Príroda okolia Ružomberka: Ponad dve dediny

RUŽOMBEROK (Jozef Borčin, foto autor) - Okolie Komjatnej akoby malo dve tváre. Tá južná - zalesnený masív Kečky a jej menšie bralnaté deti Sivá skala, Svrčinovec, Rakytie, Zacharka, Bukovec. Spolu s Hrdošnou skalou. Je to kráľovstvo divokej, človekom takmer nedotknutej prírody. Severná tvár je ukážkou poľnohospodársky využívanej krajiny. Je to kráľovstvo polí a lúk. Táto otvorená krajina je dôkazom citlivého prístupu generácií obyvateľov Komjatnej k prírode. Nad lúkami a poľami sa od západu na východ mierne dvíha dlhý pahorok.
Sľubuje peknú vychádzku s výhľadmi. Pahorok tvorí prirodzenú hranicu medzi Liptovom a Oravou. Vychádzku začneme v centre dediny pri orientačnom stĺpe. Zelená značka nás nám už známou trasou privedie na náš pahorok, ktorý sa tiahne ponad polia a lúky. Turistická značka pokračuje doľava do lesa a vedie na Hrdošnú skalu. Tá sa hrdo vypína priamo pred nami.
Vyberieme sa opačným smerom. Lúčna cesta vedie hrebeňom pahorku. Pod nami sú dve dediny. Východne sa pod nami tiahne Komjatná, západne sa vinú domy oravského Žaškova. Históriu Komjatnej už poznáme. Okolie Žaškova bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1351. Patrila Oravskému zámku.
V súčasnosti obec je známa vďaka motokrosovej trati a Štefanovi Svitkovi. Už druhýkrát obdivujeme nádherné okolie oboch dedín. Priamo nad Komjatnou sa dvíhajú zalesnené Kečky, v úbočiach nevysokej Hlavačky sa jasne rysujú skalné veže. Napravo od Hlavačky nás upútajú bralá Sivej skaly. Ak zaostríme zrak, uvidíme aj bralá Skalky v Studničnej.
Východný obzor ovláda masív Choča. O nič menej krásne sú aj výhľady na okolie Žaškova. Postupne sa bude ukazovať bralnatá nádhera Veľkého Rozsutca. Spolu s Hrdošnou skalou a Šípom predstavuje trosky chočského príkrovu, ktoré sa nasunuli na mäkké vrstvy krížňanského príkrovu. V kontraste s nimi pôsobí hôľna pyramída Stohu. Pekné je aj najbližšie okolie oboch dedín. Z pahorku k nim mierne klesajú lúčne úbočia. Tie smerom ku Komjatnej sú ozdobené obilnými lánmi.
Potoky utvorili medzi úbočiami plytké údolia. Prechádzame popri kríži. Lokalita má názov Lopata. Severnejšie od nej je o niečo vyššie Kozlovo. Prichádzame nad údolie, ktoré sa od východu mierne zvažuje k Žaškovu. Nad ním sa dvíha dlhý Zemiansky diel s malebnými lúčnymi úbočiami. Za ním nakúka Kubínska hoľa. Pahorok sa točí na východ. Spätným pohľadom sa rozlúčime so Žaškovom, no nie s Malou Fatrou.
Výhľady na ňu nás budú sprevádzať do konca našej túry. Pekné sú pohľady na oravskú stranu. Spoznávame Ostrú a Tupú skalu. V diaľke sa týčia Západné Tatry s Osobitou. Na dolnom Liptove je málo miest, odkiaľ ju vidno. Nad Komjatnianskou dolinou sa na obzore dvíhajú vrchy Veľkej Fatry. Smerom ku Komjatnej sa vinú plytké lúčne údolia. Nižšie sú popretkávané lánmi polí. Pomaly prichádzame k drevenej veži s dvojkrížom na jej vrchole. O tomto malebnom mieste si povieme v ďalšom pokračovaní.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.1/2021)