Ružomberský hlas
  • Piatok 29. marec 2024
  • 0:0:0
  • Online:

RUŽOMBEROK (Ján Sokolský, foto rkhlas) - Kalvária. V ostatných týždňoch bola táto lokalita na pretrase na viacerých fórach. Od momentu, kedy ružomberská verejnosť zachytila prvé reálne terénne práce na príprave projektu zástavby tohto územia, v meste sa rozhoreli vášne, začali vznikať rôzne individuálne občianske aktivity či výzvy združení. Problematika sa opätovne dostala vo februári na pôdu mestského parlamentu. Všetky tieto aktivity sme monitorovali a podrobne zachytili na stránkach Ružomberského hlasu. Zatiaľ sa však nedostalo priestoru aj samotnému investorovi na Kalvárii, ktorému sme možnosť predstaviť projekt už dávnejšie ponúkli, ale doposiaľ ho kvôli rozpracovanosti vizuálov nechcel prezentovať. Keďže nám investor v týchto dňoch avizoval, že má k dispozícii už aj vizuály projektu, nastal čas pre jeho prezentáciu. Za investora na naše otázky odpovedal riaditeľ spoločnosti CPI Slovakia (Ružomberčan) Ivan Nosko.
Začnime elementárnymi informáciami. Kto je investorom projektu a či má projekt aj nejaký oficiálny názov?
„Investorom projektu je spoločnosť CPI Slovakia, ktorá patrí do skupiny CPI Property Group. Spoločnosť patrí medzi významné investičné a realitné skupiny v rámci strednej a východnej Európy. Vlastníme a prevádzkujeme portfólio nehnuteľností ktoré je rozdelené do širokého segmentu od kancelárskych budov v Prahe, Berlíne, Varšave a Budapešti, cez obchodné centrá v Česku, na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku, hotely a rezorty v rámci celej Európy, až po rezidenčné nehnuteľnosti a pozemky určené pre výstavbu. Projekt na Kalvárii má zatiaľ pracovný názov Viladomy Ružomberok.“
Pracovný názov naznačil, že pôjde o viladomy. Koľko takýchto objektov sa má v rámci vášho projektu postaviť?
„Naším cieľom je vybudovať moderné rezidenčné bývanie, ktoré dlhodobo v meste Ružomberok chýba. Celkovo ide o 12 moderných vilových domov s podzemným parkovacím státím pre autá.“
V akom štandarde domy budú?
„Pre lepšie pochopenie, ide o klasické dvojpodlažné vilové domy s plochou strechou s veľkými presklenými priestormi, balkónmi alebo terasou. Každý dom môže pozostávať z dvoch väčších alebo štyroch menších bytov. Bavíme sa o dvojizbových, trojizbových alebo štvorizbových bytoch o veľkosti od 60 do 130 metrov štvorcových so stredným a vyšším štandardom. Všetko záleží na Ružomberčanoch, o aké kategórie bytov prejavia záujem. Treba uviesť na správnu mieru, že nie je vôbec pravda, čo dlhé mesiace počúvame od rôznych aktivistov alebo médií, že ideme stavať apartmánové domy pre zbohatlíkov a podobne. Od začiatku deklarujeme, že projekt je určený primárne na trvalé bývanie pre obyvateľov Ružomberka a blízkeho okolia.“
Pre akú cieľovú skupinu sú objekty výstavby určené, respektíve, na aké účely majú slúžiť? Ide o krok, ktorý by mal zvrátiť trend odlivu obyvateľstva z mesta?
„V Ružomberku registrujeme dlhodobo stagnáciu rozvoja výstavby ako aj samotného bývania pre mladých ľudí a rodiny s deťmi, ktorí nemajú veľké možnosti nájsť si v tomto meste moderné trvalé bývanie. Tiež sa tu nachádza veľká skupina ľudí, ktorá túži po modernejšom bývaní oproti klasickému paneláku na sídliskách. Nastáva postupný odliv obyvateľov do susedných dedín, kde si stavajú rodinné domy aj niekoľko kilometrov od mesta, možno aj kvôli tomu, že v samotnom Ružomberku neexistuje ponuka alebo alternatíva iného bývania. V dnešnom uponáhľanom svete je veľká cieľová skupina ľudí, ktorá čoraz viac uprednostňuje niečo medzi rodinným domom a klasickým panelákovým bytom. Na to slúži práve koncept rezidenčného bývania s peknou veľkou terasou alebo zeleným trávnikom pred obývačkou. Samozrejme, bonusom je krásny výhľad, príroda a tiché prostredie. Pokiaľ je súčasťou ešte aj súkromné parkovacie miesto, tak to spĺňa všetky potrebné kritéria pre moderné bývanie. Veríme, že projekt viladomov na Kalvárii bude spĺňať všetky tieto parametre moderného trvalého bývania. Práve týmto projektom by sme chceli priniesť do mesta impulz nového rozvoja bývania s vyššou pridanou hodnotou. Ružomberok si to po toľkých rokoch stagnácie zaslúži.“
Aké sú predpokladané náklady na výstavbu a z akých zdrojov bude výstavba financovaná?
„Aj napriek tomu, že ide o stavebné pozemky, treba si uvedomiť, že do daného územia je nutné priviesť všetky potrebné inžinierske siete, ako je elektrina, kanalizácia, vodovod, plyn, pouličné osvetlenie, optiku pre internet. Ďalej je potrebné vybudovať vnútro-areálovú komunikáciu, chodníky, zeleň a podobne. Toto všetko má zásadný vplyv na celkový rozpočet a investíciu. Predbežný rozpočet je stanovený na osem miliónov eur, projekt bude financovaný z vlastných a bankových zdrojov.“
Od kedy do kedy výstavba potrvá?
„Všetko záleží od pandemickej situácie a návratu k bežnému režimu. V tejto dobe trvá všetko dlhšie, ako si naplánujete. Výstavba sa už v podstate začala realizovať a to budovaním inžinierskych sietí, pokračujeme prístupovou komunikáciou a následne prípravou územia pre samotnú stavbu. Ak všetko pôjde podľa harmonogramu, ukončenie projektu by malo byť do dvoch rokov.“
Prečo ste sa rozhodli stavať práve v lokalite Kalvárie?
„Sme veľká spoločnosť, ktorá pravidelne dostáva na stôl desiatky ponúk na odkúpenie pozemkov alebo budov v rámci celého Slovenska. Každú ponuku dôkladne analyzujeme a vyhodnotíme, či zapadá do našej stratégie a či dáva ekonomický zmysel. Podobne to bolo aj v prípade tejto investície. Dostali sme ponuku vysporiadaného územia zaujímavých stavebných pozemkov v Ružomberku. Dali sme si vypracovať štyri nezávislé štúdie od rôznych architektonických ateliérov, aby navrhli projekt vilových domov osadených do daného územia. Vypracovali sme si právnu analýzu, územnoplánovaciu analýzu a nastavili financovanie. Všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili k plánovanej výstavbe bez námietok, a tým pádom projekt dostal zelenú.“
.........
V akom štádiu ste v súčasnosti po administratívnej stránke?
„Po všetkých kladných stanoviskách a podotýkam, že to bolo celkom viac ako 20 dotknutých inštitúcii, bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. Územný plán mesta Ružomberok dlhodobo definuje tento priestor ako určený na výstavbu, čo bolo potvrdené aj územných rozhodnutím. Bez platného územného rozhodnutia by sme nikdy do daného územia nevstupovali. Následne sme museli absolvovať klasické povinné úkony ako geologický prieskum, geodetické zamerania, inžiniering, spracovanie stavebnej dokumentácie, realizačnej dokumentácie, vyjadrenia od dotknutých orgánov, vodoprávne konania, právna agenda, vizualizácie, tendrovanie dodávateľov, zmluvy o dielo a podobne. Zjednodušene povedané obrovské množstvo hodín odborných prác a obrovské množstvo dokumentácie a agendy.“
Výstavba je teda v súlade s územným plánom. Ako zástupca investora vnímate hlasy volajúce po zmene územného plánu na Kalvárii?
„Územný plán mesta je v tomto prípade platný možno viac ako 15 rokov. Je to záväzný strategický dokument, ktorý tvorili odborníci, poslanci, architekti, vedenie mesta a všetci mali priestor sa k nemu vyjadriť alebo ho pripomienkovať. Ak mesto určí v územnom pláne, že toto je priestor, kde sa chce mesto rozvíjať a je určený pre zástavbu a po 15 rokoch sa tam konečne začne stavať, nemôže predsa niekto začať spochybňovať strategický dokument a zákonnú výstavbu. Podľa územného plánu sa rozhodujú všetci investori, či je ich zámer v jeho súlade a podľa toho si naplánujú, či vstúpia s projektom do daného územia alebo nie. Územný plán mesta predsa nemôže byť trhací kalendár, ktorý sa bude každý rok prispôsobovať náladám rôznych aktivistov. Vzniká tu obrovský precedens, že mesto týmto dáva vážny signál na Slovensko, že zákony a podmienky v Ružomberku neplatia a budú sa ohýbať podľa toho, ako sa niekto vyspí.“
Ako vnímate súčasne "haló" okolo Kalvárie či už na pôde mestského zastupiteľstva, ale aj v podobe rôznych súkromných a občianskych iniciatív?
Situácii trochu prestávam rozumieť. Buď je to určitý folklór, alebo nevedomosť o platných stavebných zákonoch alebo je to politikárčenie a zviditeľňovanie sa na úkor tejto témy. Naša spoločnosť odmieta robiť rukojemníka medzi vnútornými spormi zastupiteľstva a vedením mesta. Aktivisti mali minimálne 10 rokov priestor na to, aby zmenili územný plán, aby vstúpili do rokovania s pôvodnými vlastníkmi, prípadne aby vykúpili tieto pozemky a prispôsobili si ich vlastným predstavám. Teraz, keď naša spoločnosť začala výstavbu na svojich súkromných pozemkoch, tak takéto útoky, aktivity a vyjadrenia hraničia s poškodzovaním dobrého mena našej spoločnosti, lebo my sme tento stav nezavinili. V dobrej viere sme kúpili stavebné pozemky a naplánovali, čo nám územný plán dovoľuje. Rovnako sme nezmenili ani o centimeter ochranné pásmo 10 metrov od kaplniek, ktoré bolo definované tvorcom územného plánu. Postupovali sme v zmysle platných stavebných zákonov. Treba jasne povedať, že našou výstavbou nezasahujeme do ochranného pásma kaplniek ani nebudujeme žiadne paneláky, ako sa to niekto snaží podsúvať verejnosti. Treba si potom položiť otázku, či chceme rozvoj mesta a bývania alebo chceme stagnáciu?“
Iste by vám každý príčetný respondent odpovedal na túto otázku, že rozvoj. Ale na Kalvárii je to trochu o inom, do hry totiž v Ružomberčanoch vstupuje emočný faktor, genius loci lokality a rezonuje aj istý duchovný rozmer. To sú v skratke niektoré zo spúšťačov aktivít proti výstavbe tak blízko kaplniek. Čo by ste k takémuto nazeraniu na vec povedali?
„V tomto meste bývam od narodenia, takže citlivo vnímam a sledujem nálady obyvateľstva a rôzne vyjadrenia o stagnácii mesta Ružomberok. Často počúvame, že naše mesto zaspalo, nič sa tu nedeje, nič sa nebuduje, ľudia nemajú kde bývať, klesá nám počet obyvateľov, okolité mestá sa rozvíjajú a podobne. Ružomberčania sa sťahujú do okolitých dedín, lebo sa tam vytvárajú podmienky pre bývanie možno aj na úkor toho, že v meste nie sú príležitosti. Potom po dlhých rokoch príde investor, ponúkne projekt rozvoja bývania pre mesto a okamžite sa spustí vlna kritiky či dokonca nenávisti voči výstavbe. Aj my citlivo vnímame duchovný rozmer Kalvárie a aj preto bola architektúra prispôsobená pre územie tak aby čo najmenej rušivo pôsobila na okolie napríklad aj tým, aby tu nevznikali škaredé ploty, tým že parkovacie miesta sú umiestnené pod úrovňou domov, čím bude skrytý rušivý element áut. Zároveň bude výstavba oddelená od kaplniek novou alejou zelene a stromov. Ale ako bude v budúcnosti vyzerať samotná krížová cesta s kaplnkami treba ponechať na rozhodnutí cirkvi a diecézy. Ak bude zo strany cirkvi záujem ponúkame spoluprácu na revitalizácii tohto priestoru.“
........
Na záver možno najaktuálnejšie informácie. Mestské zastupiteľstvo požiadalo primátora o vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by s vami chcela do termínu 15. marca rokovať (do uzávierky novín sa toto stretnutie neuskutočnilo – pozn. aut.). Skupina dostala poverenie, aby s vami skúsila nájsť možnosti riešenia situácie tak, aby sa vytvorilo ochranné pásmo Kalvárie. Do úvahy prichádza odsunutie výstavby od existujúcich kaplniek, zámena pozemkov, prípadne iné možnosti. Zúčastníte sa na takomto rokovaní a ako by ste v tejto chvíli zareagovali na výzvu povedzme v podobe nejakej zmeny v plánovanom projekte alebo na iné riešenie?
„Áno, registrujem informáciu, že mestské zastupiteľstvo prijalo takéto uznesenie. Tu by som ale rád podotkol, že naša spoločnosť plánuje výstavbu výsostne na svojich súkromných pozemkoch bez spoluúčasti mesta a bez verejných zdrojov. Tým pádom nepodliehame rozhodnutiam mestského zastupiteľstva. Sme ale seriózna spoločnosť a samozrejme, ak budeme vyzvaní, tak sa na rokovaní s pracovnou skupinou zúčastníme. Nevieme, s akou témou alebo ponukou prídu zástupcovia mesta, respektíve, ako si to celé v tomto štádiu rozostavanosti predstavujú. Treba si uvedomiť, že nestaviame stanové mestečko, kde sa ráno nabijú kolíky, postavia stany a na druhý deň sa kolíky rozoberú a stany sa posunú o 20 metrov ďalej. Každá prípadná zmena, alebo posunutie spôsobí obrovské finančné škody našej spoločnosti, čo bude musieť niekto znášať. Spomínate odsun výstavby ďalej od kaplniek. Tak tu len zopakujem, že ochranné pásmo 10 metrov od kaplniek, ktoré definuje územný plán, sme nezmenili a budeme ho rešpektovať. Všetky ostatné témy sú v teoretickej rovine a neviem sa k nim v tomto momente vyjadriť, nakoľko nepoznám bližšie detaily.“
(celý článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.5/2021)

Galéria

divider

Vyhľadávanie

Piatok 29. marec 2024
0:0:0
Online: