KOMENTÁR: Veľkonočná

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, foto rkhlas) - Kto by to bol takto pred rokom povedal, že aj táto Veľká noc sa bude niesť v podobnom duchu ako tá minulá... Mali sme pocit, že odlúčenie od blízkych a rodiny, osamotenie a iné skutočnosti spojené s príchodom nečakaného vírusu potrvajú pár týždňov, a ak niekto zauvažoval, že to môže byť pár mesiacov, bol považovaný za prílišného pesimistu.
Nuž, dočkali sme sa veľmi podobného scenára aj tento rok, s tým rozdielom, že už nik nič pre istotu nepredvída a aj z optimistov sa stali pesimisti, prípadne aspoň skeptici. Už málokto niečo očakáva, málokto má vôbec energiu na aké – také fungovanie, a na akékoľvek dohady a predpovede reagujeme len strohým „uhm, uhm...“ a myslíme si svoje, v preklade – nemyslíme si už radšej vôbec nič.
Lenže. Aj keď sa nám to nezdá, život predsa len ide ďalej. Po zime, na ktorú toho roku už nadával len málokto (teraz je v móde nadávať radšej na politiku, počasie akosi stratilo na atraktivite) prichádza jar. Jar! Všimli sme si, že slnko vychádza skôr a zapadá neskôr? Že ráno začali spievať vtáčiky? Že po období zimy a tmy nenápadne prichádza k nám svetlo a teplo? Sme už pridlho „celoplošne“ zababušení v našich osobných smútkoch, takže možno sme si všimli, a možno ani nie. Ja osobne teda len okrajovo, aj to len v dňoch, kedy nemôžem spať a čakám na svitanie, ak sa mám priznať. Neviem, čo nastane, keď toto obdobie niekedy bohviekedy skončí a ani o tom už nepremýšľam. Lenže je tu jar! Skutočná. Sú pred nami veľkonočné sviatky. Skutočné. Svet sa nezastavil a život neskončil.
Veľká noc je symbolom života. Či už si to vezmeme z kresťanského alebo akéhokoľvek iného pohľadu. Zmŕtvychvstanie, znovuzrodenie, čas stíšenia a následnej radosti, prebudenie, oživenie, ozdravenie, nádej... Každý si pomenuje ako sám verí alebo cíti. A áno, aj keď budú tieto sviatky opäť náročné – najmä pre tých, ktorí nebudú môcť byť so svojimi rodinami, je to predsa len krásny čas, ktorý napriek utrpeniu v konečnom dôsledku prináša so sebou obrovskú nádej. Vždy to tak bolo a o tom Veľká noc vždy aj bude. Bolo by pekné, ak by sme si ju všimli, nenechali ju len tak prejsť okolo nás a dokázali popri tom všetkom ťažkom, čo nás sprevádza, prežiť aj veľkonočnú radosť. S nádejou, že naozaj, naozaj budú nasledujúce týždne a mesiace znesiteľnejšie a krajšie. Lebo oni také budú. Pretože, ako sa možno „klišéovite“ hovorí, všetko zvykne byť len také, aké si sami spravíme, aj napriek ťažkým chvíľam. Veľmi si želám, aby v nás nádej a radosť opäť ožili.
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.6/2021)