Ladislav Kubínyi - vedec či umelec?

RUŽOMBEROK (R.A.Ružomberský, foto LKRS) - V stredu 27. novembra (deň po pripomenutí si udelenia mestských výsad v r. 1318 mestu Ružomberok), Mestská knižnica v Ružomberku, Literárny klub ružomberských spisovateľov a Spolok slovenských spisovateľov – Krajská odbočka v Žiline, pokračovali v ďalšom významnom spoločnom formáte, v ktorom sa pripomínajú významné osobnosti nášho mesta a ružomberského regiónu – Rozpamätávanie. V treťom pokračovaní sme si cez vzácneho hosťa – Annu Jónásovú, spisovateľku – poetku i prozaičku, autorku odborných bibliografií, redaktorku, publicistkou, knihovníčku a kultúrnu pracovníčku a organizátorku – pripomenuli významného rodáka z Madočian pri Ružomberku (súčasť Liptovskej Teplej) – humanistu a básnika Ladislava Kubínyiho.
Rod Kubínyiovcov bol s Ružomberkom spojený už s jeho vznikom a samotný Ladislav tu pravdepodobne študovala pričinil sa aj o príchod členov Spoločnosti Ježišovej na jeho pôdu. Ladislav Kubínyi (? - presný dátum narodenia nie je známy - hypoteticky 1533/1535, resp. po roku 1543–1598) - v roku 2018 uplynulo 420 rokov od smrti tohto významného humanistu. Narodil sa v Madočanoch na Liptove, pôsobil ako úradník v kráľovskej kancelárii. Od roku 1568 študoval na univerzite v Padove, v roku 1585 sa oženil s Magdalénou Esterházyovou (1567–1617), prvorodenou dcérou podžupana bratislavskej župy Františka Esterházyho a Žofie Illésházyovej.
V jeho dome na Liptove vychovával svojho maloletého švagra Mikuláša Esterházyho, ktorý sa neskôr stal palatínom. Pôsobil ako úradník v kráľovskej kancelárii, ako tajomník u hornouhorského vojenského kapitána Johanna Ruebera v Košiciach a napokon ako radca kráľovskej komory v Bratislave. Bol autorom príležitostnej latinskej poézie a spoluautorom dvoch urbárov. Zomrel v Galante v roku 1598. Pochovaný bol najskôr na cintoríne pri románskom kostolíku na Papdombe. Po jeho zbúraní bola náhrobná doska (tumba) z jeho krypty prenesená do novopostaveného kostola sv. Štefana v Galante (c. 1798 - 1800).
A. Jónásová vo fundovanej a pútavej prednáške priblížila prítomným zaujímavý život tohto vzdelanca a jeho prínos pre Slovensko i Uhorsko. Anna Jónásová - narodená v r. 1945 v Brvništi (okres Považská Bystrica), po promócii na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobila ako knihovníčka Okresnej knižnice v Nových Zámkoch a v rokoch 1968 - 1988 pracovala v Okresnej knižnici v Galante, s výnimkou dvoch rokov vo funkcii riaditeľky Domu kultúry národov. Pôsobila ako vedúca oddelenia a regionálna bibliografka a je autorka bibliografií slovenských spisovateľov. Vo svojich prácach sa venuje dejinám knižnej kultúry, vzdelaným ženám a kolektívnym podujatiam o literatúre. Žije a pôsobí v Galante, kde dostala za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja kultúry okresné ocenenie (1989), Ocenenie Mesta Galanty za celoživotnú kultúrnu prácu (2007), Pamätný list predsedu TTSK v Trnave (2009) a Cenu primátora mesta Galanty (2016). Obyvatelia Galanty ju poznajú ako neúnavnú organizátorku literárnych podujatí v meste Galanta, najmä cyklu besied Ženský hlas.

Štúdie z dejín knižnej kultúry publikovala v odbornom časopise Knižnica, odborné knihovnícke a bibliografické práce uverejnila v Knižničnom zborníku (1976), v Bibliografickom zborníku (1988) a v zborníku Kniha (2011). Je autorkou kapitoly o knižničnom zázemí esterházyovských žien v publikácii Knižnice ako fenomén kultúrneho dedičstva Slovenska a Slovákov (Žilina, Žilinská univerzita, 2017). Popri odbornej literatúre sa venuje písaniu poézie a prózy, jej poviedky boli uverejnené v celoslovenských zborníkoch.

Uplynulé roky sa intenzívne venovala dejinám rodu Esterházyovcov. Výsledkom jej vedeckej práce sú dva zväzky mimoriadne prínosných kníh Ženy z rodu Esterházyovcov (prvý zväzok vyšiel v roku 2014, druhý v roku 2019). Stovky a tisícky listov v latinskom, maďarskom, nemeckom i slovenskom jazyku, inšpirovalo Annu Jónásovú k skúmaniu genealógie Esterházyovcov, ich manželstiev, sobášnej politiky, participácie šľachtičien na hospodárení v sídlach rodu, ako i spoločenskej angažovanosti týchto žien v Uhorsku. V knihe mapuje štyri storočia v životoch týchto vzdelaných a nezriedka nadaných šľachtických žien. V knihe nájdeme podrobné a zaujímavo napísané životopisy 10 významných esterházyovských šľachtičien, ktoré boli doteraz zapadnuté prachom dejín: o. i. manželky humanistu Ladislava Kubínyiho, obetavej Magdalény Esterházyovej, bohatej dedičky a manželky palatína Mikuláša Esterházyho.
Opäť sa potvrdilo, že všetko so všetkým súvisí a zároveň sa ukázalo, že Ružomberok a jeho osobnosti zohrávali v slovenských, uhorských i širších európskych dejinách významnú úlohu. V diskusii odznelo mnoho otázok týkajúcich sa hlavne prepojenia L. Kubínyiho na Ružomberok a región Liptova. Odzneli aj autentické dokumenty z výskumu. Súčasťou podujatia bola aj výstavka kníh prezentujúcej sa autorky.