Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Júlia Špirková) - Výzvy, hranice aj limity si stanovuje často človek sám, aby sebe vedel dokázať, či potvrdiť, svoje schopnosti a možnosti. Merateľné, osobné a jedinečné rekordy okupujú zvyčajne športové rubriky v novinách. No, mnohé plnia, žiaľ, aj tie smutné štatistiky. Rovnako sú však výzvy a kritériá, ktoré stavia do cesty samotný život. Ťažko sa obchádzajú, náročne sa plnia. Zhostiť sa ich však treba bezpodmienečne.
Šperky v uchu
Módnou vlnou u mužskej populácie sa pred niekoľkými rokmi stalo nosenie náušnice. Jednej či dvoch. U nás trochu nezvyk, avšak s historickým pozadím. Označovali sa takto za feudalizmu nevoľníci, ktorí sa oslobodili spod panských povinností. Túto výsadu dostali od zemepána za zvyčajne nejakú mimoriadnu zásluhu, príklad oddanosti, záchranu života či zdravia pri poľovačke. Náušnica sa viaže historicky aj s moreplavbou a námorníkmi.
Mys Horn
Pisateľ týchto riadkov nahovára občas svojho spolužiaka, nadšenca jachtingu, že by mu pristala námornícka náušnica. Ako zdolaná výzva za plavbu okolo mysu Horn. Je to najjužnejšie miesto amerického kontinentu. Skalnatý útes viac než 400 metrov vysoký. Stály prudký vietor, búrky a extrémne vysoké vlny v tejto oblasti vyvolávajú u každého námorníka veľký rešpekt a obavy. More, tak ako aj život, neodpúšťa žiadnu chybu. V studenej morskej vode sa zástava srdca dostavuje za pár minút. Vedú tu lodné cesty, ako aj niektoré jachtárske súťaže. Predchádzajúci dopravný význam stratil po výstavbe Panamského prielivu.
Poludník, ktorý ním prechádza, tvorí hranicu medzi Atlantikom a Tichým oceánom.
Kto tadiaľto oboplával na plachetnici Ameriku z južnej strany, mohol si dať do ucha náušnicu. Podľa toho, z ktorej strany minul mys Horn. V námorníckej krčme mohol piť rum s jednou nohou na stole. Boli aj takí námorníci, čo mali obe uši ozdobené, pretože zdolali toto miesto, kde je každé volanie o pomoc zbytočné, oboma smermi. Len pre úplnosť, títo mohli piť v krčme s oboma nohami na stole. Frajeri.
Výzvy života
Dobre by padlo, chváliť sa známosťou so spolužiakom, ktorý opodstatnene, zaslúžene, nosí takú náušnicu. Sú však mnohí okolo nás, ktorých nepoznáme, ale predsa, by si ju zaslúžili.
Zdolávajú horny a everesty v intimite vlastného zápasu so životom.
Mys Horn možno teraz oboplávať aj silnou turistickou vyhliadkovou ľoďou, ako atraktívny zážitok.
Horšie je, keď sa do cesty v bežnom živote postaví taký nechcený „horn”. Prekážka a ťarcha, pri ktorej neostáva iné, len ju zdolať. Príkladov by mohol azda každý spomenúť viacero. Tak aspoň jeden, asi spred šiestich týždňov, u nás. Nečakaná zvýšená teplota mladej štyridsiatničky, interné komplikácie s tým spojené, za necelý deň ukončili jej život. Dve malé dcéry ostali na starosť a ďalšiu výchovu manželovi. Veľká rana osudu, ťažký údel pre chlapa. Takýchto „vlastných hornov”, ktoré treba zdolávať po celý zvyšný život, je mnoho. Skúšajú odolnosť jednotlivca, vystavujú vysvedčenie.
Zlo a dobro
Nehostinný kus sveta, ako je Ohňová zem s mysom Horn, je symbolom viazaným s niečím ťažkým, zlým, nepríjemným. Je to spojitosť s vysokou mierou rizika. Oproti tomu akoby symbol dobra vystupoval Mys dobrej nádeje. Polostrovný cíp južnej Afriky. Blízko Kapského mesta. Je pomerne ľahko dostupný turistickou prechádzkou. Jeho poetický názov upokojuje a povznáša. Dostal ho preto, inak sám nebezpečný, že po jeho zdolaní, čakala námorníkov už len pokojná plavba do Indie.
Naša plavba
Aj ľudstvo, my všetci, sme na takej ťažkej a riskantnej plavbe.
Radi by sme si už chceli pripnúť pomyselnú náušnicu za to, že sme zdolali tento pandemický mys Horn. Veríme, že sa naša plavba priblíži práve ku tomu druhému, ku Mysu dobrej nádeje.
Blížia sa Vianoce, prinášajúce mier, radosť a pokoj. Nielen kresťania obľubujú tento čas, ako najkrajšie sviatky v celom roku. Práve na dávno prinesenej Nádeji pre všetkých, vznikol tento sviatok. Ostáva pokladom ľudstva, svetlom lepšieho života.
Tešia sa naň deti aj dospelí. Je vrcholom očakávania, ktoré sa zosobňuje v Advente. Čas čakania je teraz ale dlhší a zároveň aj napínavejší pre všetkých. Je vkladaný do dôvery vo víťazstvo života. Zaslúžene sa rodí v boji a úsilí tých odhodlaných.
Raz určite stretneme náš Mys dobrej nádeje, aby sme nastúpili do pokojnej plavby.
Deti sa vrátia do škôl, veriaci do kostolov, fanúšikovia na štadióny a my ostatní do pohostinstiev a barov.
Raz určite nastane chvíľa, keď na pomyselný stôl si od úľavy budeme môcť všetci vyložiť obe nohy... Frajeri.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.24/2020)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: