Za Ondrejom...

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto autor) - Pôvodne som si tento večer predstavoval inak, ako písať práve tieto riadky. Život nás stavia pred nečakané veci. Jednoducho, je to tak. Ondrejove číslo si môžem z mobilu vymazať. Nezdvihne. A pritom mi vždy zdvíhal s nadšením, ani keby čakal len na to, celé dni, kedy sa mu zobrazí moje číslo. Nadšenie a radosť. Ako trosečník na pustom ostrove, keď sa mu niekto ozve. S takouto atmosférou v hlase musel určite denne zdvíhať množstvo telefonátov.
Ondrej bol už taký, vysielal radosť v priamom prenose. Bol.
V magický dátum 20022020 bol odvelený inde.
Jezuiti, členovia Spoločnosti Ježišovej, podliehajú akoby vojenskému veleniu. Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ tejto rehole, sám rytier a bojovník, staval rehoľu na princípoch vojenskej disciplíny. Aj dnes velí jezuitom generálny provinciál, predstavený. A samozrejme aj Najvyšší, ktorý rozhoduje o nás všetkých. A tak pátra Ondreja Gabriša povolal k sebe.
My, čo sme pátra Ondreja poznali, máme voči tomuto rozhodnutiu ťažké srdce.
Nie sme s tým spokojní, Ondrej nám bude chýbať.
Najmä ku nášmu Fotoklubu RK 1924 mal akosi zvlášť blízko. Jednoducho cítil profesijnú príbuznosť.
Ako mladý 15-ročný Kysučan nastúpil na vtedy jedinú školu v celej Československej republike, priemyslovku filmovú a televíznu v Čimeliciach, dnes Česká republika. Pre všetkých filmárov a televíznych pracovníkov znamenala táto škola určitú formu rehole, ktorá utvrdzovala vzťahy a priateľstvá po celý život. Každý rok tam chodil Ondrej Gábriš na pomaturitné stretnutie so svojimi spolužiakmi. Nevynechal ani minulý rok, práve som mu tam volal. Žiaril radosťou a nadšením, takéto stretnutia robievali po viac dní. Netušil, tak ako nikto, že je pre neho posledné.
V Kysuckom múzeu v Čadci pracoval 8 rokov ako fotograf, neskôr robil pri Okresnom osvetovom stredisku metodika pre fotografiu a film.
S ružomberským Fotoklubom RK 1924 nadviazal pred rokmi intenzívnejší kontakt. Potreboval pomôcť s fotografickou súťažou Svet očami viery. Cítil tu priestor aj pre rozšírenie pastoračného pôsobenia. Niekoľko ročníkov tohto podujatia bolo v príjemnej atmosfére príprav, ako i slávnostných výstavných uvedení.
„Vďaka tejto fotografickej súťaži som osobne poznal pátra Ondreja, skromného a obetavého človeka pre kňažskú službu a hlavného organizátora zaujímavej fotografickej súťaže,” povedal Vlado Škuta, fotografický aktivista z Liptovského Hrádku.
Ondrej Gabriš bude teraz prijímať hovory pod sieťou iného operátora. Dúfame, že sa nám podarí dovolať. Bude sa tešiť... Číslo si teda mazať nebudem.