Ružomberský hlas
  • Štvrtok 28. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

ĽUBOCHŇA/HUBOVÁ (Peter Rapoš, foto archív M.B.) - Kožiarstvo – starodávne remeslo, ktoré na Slovensku pomaly upadá do zabudnutia. Práve táto práca, vôňa kože a jej flexibilita učarovali aj mladému mužovi zo srdca Liptova. Martin Bereta z Ľubochne sa venuje tomuto remeslu, ktoré aj v našom regióne pomaly zapadá prachom. Hoci má vyštudované multimediálne inžinierstvo, vždy ho lákalo tvoriť.
Koža človeka plní v živote každého z nás najmä ochrannú funkciu. Toto už chápali aj prví ľudia v dávnej minulosti. Postupne sa začali chrániť proti chladu, či iným vonkajším vplyvom. A to práve tak, že sa začali obliekať do kože ulovených zvierat. Spočiatku používali len surovú kožu, no neskôr sa ju naučili spracovávať do vyšších a kvalitnejších podôb.
Prácu s kožou zvierat delíme do dvoch samostatných remeselníckych odvetví. Získavaniu kože priamo zo zvierat a jej následnej úprave na surový produkt sa venuje garbiarstvo. To má za úlohu aj odstránenie zvyškov srsti, chĺpkov, či iných nečistôt. Tento proces sa uskutočňoval za prítomnosti haseného vápna. To zabezpečuje, že koža sa nepoškodí a dopomáha k lepšiemu očisteniu.
Koža človeka, ako aj zvierat, sa skladá z troch hlavných častí. Pokožky, zamše a miazdra. Preto je tzv. miazdrenie ďalším krokom pri úprave kože. Tá je zväčša našponovaná na drevenom ráme, pričom práve z miazdra sa oškrabávajú zvyšky blán, mäsa, či väziva.
Po celom tomto postupe sa k slovu dostane druhé remeslo - kožiarstvo. To sa na naše územie dostalo najmä vplyvom valašskej kolonizácie. Počas 14.-17. storočia začali naše spustošené územie kolonizovať valasi a pastieri oviec, najmä z Rumunska. Práve pre ich oblečenie boli typické kožené doplnky, ktoré sa postupne dostali aj do povedomia miestneho ľudu. Kožiari sa špecifikovali na rôzne predmety výroby a podľa toho, sa aj kožiarstvo delí na rôzne odnože:
Remenári:
Výroba dlhých remeňov na opásanie nohavíc, no takisto vyrábali aj široké pastierske opasky. Ich výška sa merala podľa počtu praciek.. Ten najväčší sa nazýval ako Jánošíkovský, podľa tradície ho nosil slávny zbojník Juraj Jánošík. Tieto široké opasky, však neboli len na ozdobu, mali svoje praktické využitie. Slúžili na pevné držanie krížov pri namáhavej práci s drevom v lese.
Kapsári:
Typickým doplnkom valachov boli kožené kapsy, či už na jedlo alebo nástroje. Podobne sa vyrábali aj mešce na peniaze, či tabak. No a samozrejme aj rôzne puzdra, od nožov až po sekery.
Bičiari:
Pastiersky bič bol v minulosti povinnou výbavou každého valacha. Jeho využitie bolo naozaj všestranné. Od zbrane na ochranu stáda, až po nástroj na jeho zaháňanie. S bičom sú spojené aj rôzne slovenské vianočné tradície, ako napríklad zaháňanie stríg na sviatok sv. Lucie. Bič bol v minulosti považovaný za ochranný predmet, a tak ho ľudia mávali zavesený na stene vedľa dverí.
Učiteľ = majster Youtube
V dnešnej modernej dobe hľadá Martin Bereta inšpiráciu najmä na internete. Ako sám hovorí, na Slovensku je pomerne veľký problém dostať sa k nejakým majstrom alebo informáciám. Toto remeslo postupne upadá do zabudnutia.
Najväčším učiteľom sa tak stal internetový portál Youtube. Martin sa pri práci snaží vdýchnuť svojim výrobkom svoj vlastný štýl, odlíšiť sa. Inšpiráciu čerpá aj vo folklórnych suveníroch, ktoré si jeho brat, ako tanečník folklórneho súboru, priváža z festivalov z rôznych kútov Slovenska, ale aj sveta. V neposlednom rade sú mu inšpiráciou aj dobové fotografie a ilustrácie.
A z noža bola koža....
Ku tvorbe z kože sa Martin Bereta, paradoxne, dostal cez iné historické remeslo. Najskôr mu učarovalo kováčstvo. Po tom, ako si ukul svoj prvý nôž, však prišiel na to, že by bolo fajn mať k nemu aj puzdro. No a keďže patrí medzi kreatívnych ľudí, nedalo mu nevyskúšať to. Z kusu starej kože si vytvoril zatváracie puzdro a vášeň bola na svete.
Folklór je v rodine Beretovcov veľkým fenoménom. Práve preto, boli ďalším výrobkom kožené zápästky ku kroju. Zlomovými však boli Mikulášske trhy 2018 v Martinovej rodnej obci. Prenajal si stánok, s tým, že skúsi to a zistí reakcie ľudí.
Na jeho veľké prekvapenie, však predal takmer všetky výrobky. Motivácia v podobe zisku bola síce nečakaná, no o to viac nabudila mladého kožiarskeho majstra. Začal teda tejto práci venovať viac času a postupne napredoval. O rok sa už prezentoval na trhoch so širokým sortimentom a najmä kvalitnejšími výrobkami. Okrem puzdier a zápästkov pribudli aj mešce, opasky, biče, či dokonca prvá peňaženka.
V tom, prečo ho zlákala práve koža, má jasno: „Ide o teplý, príjemný materiál, ktorý nie je náročný na skladovanie. Pracovať tak môžem v pokoji svojej izby, ktorá sa postupne mení na kožiarsku dielňu. V porovnaní s prácou s drevom, je výhoda v tom, že človek môže pracovať v teple, suchu a bez zaprášeného prostredia. Táto práca je pre mňa relaxom,“ objasnil kožiar Martin Bereta z Ľubochne.
Koža je naozaj mnohostranne využiteľná, a preto aj paleta predmetov z nej vyrobených je široká. Ľubochniansky kožiar dokáže z kože vyrobiť úžitkové produkty, folklórne predmety, ako aj iné moderné doplnky.
„Zaujímavým procesom pri práci s kožou je šitie. Kožu si musím najskôr predierovať. Na šitie tak používam tupé ihly, keďže kožu už nemusím prepichovať. Aj nite sú špecificky voskované, čo ich chráni, ale aj zjednodušuje ich prechod dierami na koži,“ ozrejmil proces výroby kožiar Martin Bereta.
Tento malý výrobca má dokonca aj svoje vlastné logo. Pri jeho tvorbe takisto využil svoje schopnosti vyštudovaného grafika. Logo tvorí obchodný znak pre kožený výrobok. V strede sa nachádzajú dva dôležité kožiarske nástroje- šidlo a japonský nôž na kožu. Názov „BERkožu“ je tvorený začiatočnými písmenami jeho priezviska a zároveň je to sloveso „ber“!
„Pri tom, ako predávam svoje výrobky, tak je to akoby oslovenie zákazníka: „Ber kožu!“, je to vlastne popud k tomu, aby si zákazník kúpil môj výrobok“, tak opísal svoje logo Martin Bereta, kožiar z Liptova.
(článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.3/2021)

Vyhľadávanie

Štvrtok 28. marec 2024
0:0:0
Online: