Vydajte sa po stopách Andreja Hlinku
Štvrtok 16. júl 2020,
celkovo: 14056006 čitateľov
online: 23 čitatelia
tel: 044 / 431 36 48
mob: 0907 915 380
Ružomberský hlas na facebooku  Ružomberský hlas na twitteri
Loading
pridaj inzerát, pošli odkaz redakcii
nezabudni uviesť kontakt a číselný kód
+=

13. júl 2020 | 22:58
Leto u Hýroša, resp. Kultúrne leto v Ružomberku pokračuje množstvom podujatí, viac nájdete na stránke mesta ruzomberok.sk.
13. júl 2020 | 22:58
Futbalisti MFK Ružomberok prehrali v poslednom zápase Fortuna ligy doma s Dunajskou Stredou 0:1 a obsadili v sezóne 5. miesto.
3. júl 2020 | 12:38
Kultúrne leto v Ružomberku začína oficiálne už dnes koncertom skupiny Kéfas o 19:00 v Hýrošovom parku pred múzeom.
2. júl 2020 | 16:00
Katolícka univerzita si včera pripomenula 20. výročie svojho vzniku slávnostným programom a sv. omšou.
2. júl 2020 | 16:00
Finále Slovnaft Cupu odohrajú futbalisti MFK Ružomberok proti Slovanu Bratislava na Tehelnom poli 8. júla o 18:00.
aktuálne číslo: 2020 / 13 (3. júl 2020)
kontakty
email: redakcia@rkhlas.sk
tel: 044 / 431 36 48
šéfredaktor: Mgr. Michal Domenik
mobil: 0907 915 380
redaktor: Ing. Ján Sokolský
mobil: 0918 344 358
redaktorka: Mgr. Michaela Milá
mobil: 0905 849 453



Vydajte sa po stopách Andreja Hlinku

24. jún 2020 | 22:37 | 262

RUŽOMBEROK (red, foto msú) - Mesto Ružomberok aj v roku 2020 pripravilo pre návštevníkov a obyvateľov mesta produkt cestovného ruchu pod názvom „Po stopách A. Hlinku“. Ide o bezplatné lektorské služby, ktoré ponúka radnica v Mauzóleu A. Hlinku v Ružomberku a v Dome A. Hlinku v Černovej počas prázdninových mesiacov júl a august. Otváracie hodiny sú v Mauzóleu Andreja Hlinku od utorka do nedele (10:00 až 16:00), pričom bližšie informácie získate na tel. čísle 044/431 44 35. Dom Andreja Hlinku v mestskej časti Černová ponúka rovnaké bezplatné lektorské služby tiež od utorka do nedele (11:00 až 15:00), viac sa dozviete na tel. čísle 0911 393 861.

Lektori z radov študentov vo svojich výkladoch v Mauzóleu budú oboznamovať návštevníkov pútavým príbehom o životnej ceste A. Hlinku. Okrem predstavenia jeho osoby dopĺňa sprievodca výklad o stavbe mauzólea, jeho početných rekonštrukciách až po uloženie telesných pozostatkov tejto osobnosti.

V rodnom dome A. Hlinku v Černovej sa návštevník prostredníctvom lektorského výkladu zoznamuje s jeho rodiskom. Zrekonštruovaná expozícia pozostáva z informačných panelov, ktoré moderným spôsobom vykresľujú osobu A. Hlinku a Černovú počas obdobia jeho života. Prehliadka poukazuje na tragické udalosti roku 1907 s názvom Černovská tragédia a odozvy Európy na túto udalosť. Expozícia je tiež doplnená o audiovizuálnu prezentáciu a osobné veci, ktoré A. Hlinka používal. Záujemcovia v rámci prehliadky môžu požiadať lektora o prehliadku kostola Ružencovej Panny Márie, fary a okolia chrámu a pomníka obetiam tragédie.

Návštevníkov Ružomberka stále zaujíma história spojená s osobou A. Hlinku. Miesta s ním spojené navštevujú nielen pri jeho výročiach, ale aj počas trávenia voľných chvíľ pri pobyte na Dolnom Liptove. Veľkú skupinu návštevníkov tvorili aj školské zájazdy s učiteľmi dejepisu a študentov zaoberajúcich sa históriou.

Andrej Hlinka *27. 9. 1864 Černová - † 16. 8. 1938 Ružomberok
Andrej Hlinka (nar. 27.9.1864 v mestskej časti Černová, zomrel 16.8.1938 v Ružomberku) bol národovedec, politik, publicista a prekladateľ, ktorý používal pseudonymy Alfa, Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. Pochádzal z rodiny pltníckeho faktora a mal osem súrodencov. Základné vzdelanie získal v rodnej Černovej. Potom študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, kde v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. V rokoch 1881–1883 študoval na vyššom gymnáziu v Levoči. V roku 1883 ho prijali za klerika seminára v Spišskej Kapitule, kde absolvoval štúdium teológie.

Kňazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom sa stalo Zákamenné-Klin na Orave. Neskôr vystriedal viaceré farnosti, kde organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. V čase pôsobenia v sliačanskej farnosti sa zapojil do politického života. Podporoval program Krajinskej katolíckej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala riešiť aj otázku nemaďarských národov Uhorska.

V roku 1907 sa stal zakladateľom Ľudovej banky (funkciu presedu jej správy prevzal až v roku 1910). Pôsobil aj vo vedení Slovenskej národnej strany. Andrej Hlinka začal ako spolupracovník týždenníka Katolícke noviny od roku 1905 užšie spolupracovať s F. Jurigom, F. Skyčákom, A. Bielekom a F. Jehličkom. Prejavilo sa to aj v jeho aktivitách v Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval s V. Šrobárom, so skupinou okolo časopisu Hlas a s M. Hodžom. Patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany (5. 12. 1905). Strana vystúpila s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušenia liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnenia národnostného zákona, boja proti úžere a vysťahovalectvu. Pred parlamentnými voľbami v máji 1906 verejne podporil kandidatúru V. Šrobára, za čo bol suspendovaný a neskôr aj väznený v Ružomberku.

Ešte pred nastúpením do väzby došlo v roku 1907 v jeho rodnej obci Černová ku krvavej masakre, keď uhorskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Udalosť pred celým svetom odhalila útlak slovenského národa a zmedzinárodnila slovenskú otázku. Hlinka si odpykal svoj trest vo väzení v Segedíne.

Počas ďalšej väzby v roku 1908 bol vedúcim prekladateľom Starého zákona do slovenčiny, ktorého vydanie pripravoval Spolok sv. Vojtecha. Spolu s F. Jurigom vytvoril v Spolku sv. Vojtecha skupinu kňazov, ktorá sa usilovala oživiť stagnujúce spolkové aktivity, najmä vydavateľskú činnosť.

Dňa 29. 7. 1913 v Žiline obnovil Slovenskú ľudovú stranu a až do svojej smrti v nej zastával funkciu predsedu. Základným bodom jej programu bola autonómia Slovenska v rámci ČSR, vychádzajúca z existencie svojbytného historického slovenského národa. Autonomistický program sa opieral oPittsburskú dohodu z 31. 5. 1918. V roku 1918 sa v Martine zúčastnil na založení Slovenskej národnej rady, ktorá sa vyslovila za vznik česko-slovenského štátu, stal sa členom jej výkonného výboru. Pri oživení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal členom jej výboru a 4. 11. 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Túto funkciu zastával až do roku 1938. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka.

Andrej Hlinka prežil niekoľko pokusov o atentát (napr. 2. 5. 1919 na fare v Ružomberku, 12. 6. 1921 na zhromaždení v Krupine). Dňa 25. 4. 1939, teda už po vzniku prvej Slovenskej republiky, Slovenský snem schválil zákon č. 83/1939 Zb. Podľa § 1 tohto zákona „Andrej Hlinka sa zaslúžili o slovenský národ". Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove Slovenského snemu. Zomrel po ťažkej chorobe, jeho telesné pozostatky boli najprv uložené na ružomberskom cintoríne a 31. 10. 1938 slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom kostole. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto na Slovensku. Po roku 1945 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa.
Vydáva Kultúrny dom Andreja Hlinku, a. s., Ružomberok.
Webstránku RH zabezpečujeme v spolupráci s Oddelením informačných technológií Mestského úradu v Ružomberku.
Šéfredaktor a DTP design Mgr. Michal Domenik, redaktor Ing. Ján Sokolský. Povolené Registračné číslo 1/92.
Adresa: Bjornsonov dom, Námestie slobody 10, 034 01 Ružomberok. tel. 044 / 431 36 48.
Uzávierka príspevkov je vždy v piatok, týždeň pred aktuálnym vydaním novín.

TOPlist