrala 60:79, v odvete tiež o osem bodov, no aj tak sa s európskou súťažou číslo dva rozlúčila dôstojne, len tesne pred bránami finále.
Ani v tejto sezóne 2012/2013 však MBK nezískal titul. Mal k nemu blízko, vyhral vo finálovej sérii oba domáce zápasy s Košicami, no rozhodujúci duel nezvládol (63:80), a tak visia dodnes v Koniarni z tohto ročníka „len“ strieborné medaily.
Aj sezóna 2014/2015 bola špecifická. V tom, že v družstve, ktoré už viedol Juraj Suja, nebola ani jediná legionárka. Klub nepôsobil v žiadnej medzinárodnej súťaži a doma to dotiahol len na bronzový stupienok.
Nebudeme ďalej pokračovať v historickom exkurze. Záujemcovia sa viac o minulosti MBK či basketbalu môžu dozvedieť z vyššie spomínanej publikácie „80 rokov basketbalu v Ružomberku“.
Spomeňme však ešte fakt, že roku 2016 organizoval Ružomberok prvý raz finálový turnaj Stredoeurópskej ligy. Napriek tomu, že usporiadateľsky a marketingovo to zvládol MBK na jednotku s hviezdičkou, aj divácky záujem bol mimoriadne vysoký, domáci a zároveň hostiteľský tím v ňom úplne prepadol.
Ruža prehrala v semifinále s Viedňou nečakane 59:63 a frustrovaný tím MBK nedokázal zdolať ani priemerný český Trutnov, ktorému podľahol 69:80, a na turnaji skončil posledný.

Možno pomyselný zlom v smerovaní basketbalovej Ruže prišiel v roku 2017. O financovanie klubu sa totiž popri stabilnej podpore mesta začal významnejšie starať aj Milan Fiľo a jeho spoločnosti Eco Investment, ale aj Harmony, Tauris, Ryba Košice, Harmanec-Kuvert, a aj Mondi SCP.
Do Ružomberka prišla na playoff najvyššie draftovaná hráčka WNBA v histórii klubového basketbalu na Slovensku – Shatori Walker.
Po bronzovej sezóne zažil MBK návrat na strieborný trón, a veľmi pekné úspechy dosiahli aj mládežnícke družstvá, čo odvtedy so stúpajúcou tendenciou a výsledkami pretrváva dodnes a je najväčším prísľubom a dôkazom kvalitnej práce s mládežou v MBK.
Klub začal naberať moderný európsky smer a mohol sa oprieť o stabilné finančné zázemie a na slovenské pomery o veľmi solídnu podporu.
Apropo, podpora...
Keď sme pri tomto slove, nemôžeme opomenúť divákov. Tých závidia Ružomberku po celom Slovensku. Kým návštevy iných extraligových klubov dosahujú len výnimočne niekoľko stoviek, MBK cíti podporu v Koniarni takmer pravidelne od tisícky a vyššieho počtu divákov.
A, ďalší článok a význam slova podpora. Fanklub. Ružomberská Concordia 1906 je unikátnym zjavom na Slovensku. Napriek tomu, že fanklub pôsobí v relatívne malom meste (oproti Bratislave, Košiciam, Žiline či Prešove), stíha „bojovať“ – a príkladne – na dvoch frontoch. Futbale, ale aj – a v tejto (uplynulej) sezóne zvlášť – na basketbale.
Áno, je to práve fanklub Concordia 1906, ktorý bol Ruži pomyselným 6. hráčom na palubovke. Bez jeho skandovania, fandenia, podpory, si už nevieme domáce zápasy MBK ani predstaviť.
Začiatok sezóny 2018/2019 predznamenával úspech a zisk titulu, hoci o ňom nikto nechcel hovoriť. Klub prvý raz zorganizoval v auguste stretnutie hráčok, funkcionárov, sponzorov a novinárov, na ktorom predstavil nové dresy a oblečenie MBK, ako aj ciele klubu.
Mimoriadne úspechy dosiahla Ruža ešte v „starom“ roku. V Európskom pohári FIBA dokázala doma zdolať silné tímy maďarského Szekszárdu, českého Nymburku aj slovinského Celje. Postúpila zo skupiny.
A tam prišla prvá pridaná hodnota – vyradenie podstatne silnejšieho celku – ruského Krasnojarska.
Ďalší dôležitý moment prišiel začiatkom roka 2019. Ružomberok vyhral, prvý raz, Slovenský pohár. Už vtedy bol favoritom na zisk titulu, no nik v klube sa na situáciu takto nepozeral.
Každého zaujímal len najbližší zápas, zdravotný stav hráčok, zázemie, podmienky, a všetko to smerovalo k cieľu, ktorý bol jasný, aj keď na chodbách Koniarne sa o ňom hovorilo len pošepky.
Titul.
A ten prišiel. Vo veľkom štýle. Ružomberok narazil na dobre pripravené Piešťany, ktoré ani v jednom z troch zápasov zverenkám Juraja Suju nič nedarovali.
Zápasy však boli len tri. Ruža vyhrala 3:0 a stala sa majstrom Slovenska. Prvý raz od roku 2003 a prvý raz pod hlavičkou MBK Ružomberok.
A – ako sme spomenuli – vo veľkom štýle. Nielen vďaka jednoznačnému výsledku finálovej série, ale aj vďaka nezabudnuteľnému zážitku, ktorý mohli naživo vidieť a prežiť všetci, ktorí prišli na 3. finále 20. apríla do Koniarne.
Kto a čo rozhodlo o zisku titulu pre Ružomberok v sezóne 2018/2019?
Nie, nebola to neúčasť Good Angels Košice, resp. účasť ich omladiny Young Angels. Redakcia Ružomberského hlasu sa zhoduje v tom, že aj v prípade pôsobenia prvého tímu Košíc by bol titul naspäť tam, kde patrí – v Koniarni.
Za nepochybne dôležitým úspechom a významným medzníkom v histórii MBK Ružomberok je hneď niekoľko iných faktorov.
Predovšetkým veľká basketbalová rodina. Súdržná, stabilná, cieľavedomá, oddaná. Klub, sponzori, hráčky, realizačný tím aj diváci ťahali za jeden koniec povrazu.
A to bol hlavný dôvod toho, že sme uplynulý veľkonočný víkend mohli v Ružomberku oslavovať majstrovský titul v basketbale.
Ďalším článkom, ktorý musíme spomenúť, je tréner Juraj Suja. Dokázal, spolu so svojimi členmi v realizačnom tíme, poskladať a pripraviť družstvo tak, aby bolo od začiatku po koniec sezóny naladené víťazne, a teraz možno smelo napísať aj – majstrovsky.
Umenie tohto výnimočného trénera a človeka ocenila aj Slovenská basketbalová asociácia tým, že ho menovala do najcennejšej funkcie – trénera A-družstva žien, reprezentácie Slovenska.

No a v neposlednom rade sú pod úspechom basketbalu v Ružomberku v sezóne 2018/2019 podpísaní aj manažér Radoslav Popelka, muž číslo jeden na svojom poste v slovenskom ženskom basketbale, ale aj poprední predstavitelia klubu, sponzori a podporovatelia, bez ktorých by titul nikdy nebol znovu v Koniarni.

A na záver.
Dôležitým článkom majstrovského Ružomberka sú samotní diváci. Nielen fanklub, ale aj pravidelne plná a prajná Koniareň, v ktorej naše žabky cítili obrovskú podporu.
A dodali by sme ešte jeden, pre bežného diváka zdanlivo neviditeľný faktor. Usporiadatelia. Tí ružomberskí sú súčasťou basketbalu u nás 20 a viac rokov. Všetci, ktorí chodíte na zápasy MBK do Koniarne, ich poznáte možno aj po mene. Aj im patrí nielen vďaka, ale aj uznanie, pretože majú nemalý podiel na tom, že sa Ružomberok môže po 16 rokoch tešiť zo zisku najcennejšieho slovenského kovu.
Nuž, teda, gratulujeme majsterkám a prajeme si, aby to nebol koniec, ale začiatok éry, ktorá sa bude v našom meste písať – znovu a zaslúžene – zlatými písmenami...
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.8/2019 ako súčasť prílohy "Titul je náš!")