Cesta za Slovenským pohárom

PRIEVIDZA (Michal Paška, foto autor) - Ružomberský hlas absolvoval cestu na finálový zápas Slovenského pohára v basketbale s vernými fanúšikmi našich dievčat... V sobotu 15. februára 2020, teda deň po sviatku zaľúbených, panovalo priam „katalógové“ počasie, ktoré by sa v kalendári nestratilo ani v jarných dňoch. Pre fanúšikov basketbalistiek MBK Ružomberok veru ideálne podmienky na to, aby vycestovali do Prievidze. Cieľ ich cesty bol viac ako jasný: finále Slovenského pohára s Piešťanskými Čajkami, do ktorého sa naše dievčatá dostali po (pri všetkej úcte k súperovi) očakávanej výhre (100:50) v piatkovom zápase s Dubčekom Bratislava.
Naplnený autobus
Bolo pár minút po 11:30, keď inak prázdne parkovisko pred ružomberskou Koniarňou začalo ožívať. Dialo sa tak vďaka fanúšikom Ruže, ktorí sa postupne začali stretávať a vítať medzi sebou. Zastúpenie mali všetky vekové kategórie, nechýbalo, samozrejme, ani nežnejšie pohlavie. Pokoj na parkovisku prerušil príchod objednaného autobusu. „Nastupujeme!“ - zaznelo z davu a v krátkom okamihu bol autobus zaplnený takmer do posledného miesta. Na výzvu na Facebooku, teda presnejšie v jednej zo skupín, v ktorej sú združení ružomberskí fanúšikovia, boli rýchle reakcie, a tak nikto nepochyboval o tom, že autobus s cieľovou zastávkou Prievidza bude plný. To sa aj potvrdilo. Rovnako si nikto nepripúšťal, že naše baby nebudú hrať vo finále...
Na pravé poludnie vyrážame z Koniarne, aby sme ešte pred železničnou stanicou a na zastávke neďaleko Katolíckej univerzity nabrali posledných pasažierov. Počty sedia rovnako ako všetci pasažieri, ktorí si chvíle v autobuse krátia rozhovormi na rôzne témy.
Okrem športu aj politika
Cesta ubieha bez najmenších problémov. Ešte sme neopustili symbolické hranice Ružomberského okresu, a po zaplatení výjazdu dostávajú jeho účastníci aj parádne tričko, ktoré im bude tento zážitok pripomínať. Tričko zároveň zabezpečí, že v hale v Prievidzi bude každý vedieť, komu fandíme. Všetci si ho s hrdosťou obliekajú a nevedia sa dočkať cieľa.
Finálový zápas sa hral dva týždne pred parlamentnými voľbami, ktorým sa venujeme aj v aktuálnom vydaní našich novín. Je pochopiteľné, že okrem športu či informácií zo súkromia a z práce sa fanúšikovia venujú aj tejto téme. Nabádajú ich k tomu aj predvolebné bilboardy jednotlivých kandidátov, ktorých je popri cestách viac ako na cestách výtlkov, a to je (pri stave našich ciest) veru čo povedať...
Hoci, za samostatný článok by stál aj opis cesty do Prievidze. Keďže diaľnica absentuje, išli sme aj úsekmi, kde by sa k nášmu autobusu pri krajnici nevošiel ani pavúk, nieto cyklista či chodec... Pohodový šofér však aj tieto nástrahy zvládol bez najmenších problémov, a tak sme si po približne hodine cesty mohli dopriať nevyhnutnú prestávku na jednej z čerpacích staníc.
Koľkoooooo?!
Dobrá nálada s blížiacim sa vstupom do Prievidze gradovala. Bolo krátko pred 14:00 (finálový zápas začínal o hodinu a pol), keď autobus zastal pred jedným z pubov, kde naši fanúšikovia mali rezerváciu na občerstvenie a posilnenie. Jeden z členov fanklubu Concordia 1906 išiel zatiaľ do haly kúpiť lístky na finálový zápas, spoločnosť mu robil autor týchto riadkov.
„Pekný deň, prosil by som si 51 lístkov,“ zahlásil. „Koľkoooooo?!,“ v momente vyhŕklo zo sympatickej dievčiny za okienkom, a za okamih sme sa spoločne pustili do počítania lístkov. „To ste prišli odkiaľ, prosím vás?“ - vypustila zo seba červíka zvedavosti. Keď sa dozvedela, že z Ružomberka, s úsmevom napočítala potrebný počet lístkov. Čas do začiatku stretnutia ubehol rýchlo, fanúšikovia Ruže dali vďaka hlasnému skandovaniu a dymovniciam vedieť o sebe už počas cesty do haly. Kontrola na vstupe, zaujatie miest v hale - a môžeme ísť na to!
Fanúšikovské ticho
Ešte pred úvodným rozskokom moderátor vyzval fanúšikov, aby pokrikom dali o sebe vedieť. Kým tí piešťanskí sa ozvali, ružomberskí ukázali v sebe zmysel pre humor a menšiu „rebéliu“ a ostali ticho.
Do úplne opačného módu sa dostali od úvodu zápasu a svoje baby vytrvalo povzbudzovali. Smelo môžeme tvrdiť, že im vytvorili domáce prostredie. Zvlášť sympatické bolo, že Sujovu družinu hnali dopredu aj v okamihoch, keď skóre bolo naklonené na piešťanskú stranu. „Bojovať Ruža, bojovať!“ - ozývalo sa halou aj za stavu 24:28, keď sa v drese súpera za dva body presadila Alexandra Hašková. Zápasový dej prinášame v samostatnej reportáži.
„Juraj Suja!“ - kričali naši fanúšikovia. To sme sa už preniesli do 36. minúty, v ktorej naše dievčatá, zaslúžene, viedli 56:45 a vidina pohárového zisku sa nám začala približovať. Minútu a päť sekúnd pred záverečným klaksónom, keď na svetelnej tabuli bol stav 62:54, pokrik „Pohár je náš!“ mal veľmi reálnu príchuť...
Cítili vynikajúcu podporu
To sa už výkonný riaditeľ a manažér klubu Radoslav Popelka s marketingovým riaditeľom Michalom Slašťanom presunuli z horného poschodia tribúny za našu striedačku, na ktorej po záverečnom hvizde vypukla obrovská radosť. Samozrejme, rovnaké emócie boli aj na tribúne medzi fanúšikmi, ktorí sa zakrátko dotkli aj pohára a vyfotili so svojimi dievčatami. „Veľmi sa teším, že fanúšikovia prišli za nami, vytvorili nám super prostredie. Som rada, že výhru môžeme osláviť spoločne,“ hovorila očividne šťastná naša kapitánka Miroslava Mištinová. Doplnila ju aj najlepšia ružomberská strelkyňa Nikola Dudášová, autorka 20 bodov: „Cítili sme sa tu ako doma a takáto podpora nás hnala vpred. Ďakujeme za podporu, verím, že sme fanúšikov potešili.“
Fanúšikom poďakoval aj šťastný kouč našej družiny Juraj Suja: „Prejavujem im obrovskú vďaku, je neskutočné, čo pre nás urobili. Bolo to nádherné.“ Rovnaké pocity prevládali aj medzi fanúšikmi. „Bol som s babami aj v Bielorusku, čo je takmer 1 500 kilometrov, aj tam bol náš fanklub. Ďakujem fanúšikom, že nás prišli povzbudiť aj dnes a želám si, aby stále chodili na zápasy MBK Ružomberok,“ dodal marketingový riaditeľ Michal Slašťan.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.4/2020)