ODVIATE ČASOM: Kde sa predávali kone, kravy, ovce...

RUŽOMBEROK (František Dian, foto Archív Liptovského múzea v Ružomberku) - Od udelenia mestských výsad mal Ružomberok právo týždenných trhov a štyroch jarmokov v roku. Súčasťou trhového obchodu v meste sa vždy v prvom týždni mesiaca, spravidla vo štvrtok, konal aj dobytčí trh. Tu gazdovia kupovali, alebo predávali kone, kravy, prasce, ovce... Nevieme odkedy, ale určite už v 19. storočí bolo pre dobytčí trh určená lúka „rajtšula“ pri Váhu v mieste, kde stojí bývalá štátna nemocnica. Tam bolo aj pltište a ku koncu storočia (v r. 1875) aj bijáreň pre dobytok. V čase vzniku prvých futbalových klubov na začiatku 20. storočia si na tejto lúke kluby na odohratie futbalových zápasov za poplatok od mesta prenajímali priestor na vyznačenie ihriska. Všetko to tak fungovalo až do 20. rokov minulého storočia.
Vtedy tento priestor mesto vyčlenilo pre stavbu mestskej nemocnice. Tá sa začala stavať v roku 1922 a dobytčie trhy museli byť z tohto priestoru preložené. Trhy s dobytkom sa presunuli bližšie ku mestu na nezastavanom priestore, kde je dnes Hýrošov park a Liptovské múzeum a priľahlé ulice. Nebol to rozľahlý priestor, a keď v roku 1926 mesto časť tohto pozemku prepožičalo na futbalové ihrisko a dva tenisové dvorce pre ŠK Ružomberok, priestor pre trhovníkov sa ešte zmenšil.
Pre magistrát mesta vyvstala úloha hľadať nové miesto, kde by sa trh s dobytkom mohol konávať. Pravidelných týždenných trhov s inými produktmi sa to nedotýkalo, pretože tie bývali na námestí (dnes Hlinkovo). Problém s hľadaním nadobudol takú dôležitosť, že východisko pomáhali hľadať aj v novinách Slovák (č. 54/1936), ktoré uverejnili aj toto:
„Mesto Ružomberok sa už od roku 1932 zaoberá otázkou zriadiť nové tržište. Terajšie je umiestnené vo vnútri mesta a to sa protiví zákonným ustanoveniam. Tam, kde je tržište teraz, je podľa zastavovacieho plánu plánovaný detský park a dve nové ulice. Jedna ulica je už takmer zastavaná a ku druhej sa stavia monumentálna budova múzea. Dnešné tržište ani plochou nevyhovuje, tým menej, že má slúžiť ako športové ihrisko...“
Pôvodne mesto plánovalo preložiť tržnicu do Lazín, na ľavý breh rieky Revúcej. K tomuto bola v roku 1933 v rozpočte mesta vyčlenená čiastka 300 000 Kčs. Mesto sa snažilo vyjednávať s majiteľmi pozemkov, ale za močaristú pôdu požadovali premrštené ceny. Preto jednanie stroskotalo. Odkúpenie, odvodnenie a zariadenie tržnice by stálo viac ako 1 milión korún, čo mesto odmietlo. Rozhodlo sa, že pozemky pod tržnicu získa pri komasácii, ktorú vykonávalo na území celého vnútorného mesta.
Uvažovalo sa aj o vytvorení tržnice medzi nemocnicou a rybárpoľským mostom (dnes lavica). Ale krajinský úrad z hygienických dôvodov zriadenie na týchto miestach zamietol. Muselo sa hľadať nové riešenie, pretože krajinský úrad hrozil zastavením organizovania dobytčieho trhu v meste.
Tretím pokusom bolo preložiť tržnicu na Sihoť za domy, kde boli aj mestské pozemky. Ale aj tento pokus stroskotal. Aj tu majitelia žiadali vysoké ceny. Mesto nemalo inej možnosti, ako požiadať ministerstvo, aby povolilo vyvlastnenie pozemkov potrebných pre tento účel. Ani tu však mesto nepochodilo.
Zostala len pôvodná myšlienka zriadiť tržnicu v Lazinách. Znova sa vyjednávalo, rokovalo, pretože popri tržnici chcelo mesto na tomto mieste zriadiť aj futbalové ihrisko, lebo tam kde bolo, už sa stavala budova múzea. Krajinský úrad schválil tento zámysel a všetko sa odvíjalo od vyjednávania s vlastníkmi pozemkov.
Tržnica bola projektovaná na ploche 15 000 m². Odhadovaná cena za výkup pozemkov činila 115 000, na úpravu plochy ďalších 155 000 a na výstavbu zverolekárskej a pasovej budovy ďalších 10 000 korún. V tomto priestore bolo plánované futbalové ihrisko o rozmeroch 80 x 130 m a za výkup pozemkov pod ihrisko by mesto zaplatilo 180 000 a pre vybudovanie ihriska a šatní ďalších 250 000 korún. Spolu to predstavovalo viac ako 700 000 korún.
Ale ani tento ambiciózny projekt sa neuskutočnil. Začali roky 2. svetovej vojny, zmenilo sa usporiadanie štátu a ľudia sa upriamili na riešenie iných, životne dôležitých problémov. Na bývalom priestore tržnice s dobytkom sa v septembri 1935 začala stavať budova múzea a dokončená bola v roku 1937. Pre futbalové ihrisko našlo mesto v roku 1935 priestor za terajším štátnym gymnáziom vo Veľkom Políku. Tam sa aj od tohto roku futbal hrával až do postavenia nového štadióna (terajšieho) dokončeného v roku 1955.
Po skončení 2. svetovej vojny mesto muselo riešiť naliehavejšie problémy, ako umiestnenie tržnice. A ešte jedna skutočnosť ovplyvnila pomalý zánik obchodu s dobytkom. Ružomberok sa zmenil. Zmenila sa politická situácia a nastalo združstevňovanie a pomalý zánik súkromných chovateľov.
Chovalo sa menej dobytka a mnohé poľné práce miesto dobytka nahrádzali stroje. Tak zanikla jedna dlhé roky udržiavaná a pre gazdov potrebná tradícia. Dnes už ani tie malé políčka v okolí Ružomberka nemá kto obrábať a lúky ostávajú nepokosené. Zmenila sa doba, menia sa aj ľudia.