Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (R.A.Ružomberský, foto Stanislav Surový) - FRANTIŠEK ŠLACHTA (13. 8. 1931 Ružomberok - 24. 7. 2020 Ružomberok) - projektant, fotograf, fotopublicista, turista – člen Horskej služby. Detstvo prežil a základné školstvo absolvoval v rodisku. V roku 1950 maturoval na známom ružomberskom gymnáziu a v roku 1960 diaľkovo absolvoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1952 pracoval ako projektant v drevospracujúcich podnikoch v Ružomberku – hlavne v projektovej organizácii s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Ružomberku – Celprojekt.
Jeho pridruženým koníčkom, ktorý ho urobil známym po celej republike, sa stalo fotografovanie. Fotografovať začal od roku 1950. Patril k najznámejším autorom ružomberského i slovenského fotografického diania. Jeho tvorba sa orientovala na čiernobielu i farebnú fotografiu.
Stal sa z neho vychýrený krajinár, no pomerne veľkú časť tvorby venoval (v súvislosti so svojou profesiou) i priemyselnej fotografii z prostredia ružomberského papiernického a textilného priemyslu v prospektoch i obrazových publikáciách. Fotografoval aj sakrálne stavby Liptova a Oravy i vytrácajúci sa folklór dedín Liptova.
V roku 1950 sa dostal do ružomberskej skupiny turistov - fotografistov, čo azda najviac ovplyvnilo jeho budúcu profiláciu na fotografistu krajiny. Dá sa povedať aj turistického, reportážneho a viac menej aj reklamného autora, vo vzťahu k predmetným oblastiam. Hlavné ťažisko jeho práce však ostalo v krajinárskej fotografii, prevažne z oblastí Liptova, v dokumentácii historickej a ľudovej architektúry (súbory Sakrálne stavby Liptova, 1985, Sakrálne stavby Oravy, 1986) a v technickej fotografii (súbor o výstavbe celulózno-papierenského kombinátu v Ružomberku, 1982). Stal sa kmeňovým spolupracovníkom významného periodika Krásy Slovenska a zaradil sa do skupiny tzv. krásistov, do ktorej z Ružomberka okrem neho v jeho dobe patrili z Ružomberka nezastupineľné mená v slovenskej spisbe a žurnalistike – Ivan Houdek, Vlado Uhlár, Zdenko Hochmuth či Juraj Žovinec. V „Krásach“ začal publikovať od roku 1957, k čomu pribudlo aj publikovanie v iných ilustrovaných časopisoch (Vysoké Tatry, Slovensko, Rozhľady po kultúre a umení a pod). Časopisu Krásy Slovenska venoval približne polstoročie svojej spolupráce s ním a stal sa na desiatky rokov jeho významným autorom fotografií. Uverejnil 723 čiernobielych a farebných fotografií – z toho 85 čiernobielych dvojstrán. Je tiež autorom 112 titulných farebných strán v predmetnom časopise.
Od 50. rokov minulého storočia sa zúčastňoval na kolektívnych výstavách. Samostatne sa predstavil cyklom Výstavba celulózno-papierenského kombinátu v Ružomberku roku 1985. Veľkým počtom prác sa zúčastnil na expozíciách v rokoch 1978 Interšport v Bratislave, 1967 Tridsať rokov Horskej služby vo Veľkej Fatre a i. Vytvoril fotografie pre výzdobu interiéru budovy ONV v Liptovskom Mikuláši, ale jeho krajinárske fotografie dotvárajú mnohé interiéry, a to nielen v Liptove.
Ako uznávaný fotopublicista zrealizoval mnohé obrazové knihy, prospekty a katalógy (Ružomberok - 1969, Východisko Ružomberok, Ružomberok – mesto medzi horami, Textilka, Liptov, Nízke Tatry...). Áno, František Šlachta patril k vynikajúcim tvorcom geografického žánru, ktorý začala po roku 1910 programovo presadzovať americká publicistická škola, na čele s Anse-lom Adamsom a Edwardom Westonom.
Publikačnú činnosť začal prácami na knihe Halaša - Šlachta: Veľká Fatra (1968), ktorá sa dožila štyroch vydaní. Piatich vydaní sa dočkali knižné publikácie Stredné Slovensko a Slovensko, na ktorých spolupracoval. Desiatky rokov spolupracoval s propagačným oddelením Vládneho výboru pre cestovný ruch. V roku 1975 vydal prvú samostatnú publikáciu Liptov, ktorú mu potom Vydavateľstvo Osveta v Martine v roku 1981 reprintovalo k jeho päťdesiatinám (dostal výtlačok viazaný v koži). Je autorom kníh CPK Ružomberok (1982), Papiereň Ružomberok (1991) a Papierenský stroj 7 (1999). Jeho celofarebná publikácia o Ružomberku, prvá svojho druhu, uzrela svetlo sveta v roku 1992. Mal v tom čase výhradné právo na prospekty, pohľadnice a propagačné materiály o meste. Obdobie od roku 1957 do 1999 môže František Šlachta smelo nazvať svojou, vyše 50 ročnou tvorivou fotografickou epopejou. Jeho snímky teda tvoria súčasť vyše 10 publikácií vlastivedného charakteru, radu turistických prospektov a propagačných edícií celulózových a papierenských podnikov.
V roku 1975 vstúpil do 29 členného kolektívu novovznikajúceho Fotoklubu Liptovského múzea Ružomberok a spolu s ostatnými členmi obohatil nielen prelomovú veľkú výstavu v roku 1975, ale aj expozíciu Fotoklubu v roku 1977 i v ďalších rokoch.
František Šlachta sa za svojho života prezentoval viacerými veľkými profilovými výstavami, hlavne v rodisku. Pri svojej poslednej veľkej výstave pri jeho jubileu dožitých 85 rokov sa vyjadril: „Za desaťročia som sa venoval rôznym témam a na tejto výstave, každý panel predstavuje samostatnú časť mojich záujmov fotografickej tvorby. Mojim domovom je Liptov. Obdivoval som jeho vŕšky, doliny, potoky i ľudí čo po stáročia tvorili jeho hodnoty a svoj domov. Keď som skončil profesionálne zamestnanie, bol som nazrieť i do európskych hôr. Potešil som sa pohľadom na najvyššie a najkrajšie vrchy, mestá s bohatou architektúrou a kultúrou. Toto nám bolo v najlepších rokoch života znemožňované. Vrátil som sa však medzi naše Fatry, Hole i Tatry a vzácne doliny Chočských vrchov. Fotografoval som prevažne krajinu a v nej turistov, lyžiarov, horolezcov, vodákov, rybárov i ľudí, ktorí ešte udržujú folklór nášho kraja. Svojou ochotou mi často pomohli vytvoriť fotografie krajiny i prostredia, ktoré som využíval pri publikovaní v časopisoch, prospektoch a obrazových publikáciách i v materiáloch pre VV CR, ktorými sa propagovalo Slovensko v zahraničí. Sú to tisíce čiernobielych negatívov a farebných diapozitívov, ktoré ešte starostlivo opatrujem, i keď mnohé sú už nereálne. Zmenila sa krajina, objekty i zariadenia cestovného ruchu. Porovnať prvý vlečík Turdus na Maline s dnešnou štvorsedačkovou lanovkou je úsmevné. Tie časy, keď sme miešali vývojky, zatemňovali kúpeľne a robili čiernobiele fotografie sú v nenávratne. Dnešné možnosti digitálnej fotografie sú neporovnateľné. Dnes trojkombinácia, dobrý Nikon, počítač a výkonná tlačiareň, za pár minút vydá farebnú zväčšeninu, o ktorej sme vtedy ani nesnívali. Výstavu mojich fotografií vám predkladám, aby ste zhodnotili, či časť môjho života venovanému fotografii som nežil nadarmo.

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: