POZNÁMKA: Naozaj stačí málo...?

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto archív) - Hrejivý majestát Vianoc preniká vždy k človeku bližšie ako iné slávnostné chvíle. Každoročne prichádza tento sviatok, ktorý je blízky nielen veriacim kresťanom, s ponukou lesku, štedrosti, slávy, ale i zamyslenia. Je celospoločenskou udalosťou, očakávaným zážitkom naplneným radosťou. Najmä vo vianočnom čase sa stávame citlivejšími, ale i veselšími. Upratujú a zdobia sa domácnosti, ale i mesto. Vianočná výzdoba skrášľuje ulice aj budovy.
Aj Ružomberok nastúpil do tohto obdobia v novšom šate. Modernejšie svetelné reťaze dávajú plnšie svetlo a bohatý lesk. Veľmi príjemný pocit je chodiť takýmito ulicami v podvečernej atmosfére, hoci aj v náruči padajúceho snehu.
Dokonca aj jednotlivé ulice, či námestia, dokážu držať už tradične osobitý charakter svetelnej nálady. Stromček zvlášť pochvaľovať netreba, zdá sa, že rok od roku prekonáva sám seba.
Mimoriadne je elegantná Salvova alebo Mostová. Tiež park s novoreštaurovanou a osvetlenou zlatou sochou Imaculata spolu s laserovou projekciou na fasáde radnice. Častokrát stačí málo a hneď je dojem z efektu príjemnejší.
Ale rovnako málo by stačilo aj inde. Aj keď sa, chvalabohu asi pred rokom, podarilo oživiť svietidlo reflektora na kostol sv. Ondreja, evanjelický ostáva ponorený v nočnom tieni. Roky nefunkčný reflektor prázdne hľadí od školy k jeho veži. Možno treba len žiarovku vymeniť. Ružomberok nemá veľa dominantných stavieb a osvetlenie aj tohto kostola by určite prispelo k šarmu mesta. Rovnako aj v záhrade vedľa neho, keby sa našlo niekoľko zvyšných svetelných reťazí na asi tucet stromov v rade pri plote, oživilo by pohľad naň.
Osobitnou kapitolou je začarovaný bermudský trojuholník na Podhore v križovatke s Mariánskou ulicou. Hrboľatá vozovka, ktorú musia znášať nohy chodcov, sa hrdí titulom pešia zóna. Doplnená vianočnou inzitnou výzdobou z 90. rokov určite strhne k počudovaniu nejedného návštevníka nášho mesta. Ružomberčana nie, ten už je toľkými rokmi na túto podobu zvyknutý.
Rovnako sme si v našom meste zvykli, že svetelná podoba námestí a ulíc v zmysle pôvodných architektonických zámerov dávno patrí minulosti.
Mostová ulica mala od „vajca” integrované svietidlá v dlažbe, sťaby pokračujúci potôčik fontánky. Betónová ohrada zelene má bočné okrúhle svietidlá, ktoré teraz vyzerajú ako slepé oči. Podobné, ale obdĺžnikové svietidlá dávno prestali fungovať na Námestí slobody, ako aj v dlažbe okolo budovy Úradu práce. Na podsvietenie skulptúrnych kvadrantov sa tu pamätá asi len málokto.
Pôvodný strih svojho šatu si ešte drží synagóga s efektnými dlažbovými reflektormi, zvýrazňujúcimi jej fasádu. Škoda, že tých niekoľko metrov úplne rozhrkotanej dlažby musí vítať návšteníka, tak tohto elegantného kultúrneho stánku, ako aj tejto časti mesta. V parku, na Námestí Andreja Hlinku, stoja asi meter vysoké, celé roky nefunkčné, svietidlá popri lavičkách, ako skamenení vojaci temnej ríše. Načo?
Sympaticky a prakticky sa rozsvietila po rekonštrukcii križovatka smerom na Oravu. Dokončuje sa príjemná promenáda do Hrabova s moderným osvetlením.
Azda, až precitneme z týchto sviatkov do ruchu všedného dňa a táto svetelná výzdoba sa odloží na oddych do ďalších Vianoc, pozrieme sa lepšie po našom meste, aby sme jednoducho pochopili, že stále máme na viac...!