Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, foto rkhlas) - Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň dokument Reforma súdnej mapy. V ňom sa už nepočíta s Okresným úradom Ružomberok. Namiesto neho má vzniknúť tzv. Liptovský obvod, ktorého sídlom bude Liptovský Mikuláš. Tam sa má presunúť aj dôležitá a najpočetnejšia súdna agenda, Ružomberku by mali zostať len trestné spisy, ktoré tvoria 25-30% celkovej agendy.
„...ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie a so širšou hospodárskou funkcionalitou,“ – zdôvodňuje rezortný materiál výber Liptovského Mikuláša ako sídla centra Liptovského obvodu.
Zostalo by tu len torzo súdu, a je zrejmé, že osud tejto „pseudopobočky“ počas 1-2 rokov by bol smutný – reaguje na dokument primátor Ružomberka Igor Čombor. Podľa jeho slov sa natískajú aj ďalšie otázky, „že to isté by sa následne mohlo udiať aj s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, tak, ako sa to už stalo pri rušení regionálnych pobočiek elektrikárov a plynárov.“
Obyvatelia Ružomberka majú podľa neho s tým len ťažkosti a komplikácie. „Tiež pri vzniku nášho okresu z takých istých – pre cudzieho racionálnych, pre nás neprijateľných - dôvodov nemáme v Ružomberku Regionálny úrad verejného zdravotníctva či Veterinárnu správu.“
Je to krok o 25 rokov späť – komentuje okrem iného navrhovanú reformu v našich podmienkach predsedníčka Okresného súdu v Ružomberku Janka Majerčíková. „Navyše, podľa môjho názoru, to neprinesie sledovaný cieľ. Okresný súd Ružomberok od roku 1997 preukázal svoje opodstatnenie, je plnohodnotným súdom ako ostatné väčšie súdy, dokáže zabezpečiť špecializáciu sudcov, poskytnutie rýchlej a kvalitnej súdnej ochrany občanom, čím zlepšuje dôveryhodnosť justície.“
Súd je podľa jej slov zabezpečený po personálnej, materiálnej i technickej stránke, poskytuje veľkorysé priestory na zabezpečenie vybavovania nielen navrhovanej trestnej agendy, ale aj občianskoprávnej a rodinnej.
Navrhovaná zmena by sa, ako ďalej hovorí J. Majerčíková, výrazne dotkla aj obyvateľov okresu Ružomberok. „Dôjde totiž k sťaženiu prístupu verejnosti na súd. Je pravdou, že niektorí ľudia sa na súd dostavia jeden, dvakrát za život, niektorí ani raz, niektorí častejšie. Avšak v súčasnosti, vývoj spoločnosti, jej zmeny a vplyvy na jednotlivca sa odrážajú aj v charaktere sporov, prevažujú občianskoprávne a rodinnoprávne spory, kedy je vhodné a potrebné, aby aj takéto typy sporov ostali zachované v Ružomberku, pri plnohodnotnom súde.“
Okresný prokurátor v Ružomberku Štefan Tomaško sa domnieva, že sídla a územné obvody okresných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. „Je teda vhodné, aby sídlo Liptovského súdneho obvodu, spolu so sídlom prokuratúry, bolo v Ružomberku, a nie v Liptovskom Mikuláši. Pretože tým by došlo k situácii, kedy bude prokuratúra vykonávať činnosť v Liptovskom Mikuláši a trestná agenda súdu bude vybavovaná v Ružomberku, čím sa stratí synergický efekt využívania jedinečného justičného komplexu v Ružomberku – ktorý tvorí súd, prokuratúra, polícia aj väzenstvo.“
V tejto súvislosti ponúka pozoruhodné riešenie primátor Igor Čombor. Ako rozumné označuje navrhované zriadenie Hornotrenčianskeho trestného súdu so sídlom v Žiline, kam by patrili okresy Považská Bystrica, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Bytča.
„Ich objem práce predstavuje približne 3 900 prípadov do roka. Preto riešenie ministerky spravodlivosti by bolo ambicióznejšie a prirodzenejšie a naviac v súlade s jej reformou, keby zvážila, že sa aj v Ružomberku zriadi podobný trestný súd pre okresy Martin, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, kde je tiež počet a objem práce porovnateľný s Hornotrenčianskym súdom, ktorý chce zriadiť. Tu by tiež vlastne uplatnila geografický princíp, na ktorý sa odvoláva a ktorý používa pri tvorení súdnej mapy. Naviac, využila by sa možnosť väzby v Ružomberku, keďže je tu Ústav pre výkon odňatia slobody, ktorý je dislokovaný v tesnej spojitosti so sídlom súdu. Ten bol postavený ako sédria – a v tej dobe išlo o Krajinský súd, takže všetky priestory so svojou rozlohou sú pre takéto riešenie jedinečne pripravené. Ide o jedinečný justičný komplex.“
„Primárnym cieľom reformy súdnej mapy je špecializácia sudcov a zlepšenie kvality rozhodnutí, čo, predpokladáme, bude mať z dlhodobého hľadiska vplyv na rýchlejšie, kvalitnejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov, a v neposlednom rade sa zníži riziko existencie a pretrvania korupčných väzieb. Hlavným cieľom nie je úspora finančných prostriedkov, ale zvýšenie kvality súdnictva,“ reagoval za ministerstvo na otázky Ružomberského hlasu Peter Bubla z tlačového oddelenia.
...
(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.22/2020)

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: