Predsedníčka súdu: Máme výborné výsledky, prípadný odchod sa dotkne aj bežných ľudí

RUŽOMBEROK (Michal Domenik, archívne foto rkhlas) - Janka Majerčíková je dlhoročnou predsedníčkou Okresného súdu v Ružomberku. Na naše otázky aj v minulosti vždy ochotne odpovedala, a inak tomu nebolo ani tentokrát, napriek krátkosti času od zverejnenia dokumentu Reforma súdnej mapy. Požiadali sme ju o názor a stanovisko k tomu, že ministerstvo spravodlivosti v reforme navrhuje zriadiť sídlo súdu v Liptovskom obvode v susednom Liptovskom Mikuláši.
Mohli by ste na úvod čitateľov stručne priblížiť navrhovanú reformu súdnej mapy?
„Podľa prezentovaného materiálu, ktorý je len vecným zámerom ministerstva, bez príslušných legislatívnych procesov, za účelom vytvorenia špecializácie sudcov na civilnú, trestnú, rodinnú agendu navrhuje sa znížiť počet súčasných 54 okresných súdov na 30 súdnych obvodov všeobecných prvostupňových súdov. Pri rozhodovaní o umiestnení sídiel týchto 30 súdov sa vychádza z kritériá najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre.“
Ako sa pozeráte na vytvorenie nového obvodu v našom regióne, ktorého centrom by mal byť Liptovský Mikuláš?
„Nová súdna mapa navrhuje vytvoriť tzv. Liptovský obvod, (strana 26 bod 13 materiálu), v ktorom je navrhovaným centrom Liptovský Mikuláš. Z predloženého materiálu mi nie je zrejmé, aké kritériá, úvahy boli zohľadňované pri výbere tzv. centrálneho súdu, ktorým by sa mal stať súd v Liptovskom Mikuláši, chýbajú konkrétne závery a analýzy, takáto závažná zmena, ktorá sa má udiať v súdnom systéme , pokiaľ ide o obvody súdov, si určite vyžaduje hlbšiu analýzu a podrobnejšie zdôvodnenie, nie len všeobecnú konštatáciu so všeobecnými pojmami „dostupnejšie, hierarchicky významnejšie“, obsiahnutá na 10 riadkoch. Okres Ružomberok má 56 700 obyvateľov, jeho územný obvod tvorí 25 obcí na rozlohe 646,83 km2. Cez mesto Ružomberok vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú v smere západ – východ, juh – sever. Mesto je ľahko dostupné pre všetkých obyvateľov jednotlivých obcí v okrese.“
Mal Ružomberok v minulosti predpoklady na rozvoj súdnictva, alebo to nemôžeme takto definovať?
„Určite mal. Z historického hľadiska bolo mesto Ružomberok doslova predurčené na výkon súdnictva. Národné zhromaždenie Československej republiky zákonom z roku 1926 zriadilo na Slovensku dve súdne tabule, v Bratislave a v Košiciach. Do pôsobnosti súdnej tabule v Bratislave patrila sédria v Ružomberku (v tom čase sídlila v Kaštieli sv. Žofie). Vzhľadom na významné postavenie mesta Ružomberok v uvedenom období sa rozhodlo o výstavbe komplexu súdnej budovy, štátneho zastupiteľstva a väznice, architektonický návrh komplexu budov vyhotovil pražský architekt Bedřich Bendelmayer v roku 1929, s výstavbou sa začalo v roku 1930 a budova bola dokončená v roku 1932. Po roku 1945 boli v budove umiestnené niektoré referáty Okresného národného výboru, okresný súd. Následne bol prijatý zákon, účinný od 6. 7. 1961, ktorým sa ustanovujú sídla a obvody okresných súdov podľa sídla okresných národných výborov, takže keď mestu Ružomberok zobrali postavenie okresného mesta, v ktorom sídlil okresný národný výbor, zrušil sa aj súd, od roku 1961 väčšia časť budovy slúžila ako internát, k jeho obnoveniu došlo až v roku 1997. Odvtedy bol Okresný súd Ružomberok síce vždy personálne poddimenzovaný, napriek tomu však dosahoval (a aj dosahuje) vynikajúce výsledky nielen v rámci Žilinského kraja, ale aj v rámci Slovenska. Okresný súd Ružomberok patrí medzi súdy s najkratšou dĺžkou konanie, čo je zrejmé aj zo štatistík analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR. Nápad vecí na súde vo všetkých agendách je porovnateľný ako na „väčších „ súdoch, napríklad Liptovský Mikuláš, Piešťany.... Rovnako porovnateľný je aj čo sa týka počtu rozhodnutých vecí, zostatky nerozhodnutých vecí sú minimálne.“
Okresný súd v Ružomberku teda v novodobej ére existuje a prináša veľmi dobré výsledky od roku 1997, pričom rozhodnutie o jeho opätovnom zriadení padlo rok predtým. Dalo by sa povedať, že navrhované (v podstate) zrušenie Okresného súdu v Ružomberku by teda bolo krokom o 25 rokov späť?
„Tak je to úplne presné, navyše, podľa môjho názoru to neprinesie sledovaný cieľ. Okresný súd Ružomberok od 1.1.1997 preukázal svoje opodstatnenie, je plnohodnotným súdom ako ostatné väčšie súdy, dokáže zabezpečiť špecializáciu sudcov, poskytnutie rýchlej a kvalitnej súdnej ochrany občanom, čím zlepšuje dôveryhodnosť justície. Súd je zabezpečený po stránke personálnej, materiálnej i technickej, poskytuje veľkorysé priestory na zabezpečenie vybavovania nielen navrhovanej trestnej agendy, ale aj občianskoprávnej a rodinnej. Budova je situovaná v úplnom centre mesta, je ľahko a v krátkom časovom úseku dostupný všetkým občanom okresu aj mimo okres. S Okresným súdom Ružomberok, sudcami a zamestnancami nie sú spájané žiadne kauzy, ktoré by poškodzovali meno justície. Zo žiadnych štatistík, analýz nevyplýva, že na zníženej dôveryhodnosti súdnictva sa podieľajú „malé“ súdy, resp. že by ich rozhodnutia boli nekvalitné. Dôveryhodnosť súdnictva, výkon, kvalita nezáleží od veľkosti súdnych obvodov je to všetko v osobe toho ktorého sudcu a jeho okolia, pričom súčasná legislatíva nastavila dostatočné pravidlá pre „očistenie“ justície.“
Čo by teda v praxi znamenalo, ak by sa navrhovanú reformu pre Ružomberok už nepodarilo zvrátiť, zmeniť?
„Zrušením súdu v Ružomberku by došlo k presunu „civilných „ sudcov do Liptovského Mikuláša, trestní sudcovia (ktorí sú aktuálne v Ružomberku dvaja a v Liptovskom Mikuláši tiež dvaja) by vykonávali svoju funkcie na úseku „trestnom“ súde v Ružomberku, nemožno vylúčiť ani personálne zmeny v podobe znižovania počtu zamestnancov. Zmena sa však dotkne výrazne aj občanov ružomberského okresu, dôjde k sťaženiu prístupu verejnosti na súd. Je pravdou, že niektorí ľudia sa na súd dostavia jeden, dvakrát za život, niektorí ani raz, niektorí častejšie. Avšak v súčasnosti, vývoj spoločnosti, jej zmeny a vplyvy na jednotlivca sa odrážajú aj v charaktere sporov, prevažujú občianskoprávne a rodinnoprávne spory, kedy je vhodné a potrebné, aby aj takéto typy sporov ostali zachované v Ružomberku, pri plnohodnotnom súde.“
Vidíte v prípade schválenia predloženého dokumentu a jeho aplikácie v praxi ďalšie konkrétne komplikácie pre obyvateľov okresu Ružomberok?
„Áno. Najväčší problém bude spôsobovať občanom mesta Ružomberok práve účasť na pojednávaniach vo veciach maloletých detí, ktoré konania nie je možné viesť elektronicky, bude potrebná účasť rodičov, samotného maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka na súde. Na Okresnom súde Ružomberok je podiel trestnej agendy 30% z celkového nápadu vecí na súd, netrestná agenda 70% (obchodná, civilná, maloleté deti).“